8. Asertívne správanie a jeho komponenty, asertívne desatoro a techniky

Asertívne správanie

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných (wikipédia).

Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického slova „to assert“, čo znamená „tvrdiť, požadovať“.

Autorom asertívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať „nie“. Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.

Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.

Pojem „asertivita“ nie je chápaný vždy správnym spôsobom.

V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu agresivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.

Ako vnímame asertívne správanie

-je kľudné, človek pôsobí celkovo uvoľneným dojmom – slovný aj  mimoslovný prejav je bez akéhokoľvek napätia a tenzie.
-hovorí primerane hlasno, zrozumiteľne, tempo reči má  rovnomerné, 
očný kontakt je priamy.
-asertívne sa správajúci človek vytvára okolo seba pohodu,
sála z neho istota aj preto, že sa dobre orientuje v sociálnej situácii. 
nič si nenahovára a keď sa mu niečo nepodarí,
neviní za svoje neúspechy iných a ani sám seba nepresviedča, že to bol vlastne neúspech.
manipuláciu rozpozná a vie sa jej ubrániť.
rešpektuje morálne zásady do tej miery, že čo je nemorálne, nepovažuje za asertívne.

Sedem základných komponentov asertívneho správania

Nestačí sa naučiť len „správne slová“, ale celkový „štýl a tón“ komunikácie.

1.Celkový výraz a mimika – potvrdzuje tým, že svoje tvrdenia myslíme skutočne vážne. Ťažko sa dá vyznávať láska so zaťatými zubami alebo niečo odmietať a pritom sa tváriť rozjasnene a ústretovo.
2.Udržovanie očného kontaktu – dávame najavo úprimnosť a adresnosť našej informácie.
3.Pohyby rukami, gestikulácia – presvedčivosť informácie môžeme podporiť zladením gestikulácie s obsahom. Nadbytočné gestá svedčia o neistote, ťažko pri odmietaní pokyvovať súhlasne hlavou.
4.Základný postoj a držanie tela – vzpriamené držanie hlavy, mierny predklon tela k partnerovi, vhodná vzdialenosť od neho.
5.Hlasitosť a modulácia hlasu – nasmerovanie k partnerovi, lebo šepot uspáva a krik vzbudzuje obranu alebo útok.

6.Správne načasovanie odpovede – čo najrýchlejšie rozhodnutie ako odpovedať na výzvu, sledovať svoje myšlienky a pocity, dôraz na okamžitú odpoveď a oznámenie pocitov, prispôsobenie reakcie situácii a prostrediu, niekedy je asertívne vôbec neodpovedať na otázku.

7.Obsah a forma oznámenia – stručná, úprimná a spontánna odpoveď, dôraz na používanie „ja“ jazyka. Žiadne zdĺhavé váhanie, zahmlievanie, cieľom nie je uraziť, ponížiť, obviniť partnera, ale informovať ho.

Asertívne desatoro a techniky asertívneho správania

Asertivita vyžaduje, aby sa človek rozhodoval sám za seba a za svoje rozhodnutia niesol zodpovednosť. Ten, kto sa chce jasne a jednoznačne prejaviť, správať sa slušne, ale dôrazne, odolávať manipulácii okolím, vyznať sa sám v sebe a v druhých a vedieť trvať na svojom, mal by poznať a rešpektovať zásady, pre ktoré sa používa termín „asertívne ľudské práva“. Ich základom je zásada, že nikto s nami nemôže úspešne manipulovať, pokiaľ mu to sami nedovolíme.

Asertívne desatoro

1.Máte právo posudzovať svoje správanie, myšlienky a emócie a niesť za ne a ich dôsledky sám zodpovednosť.
Ak sa človek správa mravne len preto, že je pod dohľadom, je na nižšej vývinovej úrovni mravnosti. Ak sa správa mravne „bez kontroly“, dosahuje v tejto sfére maximum. Asertivita hovorí – ide o náš život a čo sa v ňom stane, záleží od nás samotných a nie na nikom inom. My sami musíme byť sudcami vlastného správania a nemôžeme sa na nikoho a na nič vyhovárať („oni za to môžu“).

2.Máte právo neponúkať žiadne výhovorky a ospravedlnenia vášho správania.
Manipulatívna povera vnucuje názor, že za svoje správanie sme zodpovedný iným ľuďom a teda to, čo robíme, sme povinní vždy vysvetliť, zdôvodniť a ospravedlniť sa.

3.Máte právo sám posúdiť či a nakoľko ste zodpovedný za problémy iných ľudí.
Manipulatívna povera tvrdí, že voči niektorým inštitúciám a ľuďom máte väčšie záväzky než voči sebe a mali by ste obetovať svoje vlastné hodnoty a prispôsobiť sa. Tento postoj je výrazný v blízkych medziľudských vzťahoch. Táto zásada to popiera. Každý človek má právo sám posúdiť za čo a do akej miery nesie zodpovednosť. Menej je tu viac. Praktická skúsenosť ukazuje, že človek, ktorý chce niesť  zodpovednosť za „problémy celého sveta“, nakoniec nepomôže nikomu.

4.Máte právo zmeniť svoj názor.
Mnohí ľudia tvrdia, že seriózny človek si stojí za svojim názorom a nemôže ho zmeniť. Inak by sa musel priznať, že sa mýlil a kto sa mýli, je nezodpovedný a nie je na neho spoľahnutie. Asertivita hovorí, ak sa človek „zmenou názoru“ dostal bližšie k pravde a zmenu názoru urobil nielen od tlakom argumentov, ale preto, že sa mu nejaká vec úplne prestala páčiť, nemusí byť zlým človekom. Príznakom nemorálnosti je obyčajné prezlečenie kabátu, ak sa zmení názor preto, že je pre človeka výhodné niečo proklamovať.

5.Máte právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.
 „Kto nič nerobí, nič nepokazí, bude chválený, kto bude chválený, bude skoro povýšený.“ Toto príslovie vedie k tomu, že dotyčný nie je ochotný prijať ani malé riziko, hlavné je byť krytý a ostatné príde samo. Nesmieš robiť chyby! Ak sa nejakej dopustíš, si neschopný a nesolídny človek. Musíš mať pocit viny.

6.Máte právo povedať „ja neviem“.
Hovorí sa, že ak niekto niečo robí, tak musí vedieť prečo. Ak to nevie, je zlý alebo menejcenný. Ak má byť niekto autoritou, musí byť vševedúci a neomylný. Nie je pekné, ak niečo neviem a som sociálne tlačený k tomu, že to mám vedieť, tak si niečo vymyslím.

7.Máte právo byť nezávislý na dobrej vôli iných ľudí.
Povera hovorí, že všetci ľudia, s ktorými prichádzame do styku, musia mať k nám kladný vzťah a je nevyhnutné, aby nás mali všetci radi. Inak by nás mohli odmietnuť a to by bolo horšie než zle. V skutočnosti „nie je svete človek ten, aby sa zavďačil všetkým“. Sú  situácie, kedy nebyť v láske blížnych (najmä mocných) je najlepšie vysvedčenie. Nie je najlepšou vizitkou kontrolóra, ak ho milujú podvodníci. K asertívnym zručnostiam patrí aj zvládnutie asertívnych techník.

8.Máte právo robiť nelogické rozhodnutia.
 Logicky môžeme robiť len veci, ktorým skutočne rozumieme.

9.Máte právo povedať: „Ja ti nerozumiem.“
Nie je našou povinnosťou čítať iným ich priania z očí a nevyrieknuté predstavy plniť na počkanie. Máme plné právo opýtať sa ich, čo vlastne chcú a zároveň mať právo dostať jasnú, jednoznačnú i keď negatívnu odpoveď.

10.Máte právo povedať: „Je mi to jedno.“
Traduje sa, že človek sa musí snažiť byť lepší a lepší, pokiaľ nebude vo všetkom dokonalý a perfektný. Asi sa ti to nepodarí, ale by si sa mal o to zo všetkých síl snažiť. Máš povinnosť držať sa zásady dokonalosti a snaženia sa o ňu. Ak neposlúchneš, si lenivý, bezcenný a nezaslúžiš si žiadnu úctu a rešpekt. Asertívna zásada však hovorí, že máme právo nebyť perfektný podľa definícií iného, pretože čo je perfektné pre jedného, môže byť pre iného nemorálne. Čo je iné, nemusí byť ešte horšie.

Ku komunikačným zručnostiam patrí schopnosť udržovania a ukončenia rozhovoru, schopnosť inému načúvať, používať získané informácie, pozorovať neverbálne prejavy a na správnu auto diagnózu vlastných pocitov. K asertívnym zručnostiam patrí aj zvládnutie asertívnych techník.

Asertívne techniky

Technika presadenia oprávnenej požiadavky – „pokazená gramofónová platňa“ – opakuje sa dookola požiadavka bez prejavu rozrušenia, úzkosti, neistoty.

Asertívne „nie“ – je v podstate rovnaká technika ako presadenie oprávnenej požiadavky, rozdiel je len v tom, že namiesto „ja chcem“ opakuje hovoriaci „ja nechcem“.

Asertívne prijatie kritiky
– reagujte na obsah, nie na urážky, partnera informujte o svojich pocitoch „cítim sa“, „mrzí ma“, o pohnútkach „najradšej by som urobila“, „chcem s tým niečo urobiť“, „nechcem s tým nič urobiť“, o konečných rozhodnutiach „nebudem to meniť“, „neviem s tým nič urobiť“, „poteší ma, keď mi to vysvetlíš“.

Asertívne prijatie nevhodne podanej kritiky
 pocit „je mi nepríjemný spôsob“, požiadavka na inú formuláciu „nechcem sa o tom baviť pokiaľ“.

Asertívna reakcia na urážajúcu kritikupocit
 
„je mi to nepríjemné“.

Asertívne reakcie na nepravdivú kritikunázor
„nesúhlasím“, vyhnúť sa formuláciám „to nie je pravda“, „klameš“, pocit „prekvapuje ma, že si to o mne myslíš“, „hnevá ma to“, žiadanie presnejšej formulácie „nerozumiem tomu, môžeš mi to objasniť“, návrh na riešenie „ak máš čas, povedz mi o tom viac, prosím takto som o sebe neuvažoval“.

Otvorené dvere“ – kritik sa správa spôsobom, akoby chcel vyraziť zatvorené dvere a keď sa rozbehne zistí, že boli otvorené dokorán. Kritik si vlastne nachádza zámienku, aby kritikou rozohral spor (chce si odreagovať zlú náladu, chce len kritizovať a ponížiť protivníka).
Súhlas s oprávnenou kritikou – kritikovi vezmeme vietor z plachiet, ak súhlasíme s jeho pripomienkami.
„Opytovanie sa na nedostatky– vhodná tam, kde nemáme záujem kritika umlčať, ale situáciu vyriešiť.
„Kompromis“ – v mnohých situáciách majú „svoju pravdu“ obidve strany. Nie je vždy vhodné skostnatelo trvať na svojom, človek musí vedieť druhému načúvať, rešpektovať jeho oprávnené požiadavky.
„Požiadanie o láskavosť“ – pod pojmom „láskavosť“ máme na mysli, ak niekto pre nás urobí niečo, čo nie je jeho povinnosť (na čo nemáme jednoznačne nárok).

„Kompliment“ – nájdite správanie, ktoré treba oceniť, nečakajte na veľké veci a niekoľkokrát denne pristihni druhého človeka pri niečom, čo sa ti páči a povedz mu to, zvyšujte svoju citlivosť na kladné správanie u ľudí okolo seba.

„Otvorené dvere“ – kritik sa správa spôsobom, akoby chcel vyraziť zatvorené dvere a keď sa rozbehne zistí, že boli otvorené dokorán. Kritik si vlastne nachádza zámienku, aby kritikou rozohral spor (chce si odreagovať zlú náladu, chce len kritizovať a ponížiť protivníka).

Súhlas s oprávnenou kritikou – kritikovi vezmeme vietor z plachiet, ak súhlasíme s jeho pripomienkami.

„Opytovanie sa na nedostatky– vhodná tam, kde nemáme záujem kritika umlčať, ale situáciu vyriešiť.

„Kompromis“
 v mnohých situáciách majú „svoju pravdu“ obidve strany. Nie je vždy vhodné skostnatelo trvať na svojom, človek musí vedieť druhému načúvať, rešpektovať jeho oprávnené požiadavky.

„Požiadanie o láskavosť“
pod pojmom „láskavosť“ máme na mysli, ak niekto pre nás urobí niečo, čo nie je jeho povinnosť (na čo nemáme jednoznačne nárok).

„Kompliment“
 nájdite správanie, ktoré treba oceniť, nečakajte na veľké veci a niekoľkokrát denne pristihni druhého človeka pri niečom, čo sa ti páči a povedz mu to, zvyšujte svoju citlivosť na kladné správanie u ľudí okolo seba.

Pokračovanie

9. Bol Ježiš asertívny?

Comments are closed.