NEVERTE IM! Pozor na (mediálnu) manipuláciu

V nevedomom područí masmédií mnohí ľudia nepočujú svoje svedomie; postojom ľahostajnosti a pohodlnosti tlmia naliehavú potrebu kritického myslenia, rozlišovania dobra od zla. Vlastnou nezodpovednosťou dávajú nedbalý súhlas k tomu, aby niekto iný rozhodoval za nich. …a tak sa manipulátorom otvárajú pre systematickú izoláciu od Pravdy, …ktorá je médiami často predkladaná ako prekrútená, zosmiešňovaná, pošliapaná, zavrhovaná alebo diskrétne nevyslovená, či úmyselne zamlčaná – považovaná za prežitok doby, za vlastníctvo „zaostalých“ katolíkov.

Človek zameraný na hĺbku, kvalitu a Pravdu pozoruje, ako a akými všemožnými sofistikovanými spôsobmi je zlo propagované ako „srdečné“ alebo atraktívne dobro, dokonca nasilu podsúvané ako nevyhnutné dobro. Kladie si otázky: Čo je skutočne pravým úmyslom a cieľom tej-ktorej propagandy? Kto je režisérom divadla, ktoré sa tak oslňujúco hrá pred tvárou sveta? Čo sa skutočne odohráva za oponou mediálneho diania? Kto je autorom celosvetovej masmediálnej stratégie, ktorá spolutvorí verejnú mienku; …zvelebuje neresti, zbožšťuje hedonizmus?

Pokračuj v čítaní

Kto sa môže stať obeťou sekty?

Čo je psychická manipulácia?

Je to ovládanie ľudí bez ich vedomia, často na ich škodu. Sekty používajú kontrolu myslenia, čiže manipuláciu ľudí pomocou psychologických techník (tie vznikli v rámci psychoterapie s cieľom pomôcť pacientom, avšak v sektách sa zneužívajú tak, že ľuďom škodia), aby verbovali a udržali členov v sekte. Ani jeden človek skutočne podrobený psychickej manipulácii si to nikdy neuvedomoval, ani tomu neveril. Tí, ktorí boli podrobení kontrole myslenia, zvyčajne vášnivo bránia svojho manipulátora vyhlasujúc, že on im jednoducho ukázal svetlo… Alebo ich zázračne premenil.

Charakteristickou črtou stretnutí, na ktorých dochádza k psychickej manipulácii ľudí, je, že sa konajú na miestach, kde sú účastníci izolovaní od vonkajšieho sveta bez možnosti odísť v ľubovoľnej chvíli domov. Program je zostavený tak, aby spôsobil fyzickú a psychickú únavu. Dosahuje sa to spravidla dlhými hodinami prednášok, počas ktorých účastníci nemajú možnosť relaxovať či premyslieť si to, čoho sú účastníkmi. V metódach „obracania na pravú vieru“ zohráva dôležitú úlohu zavedenie žargónu – nových termínov, ktoré majú význam len pre zasvätených a sú nezrozumiteľné pre tých „zvonku“.

Nadobudnutie kontroly nad mysľou človeka, čiže psychická manipulácia, prebieha v troch etapách:

> zníženie bdelosti – nervový systém prestáva riadne fungovať, človek čoraz ťažšie rozlišuje medzi fantáziou a skutočnosťou. Medzi techniky udržujúce dysfunkciu nervového systému patrí diéta založená najmä na zelenine a ovocí s vynechaním alebo vážnym obmedzením múčnych jedál, orechov, semien, mliečnych výrobkov, rýb a mäsa; ďalej bombardovanie intenzívnymi zážitkami, obmedzenie spánku, maximálne zorganizovanie dňa, aby neostal čas na relaxáciu a zamyslenie. V tejto etape nastupuje aj tzv. bombardovanie láskou – darčekmi, komplimentmi, pozornosťou. Takisto je dôležité udržovanie obetí v stave ustavičnej exaltácie, nadšenia, poskytovanie extrémne silných emocionálnych zážitkov;

> psychická dezorientácia, programové vnášanie nepokoja – keď sa bdelosť zníži, obeť je podrobená silnej indoktrinácii. V tejto etape je zasypaná prílevom nových informácií, odporúčanej literatúry, skupinových diskusií, rozhovorov s jednotlivými členmi skupiny. Často sa tu prelína ilúzia so skutočnosťou a človek je schopný ľahko prijímať zvrátenú logiku;

človek prestáva samostatne myslieť – používajú sa pritom techniky redukcie myslenia. Techniky zmenených stavov vedomia spočiatku prinášajú pokoj, pretože zamestnávajú myseľ niečím jednoduchým (napr. opakovaním mantry), na čo možno sústrediť pozornosť. Stále opakovanie mantry spôsobuje pocit excitácie a nakoniec halucinácie. Výsledkom zredukovaného myslenia je vzďaľovanie sa od všetkého a odvrátenie sa od všetkých okrem tých, ktorých označia manipulátori. Niekedy manipulátori ponechajú určitý priestor na relatívnu slobodu, napríklad dovolia pokračovať v štúdiu, v zamestnaní. Obrovské percento aktivity človeka sa však koncentruje na konanie v prospech sekty. Dôležité je uvedomiť si, že keď sa účastníkom navrhuje redukcia myslenia a techniky, ktoré to majú napomáhať, hovorí sa im, že tým konaním veľa získajú – napríklad nájdu osvietenie.

Pokračuj v čítaní

Asertivita ako cesta k menšiemu stresu

Asertívni ľudia zažívajú viac pozitívnych emócií a menej stresu. Konštruktívne vyjadrujú svoj názor a pocity, čím sa dostávajú bližšie k svojim cieľom. Takejto komunikácii sa dá naučiť.

Poznáte ľudí, ktorí dokážu suverénne vyjadriť svoj postoj? A robia to bez toho, aby boli nevľúdni alebo vulgárni? Títo ľudia pôsobia sebavedomo a napokon zvyčajne dospejú k produktívnejšej spolupráci a lepším výsledkom. Za ich úspechom je asertivita. Pod asertivitou chápeme sebaistý spôsob komunikácie a sebapresadenia. Niektorí ľudia to majú “v krvi”, no vedzte, že asertivita sa dá naučiť.

Čo (ne)znamená asertivita ?

Človek, ktorý sa správa asertívne, je schopný sa za seba postaviť. Vyjadruje jasne svoj názor, svoje priania a aj to, čo si neželá. Vhodne a úprimne prezentuje svoje potreby a pocity. Robí tak nielen slovami, no aj sebavedomým postojom, výrazom tváre a jasným hlasom. Je sám sebou a stojí si za svojím názorom bez strachu z toho, čo si o ňom kto pomyslí. Nebojí sa prípadnej kritiky a nemá pocit, že musí okoliu neustále čosi dokazovať a všetko mu prispôsobovať. Týmto sa tiež posilňuje jeho sebavedomie. Takýto človek sa nenechá využívať.

Asertivitu si však netreba mýliť s arogantnosťou a bezohľadnosťou. Asertívny človek stále berie do úvahy potreby iných ľudí a snaží sa efektívnou komunikáciou dosiahnuť čo najvýhodnejšie riešenie pre obe strany a podporiť spoluprácu. V ideálnom prípade ešte povzbudí iných k otvorenosti vo svojich požiadavkách.

Pokračuj v čítaní

Techniky asertivity

Ak chce človek podať dobrý výkon, musí byť dobre technicky vyzbrojený, poznať techniku svojho výkonu. To isté platí aj o asertivite. Existuje niekoľko techník, ktoré slúžia ako pomôcka.

Najznámejšia technika je pokazená gramofónová platňa. Niekoľkokrát kľudne, slušne, jasne a zreteľne požiadame o to, čo chceme, prípadne odmietneme to, čo nechceme raz, dvakrát i viackrát. Metóda je postavená na tom, že keď niečo požadujeme, tak náš oponent nemá obyčajne v zásobe viacej než dve nie. Keď o to požiadame tretíkrát, tak obyčajne vyhovie. Je to preto, lebo ten druhý vie a cíti, na čo máme nárok a právo.

Príklad:

Chápem vás, ale ja to nemôžem urobiť.

Chápem vás, ale ja to naozaj nemôžem urobiť.

Chápem vás, ale ja to skutočne nemôžem pre vás urobiť. 

Pokračuj v čítaní

Asertivní výcvik

Základy „asertivního tréninku“ popsal v roce 1949 Andrew Salter. Jeho cílem bylo naučit své žáky (klienty) přiměřenému projevování emocí, umění dát najevo svá přání, oprávněné požadavky. Člověk se nemá bát oponovat, říci ne – a to jak za použití argumentů, tak i pouhým setrváváním na svém. Má být schopen „druhým ukázat sám sebe“ – takový jaký je, bez příkras. Ovšem tak, aby nebyla dotčena práva ostatních.

Člověk se má dále naučit umění vyrovnávat se s (oprávněnou i neoprávněnou) kritikou i s vlastními chybami. Má se naučit požádat druhého o laskavost bez pocitů trapnosti, má ovládnout umění přistoupit na kompromis, má se naučit bránit se, když s ním chtějí druzí manipulovat.

V naší kultuře se od děstství setkáváme s tvrzením typu:

„Snaž se, když to takhle s tebou půjde dál, nic z tebe nebude“.

„Co by tomu řekli lidé“. Působí tak na nás rodiče i učitelé (většinou mají dobrý úmysl). Působení této výchovy může dokonat ještě životní partner, který je podstatně náročnější na druhé než na sebe. Výsledkem těchto „výchovných“ snah je, že v podvědomí máme pocit, že jsme zklamali rodiče, že jsme v mnoha ohledech neschopní (budižkničemu).

Po výcviku asertivity bychom si měli uvědomit, že:

a)Nejsme ideální lidé (Ale kdo je bez chyby! Hodnocení vždy záleží na tom, kdo nás srovnává a s kým.)

b)Nejsme budižkničemu (Množí jsou na tom hůř. Navíc nás asertivní výcvik zbaví úzkostí a strachu a vše nám půjde lépe.)Asertivitu nesmíme chápat jako nácvik pouhých taktických manévrů k dosažení cíle. Není to cesta k vítězství, ale ke kooperaci, k nácviku optimální sociální komunikace, k řešení problémových a konfliktních situací.

Asertivita musí respektovat morální zásady. Co je nemorální, nemůže být asertivní. Asertivní výcvik by měl pomoci zejména méně průbojným osobám ke zdravému sebeprosazování.

Pokračuj v čítaní