Kategória: Spôsoby komunikácie – Manipulácia, asertivita

Základy „asertivního tréninku“ popsal v roce 1949 Andrew Salter. Jeho cílem bylo naučit své žáky (klienty) přiměřenému projevování emocí, umění dát najevo svá přání, oprávněné požadavky.

Člověk se nemá bát oponovat, říci ne – a to jak za použití argumentů, tak i pouhým setrváváním na svém. Má být schopen „druhým ukázat sám sebe“ – takový jaký je, bez příkras. Ovšem tak, aby nebyla dotčena práva ostatních.
Člověk se má dále naučit umění vyrovnávat se s (oprávněnou i neoprávněnou) kritikou i s vlastními chybami. Má se naučit požádat druhého o laskavost bez pocitů trapnosti, má ovládnout umění přistoupit na kompromis, má se naučit bránit se, když s ním chtějí druzí manipulovat.
V naší kultuře se od děstství setkáváme s tvrzením typu:
„Snaž se, když to takhle s tebou půjde dál, nic z tebe nebude“.
„Co by tomu řekli lidé“. Působí tak na nás rodiče i učitelé (většinou mají dobrý úmysl). Působení této výchovy může dokonat ještě životní partner, který je podstatně náročnější na druhé než na sebe. Výsledkem těchto „výchovných“ snah je, že v podvědomí máme pocit, že jsme zklamali rodiče, že jsme v mnoha ohledech neschopní (budižkničemu).
Po výcviku asertivity bychom si měli uvědomit, že:
a)Nejsme ideální lidé (Ale kdo je bez chyby! Hodnocení vždy záleží na tom, kdo nás srovnává a s kým.)
b)Nejsme budižkničemu (Množí jsou na tom hůř. Navíc nás asertivní výcvik zbaví úzkostí a strachu a vše nám půjde lépe.)Asertivitu nesmíme chápat jako nácvik pouhých taktických manévrů k dosažení cíle. Není to cesta k vítězství, ale ke kooperaci, k nácviku optimální sociální komunikace, k řešení problémových a konfliktních situací.
Asertivita musí respektovat morální zásady. Co je nemorální, nemůže být asertivní. Asertivní výcvik by měl pomoci zejména méně průbojným osobám ke zdravému sebeprosazování.

Američan A. Salter sa snažil svojich žiakov naučiť spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, umeniu dať najavo svoje priania, požiadavky. Tiež vyjadrovať vlastné stanovisko, nebáť sa oponovať s použitím argumentov. Ale aj neustálym zotrvávaním na svojom pri zbytočnej argumentácií alebo ak nie je na mieste.

Zoznamoval ľudí s taktikami, ako presadiť svoju oprávnenú požiadavku či povedať alebo nepovedať „nie“ na neprijateľné nároky bez toho, aby boli dotknuté práva iných. Cvičil postupy vyrovnávania sa s kritikou a vlastnými chybami, učil umenie požiadať druhého o láskavosť bez pocitu trápnosti. Vedel, že kompromis je často najväčším víťazstvom. Asertivita je definovaná v konfrontácii s ďalšími formami sociálneho správania sa – pasivitou a agresivitou.
Pasívne správanie – človek nedokáže jasne oznámiť svoje prianie a potrebu. Rovnako je „bezbranný“ aj voči požiadavkám iných ľudí. Chýba mu istota v správaní, trápi sa, že sa nedokáže primerane uplatniť. Neodolá manipulácii. Ak ho niekto kritizuje, namiesto toho, aby zotrval na svojom, začne sa ospravedlňovať, vysvetľovať. Ľahko sa dostane do situácie, keď nielen nedosiahne svoje ciele, ale potvrdí svoju rolu „nemožného človeka“. Neúspechy znižujú aj tak nie príliš silné sebavedomie.
Agresívne správanie – človek sa presadzuje na úkor iných, nedbá na ich práva a oprávnené požiadavky, ponižuje a uráža sebadôveru ostatných. Niekedy dosiahne svoje, ale ľudia majú k nemu rezervovaný, často záporný vzťah. Odplácajú sa mu rovnako. Agresívny človek dosiahne často iba jedno – dočasne sa zbaví napätia. Nechýba mu sebavedomie, lepšie povedané pseudosebavedomie. Všetky svoje neúspechy musí preto sám pre seba premeniť na úspech. Keď sa mu to nepodarí, tak obviní okolie z toho, že mu podráža nohy. Agresia nie je len fyzické napadnutie, či silné a hlasné slová, ale aj sarkazmus a ironizovanie, ale aj tiché až sladké oznámenie. Rafinovaný agresor pôsobí nesympaticky, nepríjemne a ľudia majú tendenciu z komunikácie s ním uniknúť.
 

Robí vám problém odmietnuť požiadavky druhých? Naučte sa, ako byť asertívny!
Treba vedieť, kedy povedať nie, a kedy áno.

Šéf chce, aby ste zostali v robote dlho do večera, dcéra má namierené na pochybnú diskotéku, brat by si rád požičal päťdesiattisíc. Vám sa to vôbec nepozdáva. Buďte asertívny a povedzte NIE! Tu sú tipy, ako na to.

1 NEPODĽAHNITE POCITU VINY
Niekto od vás niečo žiada a cíti, že by ste nemuseli súhlasiť. Čo urobí? Bude sa snažiť vzbudiť vo vás pocit viny, lebo tomu málokto odolá. Ihneď zaraďte spiatočku a nenechajte sa ovplyvňovať! Fakt, že niekomu odmietnete vyhovieť, nemôže spochybniť vás samých. Nikdy sa nenechajte vydierať, najmä nie citovo.
 

Asertívne správanie nie je každému vlastné. Skôr je nás viac tých, čo sa mu učíme. Možno nezaškodí si pripomenúť…

Asertivita ukazuje možnosti, ako konfliktom predchádzať, riešiť ich, zvyšuje sebadôveru u nepriebojných. Nesnaží sa preľstiť, ani prevalcovať. Neposkytuje návody, ako utláčať druhých ľudí, alebo ako nad nimi „vyzrieť“. Nejde ani o uplatňovanie moci, skôr ide o obranu pred mocenskými vplyvmi druhých a rozvoj duševnej slobody.
Asertívnemu správaniu sa je možné naučiť.
Naučme sa správať na základe základných asertívnych práv; ich autorom je Američan M. J. Smith.

1.-Človek má právo posudzovať svoje správanie, myšlienky, emócie a byť za ne zodpovedný.
Uplatňovanie tohto práva je prvým krokom na ceste k sebapresadeniu, pričom sa zároveň chránime pred manipulatívnym správaním okolia, ktoré nám vnucuje autoritatívne pohľady na náš život a jeho hodnoty. Zároveň si musíme uvedomiť, že žijeme svoj vlastný život a nie život niekoho iného, sami sme jeho sudcami. To, čo sa v ňom stane, záleží iba na nás a na nikom inom.