Dar jazykov a diabolská napodobenina – Trójsky kôň v cirkvi

Posolstvo do Korintu

Zo 14 Pavlových kníh je 1. list Korinťanom jedinou, v ktorej sa zaoberá témou jazykov.
Korintský zbor mal špecifický a dočasný problém. Staroveké mesto Korint bolo známe svojimi dvoma námornými prístavmi. Keďže tamojšia cirkev bola taviacim kotlom, jej bohoslužby boli často chaotické a zmätočné. Niektorí členovia sa zjavne modlili, svedčili alebo kázali v jazykoch, ktoré ostatní prítomní nepoznali. Preto Pavol prikázal, aby v prípade, že hovorili jazykom, ktorý väčšina nepozná, mlčali (1 Kor 14, 28). Inými slovami, nie je slušné hovoriť v jazyku, ktorému poslucháči nerozumejú.

„Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku. Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou. Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: „Amen“, keď nevie, čo hovoríš? Lebo ty iste správne vzdávaš vďaky, ale druhý sa tým nebuduje. Ďakujem Bohu, že hovorím jazykmi viac ako vy všetci; ale na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov. (1 Kor 14-19)

Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí na zhromaždení; nech hovorí sebe a Bohu. (1 Kor 27-28)

Niektorí považujú túto pasáž za ospravedlnenie „hovorenia jazykmi“, ale Pavlovo jasné posolstvo odhaľuje opačný zámer. V 1 Timoteovi 6,20 výslovne spomína „Timotej, opatruj, čo ti bolo zverené, a vyhýbaj sa svetským prázdnym rečiam a protikladným tvrdeniam falošnej vedy;“. A v 2 Timoteovi 2,16 Pavol hovorí: „Svetáckym prázdnym rečiam sa vyhýbaj; lebo ešte viac budú postupovať v bezbožnosti“ Inými slovami, samotným účelom daru reči je komunikovať svoje myšlienky. Ak prítomní nerozumejú vašej komunikácii, mlčte.

Nebeský jazyk

Mnohí z mojich charizmatických priateľov poukazujú na to, čo nazývajú ďalším darom: nebeský jazyk modlitby. Hovoria, že tento dar má vyjadrovať „… a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“ (Rim 8, 26). Hovoria, že účelom je, aby diabol nemohol porozumieť našim modlitbám. Biblia nás však neučí, aby sme svoje modlitby pred diablom skrývali; v skutočnosti sa chveje, keď počuje kresťanov modliť sa, pretože je bezmocný zastaviť Božie zámery.
Toto učenie o „jazyku modlitby“ sa zakladá najmä na 1 Kor 14,14, kde Pavol hovorí: “ Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku.“ Vykladajú to tak, že keď sa Pavol vraj modlil v duchu, používal „nebeský jazyk“ a sám nevedel, čo sa modlí.
Po prvé, táto teória vyvoláva dôležitú otázku: Ako by sa modliaci vôbec dozvedel, či bola jeho modlitba vypočutá?
Po druhé, čo vlastne Pavol hovorí? Jeden z problémov pri chápaní tohto verša vyplýva najmä z ťažkopádneho prekladu. Dovoľte mi, prosím, preformulovať tento verš do modernej reči:
Ak sa budem modliť v jazyku, ktorý ľudia okolo mňa nepoznajú, možno sa budem modliť s Duchom, ale moje myšlienky budú pre tých, ktorí ma počúvajú, neplodné.

Pavol je presvedčený, že ak sa modlíme nahlas, mali by sme sa modliť tak, aby nám ostatní okolo nás rozumeli – alebo by sme mali mlčať. Všimnite si niekoľko nasledujúcich veršov:
„Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou. Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: „Amen“, keď nevie, čo hovoríš? “ (1 Kor 14, 15-16).
Kto má problém s porozumením? Poslucháč – nie rečník, ako učia letničiari. Ak ste niekedy boli s niekým, kto prednáša modlitbu v jazyku, ktorý nepoznáte, pochopíte, čo mal Pavol na mysli, keď povedal, že je pre vás ťažké povedať „amen“, čo znamená „nech sa tak stane“. Bez tlmočníka nemáte predstavu, s čím súhlasíte!
Z kontextu 1 Kor 14 teda vyplýva, že cieľom hovorenia jazykmi je odovzdávať evanjelium a budovať cirkev. Ak poslucháči nerozumejú jazyku, ktorým sa hovorí, nemôžu byť budovaní. Následne, ak nie je prítomný tlmočník, hovoriaci jednoducho „hovorí do vzduchu“ a jediní prítomní, ktorí vedia, čo sa hovorí, sú Boh a hovoriaci. Toto je skutočný význam často citovaného verša 2. “ Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá.“