Tomáš Surovec – svedectvo

Tomáš Surovec – svedectvo

Vo svojom svedectve Tomáš rozpráva ako žil predtým, chodil na vysokú školu , chcel byť úspešný, „IN“, ako nám to dnešný svet posúva. Mal potrebu zaradiť sa, niekde vo vnútri však cítil, že to nie je dobré. Tancoval v známej tanečnej šou so svojou sestrou, naraz sa stal veľmi obľúbený, čo ho na istú dobu tiež ovplyvňovalo. Mal všetko po čom môže mladý človek túžiť, dobrú kariéru, bol mediálne známy, bol obdivovaný. Napriek tomu to bolo obdobie, kedy pociťoval prázdnotu. Niečo v jeho vnútri akoby zomrelo, chcel zmenu. Tak začal hľadať v knihách, ktoré ponúkajú návod ako byť šťastným, v numerológii, chodil veštici, dostal náramok na ruku, ktorý mu mal zaručiť šťastie a dostať z neho všetky zlé veci preč. Pochopil, že toto nie je sloboda, to je opačný problém. Z tohto stavu ho prebrala jedna cesta autom s jeho kamarátom, kde mu všetko porozprával, a dlho sa rozprávali, rozprávali sa o Bohu. Niekde vnútri pochopil, že toho je tá sloboda, láska, bolo to prvé rozhodnutie, kedy dal šancu Bohu, aby ho mohol zmeniť. Začal chodiť do kostola, kde cítil lásku, začal si všímať momenty v živote okolo. Skutky lásky, ktoré si všímal, ho začali premieňať. Boh mu dal myšlienku, aby začal od seba. Začal dodržiavať desatoro, zmenil prácu, ľudí okolo seba. Rozhodol sa dať pokrstiť, opisuje to ako zatiaľ najkrajší deň v jeho živore. Zmenil veľa vecí, vedený Duchom svätým, jeho vnútro začalo ožívať. Dennodenne sa modlí, aby ho Boh pretváral.Navštívil aj v Medžugorie. Vypočujte si toho svedectvo o krásnej premene mladého človeka.





Denné modlitby za ochranu rodiny, domu, oslobodenia od Zlého – Zborník

Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť. (Zjv 12: 11)

Naša viera nespočíva vo viere v moju vieru, ale vo viere v Boha:
v Jeho vernosť
v Jeho múdrosť
v Jeho moc
v Jeho dobrotu
Ak naozaj veríme, Že Boh sám seba robí zodpovedným za výsledky našej modlitby, môžeme urobiť svoju časť, ktorou je  modliť sa a potom ponechať výsledky na Neho.
Ako sa modliť vo viere:
Obrátiť sa na Boha v úplnej dôvere, že On vie čo je najlepšie, že On nás miluje viac ako ktokoľvek iný a že má moc obsiahnuť všetko, čo potrebujeme
Prijať ako normálne svoje pochybnosti o vlastnej nedostatočnosti
Konanie viery, ktoré musíme urobiť, je modliť sa ( za chorého, za obrátenie, za deti,…atď. )
Ponechať výsledky na Boha
Nasledujúce modlitby, okrem základných modlitieb Otče náš a Verím v Boha,  nech slúžia ako príklady. Postupne je dobré sa modliť vlastnými slovami na podnet Ducha Svätého, modlitbou vychádzajúcou zo srdca, s vierou a nahlas (prehlasujeme do duchovného sveta). Mocná je spoločná modlitba s manželkou, deťmi (Mt 18:20).
Pri  modlitbách je uvedených viacero možností, vyber si niektorú z nich, ktorá Ti je blízka.

Ak nie si veriaci a chceš zmeniť svoj život, modli sa modlitbu Prehlásenie Pána Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a záchrancu a odovzdaj mu svoj život.

ROZMER – časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu

Odporúčame do pozornosti časopis ROZMER, ktorého mottom je biblický citát:
„Nech vás nikto nezvedie prázdnymi rečami.

Lebo na neposlušných synov za to prichádza Boží hnev. Nemajte s nimi nič spoločné. Lebo kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla. Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi a nemajte účasť na neplodných skutkoch tmy; radšej ich odhaľujte.“ (Ef 5, 6 – 11)
Štvrťročník Rozmer – časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu je vydávaný Centrom pre štúdium siekt v spolupráci s  občianskym združením Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt.

Zaoberá sa problematikou siekt, kultov a nových náboženských hnutí, ale i javmi, ktoré s nástupom novej religiozity bezprostredne súvisia. Jeho poslaním je na základe odborného monitoringu a analýzy súčasnej náboženskej domácej a zahraničnej scény verejnosti sprístupňovať objektívne a kvalifikované informácie a poradenstvo.

Viac informácií, odborné články a objednávky na webe časopisu:
https://sekty.sk/sk/predplatne

Psychotronika – zdanie a skutočnosť

Jedným z problémov, ktoré znepokojujú nielen vedcov a odborníkov z rozličných oblastí, ale aj značnú časť vecne a triezvo zmýšľajúcej verejnosti je rozsiahly priestor, ktorý venuje naša tlač, rozhlas a televízia nekritickým informáciám o rozličných paranormálnych, t. j. prirodzeným spôsobom nevysvetliteľných schopnostiach niektorých jednotlivcov, ktoré sa zaraďujú do oblasti tzv. psychotroniky.

Nedostatočne podložené i celkom nepodložené tvrdenia o takýchto schopnostiach sa verejnosti nepredkladajú ako určitý druh zaujímavostí, ktoré treba prijímať s výhradami, ale ako niečo spoľahlivo overené a dokázané. Iba zriedka sa k tomu uverejnia závažné kritické pripomienky vedcov a iných odborníkov. To vo verejnosti podporuje presvedčenie, že takéto schopnosti skutočne jestvujú, čoho výsledkom býva nielen zavádzanie a podvádzanie, ale neraz, napríklad pri propagovaní akýchsi priam zázračných schopností odhaľovať a liečiť choroby, aj ohrozovanie a poškodzovanie zdravia či života dôverčivých osôb.
 
Čo sa rozumie pod názvom psychotronika?
Názov vymyslel inžinier Fernand Clerc, ktorý v roku 1955 vo francúzskom rádiotechnickom časopise Toute la radio napísal: „Máme už elektroniku, kybernetiku, stereotroniku – a vieme, čo ešte príde? Pre úkazy použitia energie vybavenej pri procese myslenia a energie vybavenej impulzom ľudskej vôle môžeme použiť názov psychotronika.“
Hovoril o akejsi osobitnej energii, ktorou sa sám zrejme bližšie nezaoberal a ktorej jestvovanie dodnes nikto nedokázal. Nebral do úvahy, že pri myslení či vôľovom úsilí sa energia „nevybavuje“, ale spotrebuje (dodáva ju ľudský organizmus, resp. mozog). Človek myšlienky „nevysiela“ na diaľku, ale vyjadruje ich bezprostredne pomocou reči, písma alebo pohybov (dorozumievanie sa hluchonemých, pantomíma a pod.).
Názov psychotronika použila pre svoje zameranie skupina pracovníkov z rozličných odborov v bývalej ČSSR, ktorí sa chceli zaoberať výskumom „mimoriadnych schopností človeka“, ako sú „prenášanie myšlienok“, alebo „pôsobenie na predmety psychickou energiou“. Títo založili roku 1967 Koordinačnú skupinu na výskum psychotroniky. Výraz „psychotronika“ mal zdôrazniť, že ide o vedecký, dialekticko-materialistický prístup k skúmaniu uvedených „mimoriadnych schopností“, čo zabezpečovalo, že s takýmto zameraním a jeho propagáciou budú súhlasiť aj vtedajšie nadriadené politické orgány.

Muzikoterapie a křesťanství (odpověď na otázku)

Ráda bych se zeptala na Váš názor na muzikoterapii. Lékařka mi nabídla v rámci léčby muzikoterapii.

Vím, že muzikoterapie je dnes obor, který se studuje, je velmi propracovaný. Vzhledem k tomu, že tato lékařka nabízí krom běžných postupů i různé postupy alternativní, musím říci, že jsem poněkud ostražitá. Budu velmi ráda za Vaše vyjádření.

Muzikoterapie je dnes všeobecně chápána jako doplňková forma terapie. Ať už jde o hudbu poslouchanou nebo hranou. O kladných účincích hudby na člověka a jeho zdraví se můžeme dočíst už ve Starém zákoně, kdy králi Saulovi přinášelo úlevu, když král David před ním hrál na citeru (srov. 1Sam 16,23). Není tedy problém v používání hudby za účelem úlevy, ale záleží na tom, jaké hudby se používá a s jakým úmyslem. Dobrá hudba může člověka pozvednout, špatná mu uškodit. Samozřejmě, když si člověk pustí oblíbenou hudbu, v tom problém není, ale málokdo umí rozlišit a oddělit dobré od škodlivého.
Muzikoterapie bývá velmi často spojena se šamanismem, ezoterikou, či relaxační hudbou New Age. Tím může být pro člověka duchovně nebezpečná. Proto je muzikoterapie zmiňována také v dokumentu „Ježíš Kristus, nositel živé vody“ (ČBK, Praha 2003) jako jedna z praktik, které používá hnutí New Age k dosažení svého cíle (2.2.3). Již zmíněný dokument upozorňuje, že je tato hudba často prezentována jako prostředek k dosažení harmonie se sebou samými nebo se světem. Jednou její částí je i hudba keltská nebo druidská. Někteří skla­datelé New Age tvrdí, že jejich hudba propojuje vědomí s nevědomím. Kromě melodií je přítomné i rytmické a meditativní opakování klíčových vět (7,2). Tím dochází k určitému druhu transu a zasvěcení se.

Všeobecně je třeba dát si pozor na vše, co se tváří líbivě a odborně a co slibuje zaručený úspěch, aniž víme proč. Na začátku člověk nedohlédne, jaké to může mít duchovní důsledky pro náš život. Ostražitost je opravdu na místě.

Prevzaté z: http://www.vojtechkodet.cz/dulezite-otazky/muzikoterapie-a-krestanstvi-odpoved-na-otazku.html?fbclid=IwAR21UdDLUEcehsSefL3RtHHTNyMOHmeVI7boX1Yz6xLcmlMKKgiCRsA9Ec4

„Tichá domácnosť“ narobí viac škody než úžitku

Určite poznáte, používate alebo ste boli obeťou takzvanej tichej domácnosti.

A to zďaleka nie len s partermi, ale veľmi často sa metóda ignorovania objavuje medzi súrodencami, rodinou, spolupracovníkmi atď. Ignorovať niekoho ako trest za čokoľvek môže byť vrcholne uspokojivé. Ale …z druhej strany to zase tak moc prima nie je. Viete, že zámerná ignorácia sa dá považovať za týranie? A že u citlivejších ľudí môže pôsobiť pomerne zásadné psychické problémy? Poďme sa na to ťaživé ticho pozrieť z druhej strany.

„Liečba tichom“ je účinná, ale trošku inak, než si myslíme. Kto ju zažil z druhej strany, vie, že môže prerásť do pekne nepríjemného a devastujúceho stavu, ktorý ovplyvní psychiku ignorovaného pomerne zásadným spôsobom. Zvlášť, keď sa „tichá domácnosť“ zaženie do extrému. Nedostatok informácií je často veľmi frustrujúce a ticho bezohľadné, nedospelé, kruté a často škodiace ako psychicky, tak fyzicky.


Ako to vyzerá
Je to jednoduché, niekto s vami jednoducho prestane hovoriť. Sú vzťahy, u ktorých to hneď tak nerozpoznáme (napríklad u kolegov v práci), ale keď na nás kliatbu mlčania uvalí partner, všimneme si veľmi rýchlo. A potom nastane peklo. Čo všetko môže mlčanie znamenať?
Niekto vás viní z problému, ktorý je v skutočnosti len jeho. A ten je buď domnelý, alebo skutočný. Ak na vás niekto zvaľuje vinu za vlastné zlyhanie, nedá sa nič robiť. Ak naozaj nastal problém, ktorý s vami súvisí, treba to povedať nahlas.
Niekto vám chce proste ublížiť. Možno preto, že ste ublížili vy jemu. Aj tu však platí, že je potrebné sa skôr ozvať, než mlčať…
Niekto to potrebuje. Veľa ľudí potrebuje chvíľku času na to, aby vychladli a nepovedali niečo, čo by ľutovali, aby si problém rozmysleli, než ho začnú riešiť. Aj v tomto prípade, keď človek úplne oprávnene potrebuje čas pre seba, by mal o svojom zámere mlčať podať správu.
Niekto vám chce „dať lekciu“. A teda ukázať, že sa bez vás zaobíde. Čaká, že vám to dôjde, že skrytá správa: Pozri sa, ako sa mi bez teba darí. doputuje na miesto určenia. No, často nedoputuje, pretože naša reakcia môže byť skôr zahltenie otázkami, spochybňovaním seba samého alebo zlosť.