Kategória: Spôsoby komunikácie – Manipulácia, asertivita

To bol jeho cieľ, takže až teraz uvidíte skutočného narcistu. Uvoľní sa a začne prejavovať svoju pravú povahu. Bude sa cítiť bezpečnejšie, keď vás bude  kritizovať.

Bude to maskovať pod užitočnou radou – napríklad, že spôsob, akým konzumujete polievku, je trochu neslušné. Začne navštevovať vašich priateľov a ohovárať vaše chyby, aby tak mohol spustiť proces vašej izolácie od nich. Následne vám porozpráva to, čo o vás povedali priatelia, aby vás úplne zmiatol a rozrušil, aby ste sa od nich postupne odvrátili. Je to všetko lož, neverte tomu. Maska skĺzava z jeho tváre dolu  a vy spoznávate v ňom viac sebeckého a nespoľahlivého správania sa i pri stretnutiach, ktoré sa stále viac oneskorujú alebo „úmyselne“ zabudne na dohodnutý termín.

ZÁKLADNÍ CHARAKTERISTIKY PORUCH OSOBNOSTI

Poruchy osobnosti jsou prezentovány extrémně vystupňovanými povahovými a charakterovými rysy, které ve svém důsledku vedou k poruchám sociální adaptace (Svoboda, 2006, str. 255).

Poruchy osobnosti jsou prezentovány extrémně vystupňovanými povahovými a charakterovými rysy, které ve svém důsledku vedou k poruchám sociální adaptace (Svoboda, 2006, str. 255).Maladaptivní postoje a chování se projevují v široké oblasti osobních a sociálních situací, vedou k pocitům osobní nepohody a mají negativní vliv na pracovní a společenské fungování – trpí postižený nebo jeho okolí (Svoboda, 2006, str. 255).
Způsob prožívání, uvažování a chování takového člověka, resp. jeho způsob vytváření určitých vztahů s okolím, se liší od standardu dané společnosti, tedy od aktuální socio-kulturní normy. Jedinec s poruchou osobnosti má sklon reagovat i na běžné podněty neobvyklým způsobem (Vágnerová, 2008, str. 511, 513).
Známky specifických poruch osobnosti se objevují již v časném dětství a adolescenci, (poruchy v dětství a adolescenci úzce korelují s poruchami osobnosti v dospělosti).
I když se jedná o trvalou povahovou odchylku, podléhá porucha osobnosti určité dynamice, některé projevy se se stárnutím zmírňují (agresivita, asociální projevy), některé se naopak zvýrazňují (paranoia, deprese, dekompenzace), (Svoboda, 2006, str. 255).
Poruchy osobnosti řadíme mezi tzv. ego-syntonní poruchy, tzv. zvláštnosti v projevu jsou jedincem vnímány jako jeho integrální součást, je s nimi srozuměn a nesnaží se jich zbavit (Smolík, 1996, str. 354).

Narcisti majú vždy nad druhými osobami, pokiaľ ide o sadizmus, dramatizovanie a ak ide „o veľa“ pre nič za nič.

Preto medzi najväčšie chyby, ktoré by človek mohol urobiť pri komunikácií s narcistom, patrí:

1.Ponížiť ho.

Pokiaľ sa musíte brániť, buďte opatrní, aby ste ho neurazili. Nemajú následne žiadnu zábranu vás uraziť pred ľuďmi, na ktorých Vám záleží a ak nechcete, aby títo boli svedkami vášho ponižovania.

Pre ľudí s narcistickou poruchou osobnosti, ktorých budem ďalej pre zjednodušenie nazývať „narcisi“, sú príznačné pocity dôležitosti samých seba. Taktiež vlastná výnimočnosť a nadradenosť nad druhými.

V pozadí týchto kompenzačných mechanizmov sa pravdepodobne paradoxne nachádza ich neistota a strach z odmietnutia. Kvôli tomu, že narcisi fungujú inak, ako väčšina populácie, existujú prejavy správania, ktoré pokladáme za bežné a očakávame ich od druhých, no pre narcisov nie sú prirodzené.

Ospravedlnenie
Jedným z takýchto prejavov správania je ospravedlnenie. Veľa ľudí, si dokáže priznať, keď spraví chybu, dokáže prehodnotiť svoje konanie, oľutovať ho a v záujme udržania dobrých medziľudských vzťahov sa ospravedlniť. Narcisov zvykne pri ospravedlňovaní brzdiť nedostatok empatie a pocit nadradenosti, ktorý ich skôr pobáda k obviňovaniu ostatných. Niekedy dokážu ponúknuť akési falošné ospravedlnenie, ktoré síce obsahuje slovné spojenia ako „mrzí ma to“, „je mi ľúto, že“, či „prepáč“, takže môžu príjemcu ospravedlnenia zmiasť, ale v konečnom dôsledku je v tomto falošnom ospravedlnení ukryté obvinenie iného. Príkladom falošného ospravedlnenia je veta: „Mrzí ma, že si taký citlivý a nedokážeš zvládať reálny život.“

V okamihu, keď Brian prvýkrát pochopil termín narcistická porucha osobnosti, nastala v jeho mozgu tma.

Väčšinu života strávil s tým, mysliac si, že je bláznom, že je lenivý a hlúpy – tri slová, ktoré jeho otec o ňom často hovoril ostatným členom rodiny a priateľom. Jeho otec ho tiež prísne a tvrdo trestal, usporiadal zbytočné súťaže, v ktorých býval jeho otec vždy víťazom, nikdy sa mu neospravedlnil, nepreukázal mu empatiu, aj keď bol Brian zranený. So všetkými taktiež zaobchádzal, akoby boli podradní.