Kategória: Spôsoby komunikácie – Manipulácia, asertivita

Psychická manipulácia je súčasťou nášho života – manipulujú médiá, reklama, politici a už si to ani neuvedomujeme. Tým sa však znižuje naša citlivosť a ostražitosť voči manipulatívnemu správaniu. Bežná komunikácia v zdravých a zrelých vzťahoch s inými ľuďmi je určovaná nepísanými pravidlami. Tie nás vedú k tomu, že v princípe úprimne prejavujeme city a hovoríme pravdu, a to isté očakávame od ostatných.

Psychická manipulácia je však neprimerané (vedomé aj nevedomé) správanie vo forme slov aj činov, ktorými sa porušujú tieto pravidlá a narúšajú dôstojnosť a slobodu človeka aj jeho fyzickú i psychickú integritbez jeho vedomia a súhlasu.
Pôsobenie psychickej manipulácie sa deje na podvedomej úrovni a môže jej podľahnúť každý z nás aj v priebehu krátkeho času – nikto z nás nie je voči nej imúnny. Málokto o tom vie, a preto máme tendenciu hľadať v človeku, ktorý manipulácii podľahol jeho vlastnú slabosť a zlyhanie. Naše presvedčenie o vlastnej nezraniteľnosti sa prejavuje tvrdením: „Mne sa to nemôže stať.“ Bohužiaľ môže. Práve aj vám, pretože sa prejavuje sa tisícmi spôsobov a rôznymi formami – od pasívneho psychického nátlaku až po psychické týranie.
Pasívny psychický nátlak vytvára napríklad úprava prostredia supermarketov a nákupných centier. Presne namierené emocionálne podnety, zamerané na všetky naše zmysly, menia naše jednanie na fyzickej úrovni čím strácame nad sebou vedomú kontrolu. Neveríte?

Príklady

„Spapaj banánik, lebo budem smutná,“ prihovára sa mladá žena synovi, ktorého takto od malička manipuluje. Ale aj synček sa učí. O pár mesiacov už vie, „že ak sa “ hodím sa pred hračkárstvom na zem…“ alebo „spustím hurónsky rev…“ mamička podľahne. Radšej kúpi autíčko akoby mala riskovať škandál na verejnosti.

Malé slečny majú zasa inú taktiku. Hodia na ocka nevinný pohľad, prípadne aj slzičku vytlačia a veľmi nahlas vzdychnú. A otecko, ktorého navyše hryzie svedomie, že každý večer dobehne domov, až keď sa dcérka ukladá do postele, vyťahuje eurá na ďalšiu barbínku. Už v predškolskom veku sa naučíme, že bez trochy manipulácie to v rodine jednoducho nejde. Vždy však záleží na tom, do akej miery manipuluje rodinnými príslušníkmi a kedy nastáva už citové vydieranie.

Robí nátlak
Možno si aj vy predstavujete manipulátora ako typického tyrana, ktorý sa s ľuďmi okolo seba rozpráva rozkazovacím tónom a tvrdo presadzuje len svoje názory, záujmy a postoje. Vyvíja nátlak na celé okolie, neustále všetkým radí, čo majú robiť a navyše sa rád chváli vlastnými úspechmi. Spoznávate svojho otca, manžela či šéfa? Áno, tento manipulátor býva zvyčajne muž, väčšina žien používa iné zbrane.
„Vyrastala som v rodine, kde velil otec a presadzoval si iba svoju vôľu. Matka sa mu podvolila, ale my tri deti sme čoskoro odišli z domu. Ja som si však zobrala podobný typ muža a správam sa ako matka: neodporujem a myslím si svoje,“ hovorí predavačka Jana, ktorá mala v dospelosti problém aj so sebavedomím. „Otec nás vždy najprv skritizoval a potom nám povedal, ako sme sa mali alebo máme správať. Ak sme chceli čosi iné, ustavične chodil za nami a presviedčal nás o svojej pravde. Bol neuveriteľne šikovný, používal vždy rozličné citácie a bonmoty a my sme si v rodine mysleli, že je veľmi inteligentný. Aj bol, no zároveň to bol manipulátor ako z príručky. Preto som rýchlo odhalila aj môjho manžela, ktorý vždy sám najlepšie vie, čo je dobré pre našu rodinu. Rozhoduje za všetkých a naši dvaja synovia sú na otcovo správanie doslova alergickí.“