Klamlivý svet psychotroniky

Z reklamy na služby psychotronikov jednej z niekoľkých tisícok internetovských psychotronických stránok: „Tu sa dozviete viacej o sebe a vašej budúcnosti – diagnostika vášho zdravotného stavu, profesijné predpoklady, partnerské vzťahy atď. Psychotronici sa napojujú na vedomie skúmanej osoby, prípadne priamo na vedomie Univerza.“

„Psychotronika je veda o mimoriadnych schopnostiach človeka“ – tvrdí nejedno vydanie slovníka cudzích slov. Ak sú o vedeckosti psychotroniky presvedčení vzdelaní ľudia, ktorí príslušné odborné slovníky zostavovali, nemožno sa čudovať, že o tom len málokto pochybuje. Prečo však štúdium psychotroniky nie je súčasťou výučby na školách? Prečo v Európe neexistujú oficiálne vedecké inštitúcie, ktoré by sa overiteľnými vedeckými metódami zaoberali výskumom tzv. psychotronických javov? A prečo aj u nás zanikli tie, ktoré kedysi existovali (v bývalom Československu napr. Psychoenergetické laboratórium a Laboratórium psychotroniky a juvenológie – obe ako súčasť Vysokej školy chemickotechnologickej v Prahe)?
Psychoenergetické laboratórium viedol pravdepodobne najvýznamnejší predstaviteľ československého paranormálneho výskumu, prof. František Kahuda (1911 – 1987), pôvodne stredoškolský učiteľ fyziky, neskôr vysokoškolský pedagóg a minister školstva v rokoch 1956 – 1963. Do dejín psychotroniky vstúpil teóriou prenosu takzvanej „mentálnej energie“ pomocou častíc – mentiónov, ktorým prisúdil nekonečnú rýchlosť ich šírenia sa priestorom, aby pomocou nich mohol „vedecky“ vysvetliť údajné telepatické javy na veľké vzdialenosti. Vedúcim Laboratória psychotroniky a juvenológie bol Dr. Zdeněk Rejdák, editor knihy Telepatie a jasnovidnost (Svoboda, Praha 1970). Na Slovensku je asi najaktívnejším psychotronikom Ing. Andrej Sándor, ktorý bol donedávna vedúcim (a pravdepodobne aj jediným výkonným pracovníkom) seneckého Pracoviska experimentálnej psychotroniky Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Je autorom knihy Psychotronika pre každého.

Červená šnúrka

Už od pradávna sa ľudia snažia nejakým spôsobom od seba odohnať zlo, ktoré sa im stavia do cesty. A na to slúžia aj povery.
Veľa ľudí nosieva na ruke červenú šnúrku.

Množstvo bábätiek vidí človek označovaných týmto nenápadným spojivom s diablom aj v kočíku. Mnohí z vás sedia v kostole v laviciach možno aj nevedomky spojení s týmto navonok „slabým„ červeným diabolským putom.
Nevedno prečo to ľudia nosia a prečo to dávajú aj svojim deťom. Dokonca donesú aj pokrstiť dieťa s uviazanou šnúrkou do chrámu.
Aké je to jednoduché a pohodlné, dať si na ruku šnúrku a uveriť jej, že ma uchráni. Táto ochrana nevyžaduje nijakú námahu. Nemusíme sa ničoho zriekať, kajať, spovedať .
Diabol to veľmi dobre vie a takto si nás získava. Množstvo ľudí takto rýchlo naláka a odvedie od Boha. Možno nakrátko zmiznú naše problémy, ktoré nás trápia. Diabol nás dobre pozná a vie ako nás oklamať a čo na nás platí.