Ako sa modlíme, alebo 5 stupňov modlitby

IV. POČÚVANIE
4. etapou je: počúvanie -zároveň je vrcholom modlitby . Nie je to ešte vrchol, vrchol je potom, ale sme blízko.
Keď sa modlitba stane načúvaním, zvyčajne sme veľmi vysoko v modlitbe, samozrejme, že je tam potrebné byť neustále, nielen občas. Kto nie je zvyknutý na modlitbu, môže si urobiť výlet na tento stupeň modlitby, potom však ihneď padá dolu.
Byť stabilne na tomto stupni je namáhavé. Ako sa to robí ? Môžeme povedať, že je potrebné začať očistením.
Je potrebné naučiť sa zodrať zo seba pýchu. Je potrebné v nás urobiť poriadok pravdy. Stať sa pravdivými. Boh nám nemôže nič povedať a my nie sme schopní počúvať Ho, dokiaľ sa nenaučíme strhnúť si z tváre masku. Toto je prvá a dôležitá operácia – preto, aby sme boli schopní počúvať Boha, musíme sa naučiť povedať si sebe samým pravdu. Spustiť sa do pravdy, urobiť si poriadok v nás samých pravdou. Hovoriac biele bielemu a čierne čiernemu. My žijeme z výhovoriek. Skôr ako vstúpime do kontaktu s Bohom, je potrebné úplne zmeniť našu situáciu pohodlia. Pochopiť zdroj našich úbohostí. Predstaviť sa v absolútnej úbohosti pred Bohom.
Keď sme sa stali rýdzi a úprimní, Boh môže skutočne zlomiť všetko v nás a hovoriť. Boh zvyčajne nehovorí, ak v nás nie je absolútna úprimnosť.
V. LÁSKA
5. etapou v modlitbe je láska. Je to najvyšší vrchol modlitby. Vrchol je, keď sa modlitba stane absolútnou jednoduchosťou, pretože sa zmení na činnosť, na fakty.
Keď sa modlitba stáva životom, keď  sa stáva absolútnym  odovzdaním sa do Jeho (Božej) vôle, keď sa modlitba stane darovaním sa, obetou. Keď už vôbec nie sú potrebné slová, pretože znepokojujú, oneskorujú, komplikujú… Keď stačí pozerať na Neho. Jednoduchým pohľadom sa príjme, pochopí všetko, robí sa všetko, dá sa všetko. Toto je vrchol hory. Prirodzene na vrchol sa príde, ale dorazí sa tam takmer vždy kvôli tomu, aby sa z neho zostúpilo. Na vrcholci býva zima, vietor, nestavia sa tam stan. Zakusuje sa tam radosť zo zdolania vrcholu, ale aj nárazy vetra a búrky.
Na vrcholci sa prežíva uspokojenie zo zdolania hory, ale potom sa schádza. My ľudia schádzame. Svätci zostávajú.
Spomienka na vrchol je vždy rozpamätanie sa na to, ako veľmi nás miluje Boh.
Kto je schopný dlho zotrvať na vrchole je v poriadku – dostáva veľký dar od Boha. Kto je tam stále, je svätec. Pre všetkých je to akési nostalgické pozvanie, porovnanie, podnet pre modlitbovú záľubu každého jedného dňa. Je potrebné počítať z vrcholom a snažiť sa dosiahnuť ho, aby sme tak dali spojenie (nerv) našej modlitbe, aby sa náš život stal láskou – iba láskou, celý láskou.
Často je hora modlitby pred nami a my robíme, ako malé deti na ihrisku, namiesto toho, aby sme sa šplhali, pobiehame, potĺkame sa. Potĺkame sa, pobiehame hore – dolu.
Modlitba sú závody v behu a znovu beh. Modlitba je príliv a odliv. Modlitba je ako štyri ročné obdobia, ako jar, leto, bohatá jeseň a aj zima. Je však potrebné, aby sme si zvykli na silný štýl modlitby, ktorý by nás priviedol k najvyššiemu možnému stupňu.
Čím viac je modlitba počúvaním, tým viac sa uspôsobuje byť darom, byť láskou. Takto sa stane bohatšou a môžeme povedať kvalifikovanejšou.
Pamätajme si neustále Ježišove slová: Nie ten, kto hovorí Pane, Pane, plní vôľu môjho Otca… Modlitba nepozostáva len zo zábaviek, zo slovných hračiek – Ježiš zdôrazňuje, že nie ten, čo hovorí Pane, Pane – z krásnych myšlienok, ale z hutných vecí: KTO PLNÍ VÔĽU MÔJHO OTCA, z vážnej poslušnosti Božej vôli.
V tomto bode chcem odpovedať na jeden problém, ktorý sa vždy objaví, ak niekto z vás povie: „JA SA CHCEM ZAČAŤ MODLIŤ! ODKIAĽ MÁM ZAČAŤ? AKÝ JE STUPEŇ MODLITBY, DO KTORÉHO SA MÁM ZARADIŤ JA? MÁM ZAČAŤ OD PRVÉHO STUPŇA? ZBAVIŤ SA PRÁZDNYCH SLOV? Alebo mám začať dialógom? Odkiaľ vlastne začať?“
Chcem vám odpovedať. Poradil by som vám nezačínať na úpätí hory, ale začnite z vrcholu hory. ZAČNITE Z LÁSKY!
Robte tak, ako ste schopní, ale začnite z vrcholu. To znamená, vždy keď sa začneme modliť, zostúpime z vrcholu s konkrétnosťou do našich reálnych problémov. Darujme voľačo!
Zvyknime si nikdy neoddeliť modlitbu od života! Zvyknime si vždy zameniť slová za nejaký konkrétny akt. Zvyknime si nikdy nevstať od modlitby bez toho, aby sme mali jasné, kde začneme, pretože pravá modlitba je tá, ktorá začína po modlitbe – To znamená v každodennom živote, v konkrétnom prostredí a v spoločenstve v ktorom žijeme.

Zdroj:https://www.upc.uniba.sk/texty/5-ako-sa-modlime-alebo-5-stupnov-modlitby/