Kresťanský web - Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov. (Oz 4:6) Poznanie je základným predpokladom pre vykročenie na cestu od smrti k životu.
Modlitba je obvykle slovný prejav kladného vzťahu k transcendencii. Modlitba predpokladá nadľudskú bytosť, ktorá počuje a je schopná vypočuť. K modlitbe dochádza tam, kde má človek k Bohu alebo bohom osobný vzťah, kde boha poníma ako subjekt, s ktorým možno komunikovať.
V teistických náboženstvách sa rozlišuje modlitba, vyznačujúca sa osobnými a komunikačnými prvkami, a iné náboženské úkony, napr. rozjímanie, zaklínanie alebo mágia. V konfucianizme a taoizme majú modlitby vedľajšiu úlohu, v mnohých prírodných náboženstvách nie je doteraz modlitebná prax preskúmaná. Modlitba nie je mysliteľná v tých náboženstvách, kde stredom záujmu náboženstva nie je boh ako osobnosť. Modlitba sa preto nevyskytuje v prísnejšom budhizme jej miesto tu zaujíma kontemplácia. V budhizme a hinduizme zodpovedajú modlitbe meditácie.
V mene Ježiša Krista pretŕham všetky prekliatia, ktoré vznikli v dôsledku mojich hriechov (treba ich slovami vyjadriť…).
V mene Ježiša Krista pretŕham všetky tie kliatby, pretínam, lámem, ničím a ruším ich platnosť na celú večnosť, navždy.
V mene Ježiša Krista od tohto momentu, od tejto chvíle som slobodný od týchto prekliatí úplne a na- vždy – v mene Ježiša Krista. Amen.
(Táto verzia textu modlitby má imprimatur: Mons. Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis, Bratisla- vae, Die 2 Maii 2016, Prot. N. 1653/2016.)
Duch Pána, Duch Boží, Otče, Syn a Duch Svätý, Naj- svätejšia Trojica, Nepoškvrnená Panna Mária, anjeli, archanjeli a svätí v nebi, zostúpte na mňa.
Premeň ma, Pane, utvor ma, naplň ma sebou, konaj cezo mňa. Odožeň odo mňa všetky sily zla, znič ich, aby som bol znova zdravý a mohol dobre pracovať.
Oddiaľ odo mňa čary, (porobenia1), čiernu mágiu, čierne omše, začarované predmety, upísania sa, prekliatia, urieknutie, útoky zlého ducha, (diabolské zamorenie2), diabolské posadnutie, diabolskú obsesiu, všetko, čo je zlé, hriech, neprajnosť, závisť, pokrytectvo, fyzickú, psychickú, morálnu a duchovnú chorobu, ktoré pochádzajú od zlého ducha.
Spáľ všetky tieto druhy zla v pekelnom ohni, aby už nikdy viac nedoliehali na mňa ani na žiadne iné stvorenie na tomto svete.
Mocou všemohúceho Boha, v mene Ježiša Krista Spasiteľa, prostredníctvom Nepoškvrnenej Panny nech ma opustia všetci nečistí duchovia a všetky ich prejavy, ktoré ma znepokojujú. Nech hneď a raz na- vždy odídu do večného pekla zviazané sv. Michalom, archanjelom, sv. Gabrielom, sv. Rafaelom, našimi an- jelmi strážnymi, pošliapané pätou Najsvätejšej Ne- poškvrnenej Panny. Amen.
(Táto verzia textu modlitby má imprimatur: Mons. Stanislaus Zvolenský, Archiepiscopus Metropolita Bratislaviensis, Bratisla- vae, Die 2 Maii 2016, Prot. N. 1653/2016.) Podľa niektorých prekladov tejto modlitby možno doplniť aj ter- míny, ktoré sú uvedené v zátvorkách. 1 – Malefíciá. 2 – Diabolské zamorenie (infestácia) je diabolské pôsobenie na miesta, domy a predmety s cieľom uškodiť človeku, ktoré sa často prejavuje cez rôzne vyrušovania.
Pri preklade cudzojazyčného článku, nastavte preklad na iný cudzí jazyk a po jeho preklade na daný jazyk, použite znova prekladač na nastavenie na slovenský príp. český jazyk
Písmo na dnes
Tematické Biblické verše
Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil, a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul! Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, že nečuje. Vaše ruky sú poškvrnené krvou a vaše prsty hriechom, vaše pery hovoria lož, váš jazyk vraví neprávosť. Niet (toho), kto by predvolával podľa práva, ani (toho), kto by súdil poctivo; dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť, počnú muky a porodia nešťastie. Liahnu hadie vajíčka a tkajú vlákna pavúka; kto zje z ich vajíčok, zomrie a z rozpučeného vylezie zmija. Z ich vláken rúcho nebude a neodejú sa svojím dielom. Ich dielo je dielo záhuby a skutok násilia majú v ruke. Ich nohy bežia do zlého, náhlia sa prelievať krv nevinnú, ich myšlienky sú myšlienky skazy, zhuba a rúcanie je na ich ceste. Neznajú cestu pokoja a nieto práva v ich šľapajach, svoje chodníčky si pokrivili a kto po nich kráča, nemá pokoja. Preto je právo ďaleko od nás a spravodlivosť nás nedostihne, čakáme na svetlo, a hľa, tma, na žiaru, a putujeme v temnosti. Ako slepí ohmatávame múr a tápeme ako ten, kto nemá oči, napoludnie sa potkýname ako v tme; hoci silní, ako mŕtvi sme. Mrmleme všetci ako medvede a stále hrkútame ako holuby. Čakáme na právo, a niet ho, na spásu, a je od nás ďaleko. Bo mnoho hriechov máme pred tebou a naše viny svedčia proti nám, áno, svoje hriechy máme pred sebou a svoje zločiny poznáme: nevernosť a klamstvo proti Pánovi, odpad od nasledovania Boha, reči násilné a odbojné, myslenie lživých rečí v srdci. Tak je právo zahnané späť a spravodlivosť stojí obďaleč, áno, poctivosť padá na ulici a priamosť vkročiť nevládze. Takto vystala poctivosť a kto sa stráni zla, býva olúpený. Pán to videl a nepáčilo sa mu, že práva nieto. Videl, že niet nikoho, a užasol, že nikto nezakročí. Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno a jeho spravodlivosť, tá ho podporila. Odial sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave, ako odev obliekol si rúcho pomsty, horlivosťou sa ako plášťom zahalil. Podľa činov im odplatí, hnev jeho nepriateľom, odplatu protivníkom! Ostrovom odplatí činy. Budú sa báť mena Pánovho od západu a jeho slávy od východu slnka, lebo príde ako dravá rieka, ktorú ženie Pánov dych. (Iz 59, 1-19)