Čierna ovca a zlaté dieťa v narcistických rodinách

Jedným z možných dôsledkov tejto dynamiky je, že čierna ovca sa môže stať vzdorovitejšou a odpojiť sa od rodiny, zatiaľ čo zlaté dieťa sa naďalej usiluje o uznanie rodičov. Prípadne môže čierna ovca brať na seba svoje pocity nedostatočnosti a dostať sa do depresie.
Je dôležité poznamenať, že zlaté dieťa nie je imúnne voči negatívnym účinkom vyrastania v narcistickej rodine. Môžu bojovať s pocitmi nedostatočnosti, viny a neschopnosti splniť očakávania, ktoré na ne kladú rodičia.

V dysfunkčných rodinách sa na čierne ovce často pozerá ako na obetných baránkov a zaobchádza sa s nimi v rámci rodiny. Obetný baránok zahŕňa praktiku vyčleňovania strany, ktorá je predmetom nezaslúženého negatívneho zaobchádzania alebo obviňovania; možno ho prirovnať k šikanovaniu.
V kontexte dysfunkčných rodín patrí medzi podobnosti medzi čiernymi ovcami a obetnými baránkami premietanie pocitov viny, agresie, nepriateľstva, frustrácie, zranenia atď. na jednu osobu. Toto negatívne správanie je dramaticky neúmerné tomu, čo by mohlo byť oprávnené. Proces obetného baránka poskytuje psychologickú podporu páchateľovi, ktorý túto metódu využíva na to, aby svoj vlastný hnev a frustráciu usmernil prostredníctvom obete.
Dysfunkčné rodiny zvyčajne umožňujú, aby obetný baránok zostal v rodine, kým sa neodváži prehovoriť alebo sa sťažovať, potom je táto osoba vylúčená zo spoločenstva. Vždy prevláda divoké prekrúcanie pravdy.

Dysfunkčná dynamika
Dynamika rodiny, v ktorej je určený obetný baránok, môže byť náročná. Obetný baránok je často dieťa, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou rozpozná, že existuje problém, a vyhľadá pomoc. Zvyšok rodiny využíva obetného baránka na ventilovanie vlastných frustrácií a nevôle. – Môže to byť spôsobené dysfunkčnou rodinnou dynamikou, keď narcistický rodič nasmeruje lásku a chválu na zlaté dieťa, zatiaľ čo čierna ovca je často zanedbávaná alebo dokonca zneužívaná. Zdá sa, že zlaté dieťa má v rodine výsostné postavenie a všetci ostatní musia znášať ťažobu hnevu narcistického rodiča.

Dysfunkčné rodiny sú v súčasnosti takmer normou. Podľa definície majú slabý prehľad o vlastnom správaní a problémoch a urobia takmer čokoľvek, aby sa ukázali ako „normálne“. V skutočnosti sú takéto rodiny často ochromené svojimi slabo zvládnutými strachmi, závislosťami, duševnými poruchami a neistotami.
V tejto skreslenej verzii rodinného života sa dysfunkční rodičia často vyhýbajú zjavným a veľmi reálnym problémom vo svojich rodinách a namiesto toho si vyberajú obetného baránka, na ktorého hádžu všetky chyby, problémy a rodinné dysfunkcie.
Zdá sa, že tento bičovaný chlapec (alebo dievča) sa nikdy nevyhne pridelenej úlohe, ktorá mu bola často pridelená už v ranom veku a ktorú si rodina vynucuje nátlakom na ostatných súrodencov, aby s ňou súhlasili.
Ďalším znepokojujúcim aspektom syndrómu čiernej ovce/obetného baránka je, že obetní baránkovia, ktorí zostávajú v tejto úlohe, zvyčajne sami upevňujú tento syndróm vo svojich vlastných rodinách, pretože ide o naučené správanie.

Obe deti sa tak môžu cítiť nevidené a nepočuté, čo môže viesť k vzájomnej nevraživosti. Kľúčom k prekonaniu tohto problému je priznať si ho a otvorene o ňom hovoriť so všetkými členmi rodiny. Je dôležité, aby si všetci členovia rodiny uvedomili, že tento problém existuje a že ho treba riešiť, aby sa situácia zlepšila. Ak má jeden zo súrodencov pocit, že sa s ním zaobchádza nespravodlivo alebo neférovo, mal by to povedať zvyšku rodiny a otvorene sa o tom porozprávať. Je tiež dôležité, aby sa všetci zúčastnení – vrátane oboch detí – v prípade potreby ospravedlnili, pretože to pomôže posilniť vzájomné porozumenie a prijatie. Okrem toho je dôležité, aby na riešení tohto problému spolupracovali všetci členovia rodiny – nielen jeden z nich.

Keď sa v narcistických rodinách stretnú čierna ovca a zlaté dieťa, môže to vytvoriť rodinnú dynamiku, ktorú je ťažké napraviť. Rodičia s narcistickými sklonmi často potvrdzujú len jedno zo svojich detí. To má zvyčajne za následok, že jedno je „zlaté dieťa“, zatiaľ čo druhé je považované za „čiernu ovcu“, čo v ňom zanecháva pocit obetného baránka a nemilovaného. Súrodeneckú rivalitu, ktorá môže z tejto dynamiky vzniknúť, môžu rodičia ešte zhoršiť tým, že lietajú ako opice; podporujú ich a umožňujú im, aby sa stavali proti sebe. Pri tejto dynamike je ešte dôležitejšie, aby všetci členovia rodiny spolupracovali na vytvorení lepšieho prostredia, čo si však vyžaduje čas a úsilie.

Osudom čiernej ovce/obetného baránka je vždy odchod z rodinného domu, často na radu poradcu alebo lekára. Poradcovia vyznávajú, že odstup je pre týchto jednotlivcov oveľa zdravšou voľbou, pokiaľ ide o zotavenie sa z poníženia, hanby a sebaľútosti, ktoré prežívali v rodine.
Je zaujímavé, že syndróm čiernej ovce/obetného baránka sa časom nezmenšuje; jedinec (jedinci) pokračuje (pokračujú) v úlohe koreňa všetkých problémov rodiny, a to aj v neprítomnosti. Rodina je nútená naďalej pripisovať vinu a premietať hanbu na osobu (osoby), na ktorú (ktoré) je zavesená dysfunkčná menovka. Vezmime si napríklad dieťa – čiernu ovcu, ktoré sa vrátilo po 25-ročnej neprítomnosti, aby sa znovu stretlo so svojím otcom predtým, ako zomrel na rakovinu pľúc, len aby jej povedal, aby odišla z izby, pretože ona je príčinou jeho rakoviny pľúc. Pritom fajčil väčšinu svojho života.

Ako už bolo uvedené, jednou z prevažujúcich spoločných čŕt medzi čiernou ovcou a obetným baránkom je, že im lekári alebo poradcovia často odporúčajú, aby sa v záujme vlastnej duševnej pohody naučili od svojej rodiny dištancovať. To vychádza z pravdepodobnej reality, že správanie rodiny ako skupiny sa nikdy nezmení. Vylúčené dieťa bude naďalej psychicky týrané a nebude schopné uniknúť alebo zmeniť úlohu, ktorá mu bola pridelená.
Keď poručitelia vydedia dieťa na základe nekontaktovania počas mnohých rokov, pričom sa odvolávajú na odcudzenie, môže sa stať, že platná žaloba o zmenu závetu by mala alebo bude mať prednosť pred obranou odcudzenia, ak dlhodobý minimálny alebo úplný nedostatok kontaktu bol založený na odporúčaní lekára alebo kvalifikovaného poradcu. Vydedenej obeti by pomohlo najmä to, ak by sa takéto lekárske/poradenské rady odovzdali rodinným príslušníkom, ktorí spôsobovali pretrvávajúce zneužívanie, na základe alebo po zlyhaní rodinného poradenstva. K dispozícii by boli aspoň záznamy, ktoré by dokazovali, že sa uskutočnili pokusy o zmierenie.
Všeobecným konsenzom širokej verejnosti, a dokonca aj niektorých sudcov, je názor, že čierna ovca alebo obetný baránok by sa jednoducho nikdy nemal vzdať pokusov o zmierenie s rodinou a že chyba musí byť na strane odmietaného dieťaťa, nie na strane rodiny. Obetný baránok sa tak stáva obeťou nie raz, ale dvakrát.

Čierne ovce/obetné baránky sú často, čo nie je prekvapujúce, vydedené svojimi rodičmi. Názor na čierne ovce/obetných baránkov je taký, že boli vyčlenené ako veľmi malé deti, aby boli obvinené z vecí, ktoré neboli ich vinou ani v ich moci, alebo obvinenia jednoducho neboli racionálne. Takéto dysfunkčné situácie môžu vzniknúť takmer v každom type domácnosti, ale najmä v rodinách, kde sú narcistickí rodičia a/alebo majú problémy s alkoholom, drogami alebo psychikou.

Pre mnohé čierne ovce/obetných baránkov existujú jednoducho dve možnosti.
– Žiadny kontakt s rodinou
– Pokračovanie v zneužívaní rodinných vzťahov
Hoci každé dieťa túži po rodičovskej láske a uznaní a naopak, vo svete dysfunkčnej rodiny je to nemožná ilúzia, najmä pre tých, ktorým bol pridelený status čiernej ovce/obetného baránka.

Krátky zoznam dôvodov, prečo čierne ovce zámerne prerušilo kontakty s rodičmi, je nasledovný:
1) Tvrdenia o extrémne egocentrických narcistických osobnostiach, ktoré sú zvyčajne podceňujúce, kritické a nepodporujúce;
2) citové zneužívanie vrátane neustálej kritiky a manipulácie;
3) fyzické zneužívanie vrátane sexuálneho
4) súperenie
5) tvrdenie, že vás nenávidia, pretože pripomínate matke svojho otca;
6) citové vydieranie, ako napríklad pocit viny;
7) neprimerané požiadavky;
8) manipulatívne správanie: „Zabijem sa, ak to neurobíš…“;
9) úplné ignorovanie vašich pocitov a potrieb;
10) ovládanie
11) prílišná kritickosť, ktorá má za následok nízke až extrémne nízke sebavedomie;
12) bez akéhokoľvek dôvodu – dieťa bolo obetným baránkom a nikdy sa nedozvedelo prečo
13) duševné choroby, zneužívanie drog a alkoholu;