Dar jazykov a diabolská napodobenina – Trójsky kôň v cirkvi

„Nie, tak som to nemyslela,“ povedala. „Prijali ste krst Duchom Svätým? Hovoríš jazykmi?“ Zdalo sa mi trochu zvláštne, že ju zrejme viac zaujímal tajomný jazyk než skutočnosť, že som prežíval víťazstvo nad dlhoročnými hriechmi. Namiesto toho bola presvedčená, že mi chýba dôležitý prvok kresťanskej skúsenosti.
Nechcel som byť ochudobnený o niečo dôležité, a tak som po tomto stretnutí začal pátrať po kontroverznej téme daru jazykov. Niekoľko prvých zborov, ktoré som navštívil, bolo charizmatických, teda cirkvi, ktorá verí, že dar jazykov sa vzťahuje na schopnosť hovoriť v nebeskom, tajomnom jazyku – skúsenosť nazývaná „glosolália“.
Čoskoro som však začal chápať, že podobne ako starovekí Gréci, aj diabol používa falošné učenie, aby získal prístup do Božej cirkvi v snahe zničiť ju zvnútra. A žiaľ, verím, že mnohí z Božieho zvyšku na konci čias sú pokúšaní pozvať tento falošný dar do brán svojej cirkvi.

Skôr než začneme, dovoľte mi priznať, že aj medzi charizmatikmi existujú veľké rozdiely vo výklade daru jazykov, ale pre stručnosť to tu zovšeobecním. A hoci s niektorými ich názormi nesúhlasím, verím, že Boh má v charizmatických spoločenstvách veľa úprimných detí. Prípad, ktorý uvádzam, teda nie je namierený proti ľuďom, ale proti doktrinálnym omylom. Pravda, ktorá niekedy môže ublížiť, nás aj oslobodí „…poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“(Ján 8,32).

Pravé a falošné

Slovo „jazyk“ v Biblii znamená jednoducho „jazyk“.
Verím, že Boh dáva každý dar Ducha, aby naplnil nejakú praktickú potrebu vo svojej cirkvi. Aká teda bola potreba hovoriť jazykmi?
Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Choďte teda a učte všetky národy“ (Matúš 28,19), ale tento príkaz predstavoval problém. Ako mohli ísť apoštoli kázať do celého sveta, keď medzi sebou hovorili len jedným alebo dvoma jazykmi? Hoci Ježišovi učeníci boli inteligentní, väčšina z nich nemala formálne vzdelanie. Aby im teda Kristus pomohol splniť svoje veľké poverenie, chcel im dať jedinečný dar Ducha Svätého.
Bola to nadprirodzená schopnosť hovoriť cudzími svetovými jazykmi, ktoré nepoznali – a to s výslovným cieľom šíriť evanjelium: „Tieto znamenia budú sprevádzať tých, ktorí uveria: … budú hovoriť novými jazykmi“ (Mk 16, 17).
Skutočnosť, že Ježiš povedal, že tieto nové jazyky budú znamením, naznačuje, že schopnosť hovoriť nimi nebude pochádzať z jazykového štúdia. Skôr by to bol okamžitý dar plynulo kázať v dovtedy neznámom jazyku.

V Biblii sú zaznamenané len tri skutočné príklady hovorenia jazykmi a všetky sa nachádzajú v Skutkoch apoštolov, v knihe venovanej raným dejinám kresťanskej cirkvi. Keď sa pozrieme na tieto tri prípady, objavíme jasný obraz daru jazykov.
„Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“(Sk 2, 1 – 4).
V Biblii sa slovo „oheň“ často používa ako symbol moci. Boh teda poslal tento dar jazykov „ako ohnivé jazyky“, aby jeho apoštoli vedeli, že ich posilní rovnakým spôsobom, akým posilnil Mojžiša, aby mohol ísť pred faraóna. (Pozri 2 Moj 4,10-12).

Prečo však Pán čakal až do Letníc, aby udelil tento dar? Skutky 2, 5-11 nám to vysvetľujú:
„V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“