Home Archive by category "Spôsoby komunikácie – Manipulácia, asertivita" (Page 24)

Kategória: Spôsoby komunikácie – Manipulácia, asertivita

Slovo komunikácia má základ v latinskom prídavnom mene communis, čo v preklade
znamená spoločný, a teda communicare = „robiť spoločným“. Pôvodný význam slova je
v súčasnosti čiastočne modifikovaný. Dnes pod pojmom komunikácia rozumieme sociálnu
interakciu, výmenu informácií (verbálnych aj neverbálnych) medzi odosielateľom
a prijímateľom prostredníctvom komunikačného kanála. Donnelly definoval komunikáciu ako
„prenos vzájomného porozumenia pomocou symbolov“. Komunikácia je proces obojstranný,
nezvratný- to čo povieme už späť nevezmeme. Je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie,
podmienkou sociálneho správania ľudí v spoločnosti.

Ako si poradiť s pasívno-agresívnym správaním vo vzťahu?

Pasívno-agresívne správanie je pre vzťah rovnako deštrukčné ako keď negatívne emócie, ktoré sú jasne pomenované a ihneď viditeľné.

Niektorí ľudia nedokážu otvorene riešiť konflikty. Dochádza u nich vtedy k pasívno-agresívnemu správaniu, ktoré je riadené ich vnútorným hnevom. Takéto správanie však ich vzťahom škodí ešte viac. Ako ho u ľudí rozpoznať a reagovať naň?
Určite ste sa už aj vy stretli s pasívne-agresívnym správaním. Pri pasívno-agresívnom správaní ide napríklad o pasívny vzdor. Je to obranný mechanizmus a nie vždy je vedomý. Medzi črty takéhoto človeka patrí napríklad dvojzmyselnosť, tendencia sťažovať sa, vymýšľanie výhovoriek, či odkladanie povinností a tvrdohlavosť.
Príkladom takéhoto správania môže byť klasická situácia zo školských internátov, kedy sa nerozprávate s druhými osobami priamo, avšak ak vám niečo vadí, napíšete to na lístoček. Alebo ste pred svojim súrodencom schovávali jeho obľúbenú hračku, pretože vždy, keď sa s ňou hral, bol extrémne hlučný a vám to vadilo. Alebo ak váš partner odmietne ísť s vami nakupovať, vezmete so sebou ovládač od televízora, aby nemohol pozerať televíziu.

Príkladov pasívnej agresie je nespočetne veľa. Toto správanie sa používa na to, aby sme sa vyhli priamej konfrontácii či konfliktu, avšak ak budete vždy voliť cestu pasívnej agresie a nie priamej konfrontácie, vaše vzťahy môžu z dlhodobého hľadiska veľmi utrpieť. Je vôbec možné konfrontovať takéto správanie? Ako byť asertívny, udržať komunikáciu a nenechať si pasívno-agresívnym správaním zničiť vzťah?

Pages: 1 2

Asertivita ako cesta k menšiemu stresu

Asertívni ľudia zažívajú viac pozitívnych emócií a menej stresu. Konštruktívne vyjadrujú svoj názor a pocity, čím sa dostávajú bližšie k svojim cieľom. Takejto komunikácii sa dá naučiť.

Poznáte ľudí, ktorí dokážu suverénne vyjadriť svoj postoj? A robia to bez toho, aby boli nevľúdni alebo vulgárni? Títo ľudia pôsobia sebavedomo a napokon zvyčajne dospejú k produktívnejšej spolupráci a lepším výsledkom. Za ich úspechom je asertivita. Pod asertivitou chápeme sebaistý spôsob komunikácie a sebapresadenia. Niektorí ľudia to majú “v krvi”, no vedzte, že asertivita sa dá naučiť.

Čo (ne)znamená asertivita ?

Človek, ktorý sa správa asertívne, je schopný sa za seba postaviť. Vyjadruje jasne svoj názor, svoje priania a aj to, čo si neželá. Vhodne a úprimne prezentuje svoje potreby a pocity. Robí tak nielen slovami, no aj sebavedomým postojom, výrazom tváre a jasným hlasom. Je sám sebou a stojí si za svojím názorom bez strachu z toho, čo si o ňom kto pomyslí. Nebojí sa prípadnej kritiky a nemá pocit, že musí okoliu neustále čosi dokazovať a všetko mu prispôsobovať. Týmto sa tiež posilňuje jeho sebavedomie. Takýto človek sa nenechá využívať.

Asertivitu si však netreba mýliť s arogantnosťou a bezohľadnosťou. Asertívny človek stále berie do úvahy potreby iných ľudí a snaží sa efektívnou komunikáciou dosiahnuť čo najvýhodnejšie riešenie pre obe strany a podporiť spoluprácu. V ideálnom prípade ešte povzbudí iných k otvorenosti vo svojich požiadavkách.

Pokračuj v čítaní

Techniky asertivity

Ak chce človek podať dobrý výkon, musí byť dobre technicky vyzbrojený, poznať techniku svojho výkonu. To isté platí aj o asertivite. Existuje niekoľko techník, ktoré slúžia ako pomôcka.Najznámejšia technika je pokazená gramofónová platňa. Niekoľkokrát kľudne, slušne, jasne a zreteľne požiadame o to, čo chceme, prípadne odmietneme to, čo nechceme raz, dvakrát i viackrát. Metóda je postavená na tom, že keď niečo požadujeme, tak náš oponent nemá obyčajne v zásobe viacej než dve nie. Keď o to požiadame tretíkrát, tak obyčajne vyhovie. Je to preto, lebo ten druhý vie a cíti, na čo máme nárok a právo.

Príklad:

Chápem vás, ale ja to nemôžem urobiť.

Chápem vás, ale ja to naozaj nemôžem urobiť.

Chápem vás, ale ja to skutočne nemôžem pre vás urobiť. 

Pokračuj v čítaní

Asertivní výcvik

Základy „asertivního tréninku“ popsal v roce 1949 Andrew Salter. Jeho cílem bylo naučit své žáky (klienty) přiměřenému projevování emocí, umění dát najevo svá přání, oprávněné požadavky.

Člověk se nemá bát oponovat, říci ne – a to jak za použití argumentů, tak i pouhým setrváváním na svém. Má být schopen „druhým ukázat sám sebe“ – takový jaký je, bez příkras. Ovšem tak, aby nebyla dotčena práva ostatních.
Člověk se má dále naučit umění vyrovnávat se s (oprávněnou i neoprávněnou) kritikou i s vlastními chybami. Má se naučit požádat druhého o laskavost bez pocitů trapnosti, má ovládnout umění přistoupit na kompromis, má se naučit bránit se, když s ním chtějí druzí manipulovat.
V naší kultuře se od děstství setkáváme s tvrzením typu:
„Snaž se, když to takhle s tebou půjde dál, nic z tebe nebude“.
„Co by tomu řekli lidé“. Působí tak na nás rodiče i učitelé (většinou mají dobrý úmysl). Působení této výchovy může dokonat ještě životní partner, který je podstatně náročnější na druhé než na sebe. Výsledkem těchto „výchovných“ snah je, že v podvědomí máme pocit, že jsme zklamali rodiče, že jsme v mnoha ohledech neschopní (budižkničemu).
Po výcviku asertivity bychom si měli uvědomit, že:
a)Nejsme ideální lidé (Ale kdo je bez chyby! Hodnocení vždy záleží na tom, kdo nás srovnává a s kým.)
b)Nejsme budižkničemu (Množí jsou na tom hůř. Navíc nás asertivní výcvik zbaví úzkostí a strachu a vše nám půjde lépe.)Asertivitu nesmíme chápat jako nácvik pouhých taktických manévrů k dosažení cíle. Není to cesta k vítězství, ale ke kooperaci, k nácviku optimální sociální komunikace, k řešení problémových a konfliktních situací.
Asertivita musí respektovat morální zásady. Co je nemorální, nemůže být asertivní. Asertivní výcvik by měl pomoci zejména méně průbojným osobám ke zdravému sebeprosazování.

Pages: 1 2

Asertivita

Američan A. Salter sa snažil svojich žiakov naučiť spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, umeniu dať najavo svoje priania, požiadavky. Tiež vyjadrovať vlastné stanovisko, nebáť sa oponovať s použitím argumentov. Ale aj neustálym zotrvávaním na svojom pri zbytočnej argumentácií alebo ak nie je na mieste.

Zoznamoval ľudí s taktikami, ako presadiť svoju oprávnenú požiadavku či povedať alebo nepovedať „nie“ na neprijateľné nároky bez toho, aby boli dotknuté práva iných. Cvičil postupy vyrovnávania sa s kritikou a vlastnými chybami, učil umenie požiadať druhého o láskavosť bez pocitu trápnosti. Vedel, že kompromis je často najväčším víťazstvom. Asertivita je definovaná v konfrontácii s ďalšími formami sociálneho správania sa – pasivitou a agresivitou.
Pasívne správanie – človek nedokáže jasne oznámiť svoje prianie a potrebu. Rovnako je „bezbranný“ aj voči požiadavkám iných ľudí. Chýba mu istota v správaní, trápi sa, že sa nedokáže primerane uplatniť. Neodolá manipulácii. Ak ho niekto kritizuje, namiesto toho, aby zotrval na svojom, začne sa ospravedlňovať, vysvetľovať. Ľahko sa dostane do situácie, keď nielen nedosiahne svoje ciele, ale potvrdí svoju rolu „nemožného človeka“. Neúspechy znižujú aj tak nie príliš silné sebavedomie.
Agresívne správanie – človek sa presadzuje na úkor iných, nedbá na ich práva a oprávnené požiadavky, ponižuje a uráža sebadôveru ostatných. Niekedy dosiahne svoje, ale ľudia majú k nemu rezervovaný, často záporný vzťah. Odplácajú sa mu rovnako. Agresívny človek dosiahne často iba jedno – dočasne sa zbaví napätia. Nechýba mu sebavedomie, lepšie povedané pseudosebavedomie. Všetky svoje neúspechy musí preto sám pre seba premeniť na úspech. Keď sa mu to nepodarí, tak obviní okolie z toho, že mu podráža nohy. Agresia nie je len fyzické napadnutie, či silné a hlasné slová, ale aj sarkazmus a ironizovanie, ale aj tiché až sladké oznámenie. Rafinovaný agresor pôsobí nesympaticky, nepríjemne a ľudia majú tendenciu z komunikácie s ním uniknúť.
 

Pages: 1 2