Čo sa stane s narcistom počas narcistického kolapsu?

Predstiera chorobu, má extrémne záchvaty pasívnej agresívnej úzkosti (záchvaty paniky) a výrazné neurotické prejavy.

Falošne sa usmieva, hovoriac, akoby bolo všetko v poriadku, pokiaľ fialovie a žily mu navierajú na čele. Majú tendenciu štekať príkazmi, bičovať, vykrikovať mená a chytať sa za čelo. Ženy – narcistky, často menia drasticky svoj účes a z trucu začnú piť. Videl som narcistky doslova zlomyseľne opité a bezmocné a to tak, že ste sa o ne museli postarať. Mnohí si zvyšujú morálny charakter. Niektorí zúfalo prechádzajú šialenými cestičkami, len aby ukázali neznámym ľuďom, že sú to dobrí ľudia. Niektorí dokonca bezdôvodne organizujú párty na poslednú chvíľu. Môže sa jednať o zlomyseľnú sexuálnu, drogovú, potravinovú závislosť; je to v podstate obrovský hnev. Môžu sa tiež predvádzať v prác, stratiť prácu.

Je to ďalekosiahly mentálny kolaps, v ktorom vidíte skutočne nespútaného šialeného človeka, ktorý sa po celý čas snažil pred vami skrývať. Pripomína to robota vo filme, ktorý keď zmokne, vyskratuje a začne postupne prechádzať všetkými jeho naprogramovanými osobnosťami. Do písmenka som to vypozoroval na svojej bývalej priateľke a dá sa to popísať ako niečo, čo by ste videli iba v hororovom filme. V takomto stave sa jedná o mimoriadne nebezpečných ľudí. Ak uvidíte takéto chovanie, pokúste sa uniknúť a v žiadnom prípade nevchádzajte do kontaktu s danou osobou!

Patologické dôsledky porúch vo vývine – Narcizmus

Aj dnes by sme v rámci našej rubriky Očami viery, vedy a kultúry venovali opäť pozornosť téme z priesečníka psychológie a spirituality s názvom: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života.

Tento krát by sme sa zamysleli nad patologickými dôsledkami porúch v citovom vývine dieťaťa, ktoré sa môžu ovplyvniť aj prežívanie duchovného života v dospelom veku.
Poruchy vo vývine počas prvého štádia citového vývinu, teda počas prvého roku života dieťaťa sú dôvodom najvážnejších psychických porúch v dospelom veku. Môžu sa prejaviť v poruche psychotického charakteru, ako je napr. schizofrénia, ale najmä v poruchách osobnosti, a z nich sú najzávažnejšie predovšetkým antisociálna, narcistická a paranoidná porucha osobnosti.

Narcistická štruktúra osobnosti a pýcha
 
Dnes sa pozastavíme najskôr pri narcistickej poruche, či štruktúre osobnosti. Dôvodom je jednak to, že okrem základnej poruchy či fixácie v ranom detstve ju veľmi intenzívne podporuje aj dnešná postmoderná, konzumná a hedonistická kultúra. Druhým dôvodom je samotný cieľ tejto relácie, ktorá sleduje citový vývin v jeho spojitosti s náboženským. V tomto zmysle, ako hovorí taliansky jezuita, psychológ a psychoterapeut Giovanni Cucci vo svojej knihe Fascinujúce zlo. Sedem hlavných hriechov, psychologická dimenzia prvého zo siedmich hlavných hriechov, „pýchy“, býva označovaná práve ako narcistická porucha osobnosti.

Narcistická porucha osobnosti: Najdôležitejší človek? Predsa ja!

Aj vám sa zdá, že ľudia sú dnes akísi samoľúbejší? Že sú arogantnejší, povyšujú sa nad ostatných?

Nuž, dnešná doba, s precízne vypracovanými profilmi na sociálnych sieťach, týmto vlastnostiam veľmi praje.
Mnohí sú dnes zameraní hlavne sami na seba, ego im silnie a nabádania súčasného sveta, ako napríklad „musíš uveriť tomu, že ty si ten najlepší“, ich v tom iba podporujú.

Chcete malý príklad? Všetci poznáme spevácku súťaž Superstar. Zakaždým sa do nej prihlási vyše 10.000 ľudí a väčšina verí, že sa z nich môžu stať profesionálni speváci. Komické odchody zo scény, keď vyradený „spevák“ vysvetľuje porote, že nič nepochopila. Takto sa narcizmus javí navonok.

Čo je však skutočná narcistická porucha osobnosti?
V čom spočíva jej podstata?

Narcistická porucha osobnosti

Název je odvozen od řecké báje, podle níž krásný mladík Narkissos (Narcissus) odmítl lásku nymfy Echo a její sestry ho proklely.

Zamiloval se do své vlastní krásy a prohlížel si ji ve studánce, až do ní spadl a utopil se; bohové ho pak proměnili v květinu (narcis). Klasické zpracování této báje pochází od latinského básníka Ovidia ve sbírce Proměny (Metamorfózy).
Psychologie Sigmunda Freuda rozlišila dvojí význam pojmu narcismus:
Primární narcismus jako normální stádium dětského vývoje, dokud dítě nezačne rozlišovat mezi sebou a svým okolím a všechno samozřejmě vztahuje samo k sobě. Primární narcismus není klinická diagnóza, ale spíše výkladový pojem.
Sekundární narcismus je naproti tomu vážná porucha osobnosti, často způsobená vnitřními pochybnostmi o sobě, které pak pacient kompenzuje přehnaně sebevědomým a arogantním vystupováním, přehnanými nároky a touhou po veřejném úspěchu a moci. Podle Ericha Fromma je opakem skutečné lásky, kterou pacient nemůže pochopit.
Velký lékařský slovník definuje narcismus jako sebelásku. Narcistická porucha osobnosti se dle něj projevuje přehnanými představami jedince o vlastní důležitosti a privilegovanosti, a to i bez ohledu na skutečné výsledky jednání. Častým projevem je i arogantní chování a nedostatek empatie.

Nadměrné používání sociálních sítí dělá podle studie z lidí větší narcisty

Podle studie vypracované psychology z Milánské univerzity a Swansea University vede nadměrné používání sociálních médií, zejména sdílení snímků a „selfíček“, k nárůstu narcismu.

U zkoumaných uživatelů Facebooku, Twitteru, Instagramu a Snapchatu byl konkrétně zjištěn průměrně 25% nárůst narcistního chování. Vědci zkoumali změny chování 74 lidí ve věku 18–34 let po dobu čtyř měsíců.
Výzkumníci zjistili, že tyto osobnostní změny jsou primárně způsobené právě „vizuálním“ používáním sociálních sítí, např. zmíněným sdílením selfie fotografií, a že primárně „textové“ používání nemá zdaleka takový potenciál takto měnit osobnost.

Většina účastníků výzkumu používala sociální sítě (pro soukromé účely) v průměru tři hodiny denně, někteří však uváděli i osm hodin. 60 % účastníků používalo Facebook, 25 % Instagram a 13 % Twitter a Snapchat. Více než dvě třetiny je používaly hlavně pro sdílení fotografií. Po dobu zkoumání mnoho účastníků začalo vykazovat narcistní znaky v takové míře, že byli způsobilí pro léčbu narcistické poruchy osobnosti.
Podle profesora Phila Reeda, vedoucího Katedry psychologie Swansea university, před tímto výzkumem existovaly náznaky, že existuje spojitost mezi narcismem a používáním sociálních sítí kvůli sdílení vizuálních příspěvků, nicméně až dosud se nevědělo, jestli narcisté používají tuto formu sociálních médií více, nebo jestli je možné sítě spojovat s následným nárůstem narcismu. Ze závěrů výzkumu usuzuje, že narcistní sklony se mohou vyvinout u zhruba 20 % uživatelů sociálních médií, kteří je intenzivně využívají pro sdílení vizuálního obsahu.

Zdroj: https://otechnice.cz/nadmerne-pouzivani-socialnich-siti-dela-podle-studie-z-lidi-vetsi-narcisty/

Asertivita a manipulácia

ASERTIVITA
 je schopnosť (komunikačná zručnosť) primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii (vo vzájomnom pôsobení) s inými ľuďmi.

Je to schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity
-dokážeš vyjadriť svoj názor a akceptovať názory druhých, žiješ slobodne a pritom neobmedzuješ slobodu iných (dokážeš spájať svoju sebaúctu s úctou k druhým)
rešpektuješ svoje práva i práva druhých
dávaš priestor nielen svojim názorom a predstavám, ale aj názorom a predstavám druhých ľudí                        
tvoje správanie je jasné a priame, snažíš sa vyjadriť to, čo chceš, aby druhí pochopili
snažíš sa pozitívne pozerať na druhých a dokážeš počúvať.

Nevyhnutným základom asertívneho správania je primeraná sebadôvera. Využi asertívne správanie k budovaniu vzťahu a pozitívnych emócií, aby si bol často veselý a optimistický. Asertívne správanie = asertivita (dobré riešenie)
si pokojný, pôsobíš uvoľneným dojmom a z tvojho vystupovania cítiť istotu vieš, že si sám zodpovedný za svoje konanie, zo svojho neúspechu neobviňuješ druhých ľudí dokážeš hovoriť o tom, čo si myslíš, čo cítiš a ako vidíš situáciu autenticky prejavuješ svoje emócie
 –primerane hovoríš o svojich postojoch a požiadavkách, vieš presadiť svoje oprávnené požiadavky a tiež dokážeš povedať „nie“ tam, kde je požiadavka od iných pre teba neprijateľná
vieš požiadať druhých o láskavosť a sám ju poskytnúť
rešpektuješ partnera v komunikácii, neponižuješ ho, ctíš si jeho dôstojnosť (snažíš sa počúvať a zvažovať informácie)
si ochotný pristúpiť na kompromis či zmeniť svoj názor pod váhou rozumných argumentov
dokážeš vhodne začať konverzáciu a tiež ju primeraným spôsobom ukončiť
si schopný vyrovnať sa s kritikou
dokážeš druhému vyjadriť uznanie a tiež vieš prijať kompliment