Manipulácia - Čarodejníctvo - Oslobodenie

Archive by category "Duchovný boj" (Page 43)

Duchovný zápas a užitočné rady múdrych starcov

Nielen telesný či duševný odpočinok, ale aj odpočinok ducha si vyžaduje potrebné okolnosti. Tie chránia to najvzácnejšie, čo človek má – jeho srdce.

Podľa niektorých autorov kresťanskej spirituality je duchovný odpočinok možný len ako výsledok duchovného zápasu, ktorého cieľom je nadobudnutý duchovný pokoj. Zdôrazňujú, že duchovný zápas môže mať vonkajšiu i vnútornú podobu. Na človeka zvonka útočia rušivé podnety, v jeho vnútri sa zasa ozývajú negatívne obrazy a zážitky. Cieľom týchto útokov je obrať človeka o vnútorný pokoj, o vnímavosť na Boží hlas. Úlohou duchovného zápasu je teda zvíťaziť nad útokmi zvonka i zvnútra. Aké sú charakteristiky tohto duchovného zápasu?

Pages: 1 2 3 4 5

Genezis I

5. – 10. časť

Nebo – neviditeľný svet; zem – viditeľný svet. Satan sa snaží narušiť Základ tohto pojmu v hebrejčine je šama, čo znamená zdroj.

Genezis

Počúvať sa povie šema. Naša identita spočíva v počúvaní a robení toho, čo je zdrojom našej identity – inými slovami: ako v nebi tak i na zemi. Jediná oslava Božieho mena je žiť podľa Božej vôle.

Pages: 1 2 3 4 5 6

Krížová cesta – rozjímavý pohľad na utrpenie Pána Ježiša vo forme listov očitých svedkov

Mária Magdaléna „Rabi Ješua!“
Môj výkrik vyplašil kŕdeľ vtákov sediacich na strome.

Zatrepotali krídlami a vzniesli sa k oblohe.
Kľačala som pri Ježišovom hrobe a plakala. „Vari nestačilo, že ho zabili, ešte ani jeho mŕtve telo nenechali na pokoji!“ Na tráve predo mnou ležali nádobky plné voňavých olejov. Nebolo koho pomazať. Hrob je prázdny.
A zrazu stál predo mnou a prihováral sa mi: „ Mária“. Nemohla som tomu uveriť, že znova počujem svoje meno z jeho úst.
Keď na mňa prvýkrát položil ruky a prikázal zlým duchom, aby odišli z môjho života, bolo to ako keď vás po dlhých rokoch uvoľnia z pút a darujú slobodu. Tak rada som počúvala jeho slová. Tak rada som sa pozerala, ako objíma deti, ako dvíha z chatrného lôžka ochrnutého, ako sa nebojí dotknúť malomocného.
Cítila som ukrutnú bolesť a žiaľ, keď som videla jeho ruky pribité na kríž, keď som počula ako jeho ústa naposledy vykríkli a potom zmĺkli…a teraz stál predo mnou. Živý! Na tvári ani stopa po ranách a utrpení, odev mu žiaril.
„Choď k mojim bratom a povedz im, čo si videla.“