Pavol prirovnáva mystiku a čarodejníctvo k sexuálnej nemravnosti a iným hriechom, ktoré odrážajú zhovievavosť ľudského tela a vzburu proti Bohu. Praktizovanie mystiky zarmúti Ducha Svätého a uhasí Jeho dielo v našich životoch.
Apoštol Ján tiež varuje pred mystickými praktikami a zmenenými stavmi vedomia v nasledujúcej pasáži:
„Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Nijaký duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. Je to duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde. Ten je už vo svete. …“ (1 Ján 4:1-3)
Pokus o otvorenie tretieho oka nás zanecháva zraniteľnými voči klamným duchom, ktorí sa vydávajú za osvietených sprievodcov alebo starodávnu múdrosť. Ale Duch Svätý nám dáva rozlišovaciu schopnosť, aby sme otestovali, či duchovné zážitky skutočne pochádzajú od Boha alebo od démonických duchov, ktorí sa maskujú ako anjeli svetla.
Autentické osvietenie prichádza iba skrze Ježiša Krista, ktorý v nás prebýva skrze Ducha Svätého. Mystické metódy, ktoré tvrdia, že prebúdzajú vyššie vedomie okrem podriadenia sa Kristovmu panstvu, vedú ľudí do omylu.
Biblické verše proti získavaniu tajných duchovných vedomostí
Tretie oko v podstate predstavuje formu gnosticizmu – presvedčenia, že ľudia majú prístup k tajným mystickým znalostiam skrytým pred obyčajnými ľuďmi. Gnosticizmus vznikol v starovekom svete a odráža pohanské predpoklady, že spiritualita zahŕňa tajné rituály, symboliku a vzostup cez vyššie úrovne existencie.
Biblia priamo odporuje gnostickým predstavám o získavaní skrytých duchovných poznatkov. Písmo učí, že Boh jasne zjavuje základné duchovné pravdy prostredníctvom svojho slova a posolstva evanjelia.
V 1. Korinťanom 2:6-16 Pavol vyčíta kresťanom v Korinte, že namiesto porozumenia evanjeliu túžia po svetskej múdrosti a mystickom poznaní:
„Múdrosť však hovoríme medzi dokonalými, no nie múdrosť tohto veku ani kniežat tohto veku, ktoré hynú, ale hlásame v tajomstve skrytú Božiu múdrosť, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nikto z kniežat tohto veku ju nepoznal; veď keby ju boli poznali, neboli by ukrižovali Pána slávy. Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú. Nám to však Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani Božie veci nepozná nikto, len Boží Duch. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme poznali, čo nám Boh daroval. O tom aj hovoríme, nie však naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale tými slovami, ktoré učí Duch; a tak duchovné veci vysvetľujeme duchovne. Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne. Ale duchovný človek posudzuje všetko, jeho však neposudzuje nik. Veď kto poznal Pánovu myseľ, aby ho poúčal? My však máme myseľ Kristovu!“
Pavol dáva skutočnú múdrosť Kristovu do protikladu s prázdnou múdrosťou, ktorú presadzovali grécki filozofi a východní mystici. Prostredníctvom Ducha Svätého môžu kresťania pristupovať k „hlbokým Božím veciam“ bez toho, aby sa uchyľovali k aktivácii tretieho oka, psychofarmakám alebo okultným rituálom. Akákoľvek prax, ktorá sľubuje ezoterické poznanie okrem pokorného podriadenia sa Ježišovi, vedie k duchovnému bankrotu.
Príslovia nazývajú múdrosť, ktorá pochádza z okultných zdrojov, ohavnosťou:
„Šesť vecí nenávidí Hospodin, sedem je pre neho ohavnosťou: pyšné oči, falošný jazyk, ruky, čo prelievajú nevinnú krv, srdce, čo snuje podlé plány, nohy, čo náhlivo bežia za zlom, falošný svedok, čo šíri lži, a ten, čo vyvoláva zvady medzi bratmi. .“ (Príslovia 6 :16 -19 )
Otvoriť tretie oko znamená prijať falošné duchovné vedenie a šíriť zmätok, a nie kráčať v Božej pravde.
V Matúšovi 24:24 Ježiš varuje, že falošní mesiáši budú robiť znamenia a zázraky, aby „zviedli, ak je to možné, aj vyvolených“. Zázračné prejavy nič nedokazujú, pokiaľ nie sú v súlade so zjavením Božieho charakteru a plánu vykúpenia v Písme.
Honba za mystickými zážitkami a nadprirodzenými prejavmi nás nevyhnutne odvádza od snahy o intimitu s Ježišom nadovšetko.
Skutočný význam duchovného osvietenia
Tretie oko sľubuje mystický vhľad a univerzálne pravdy, ktoré osvetľujú naše chápanie reality. Ale Biblia predstavuje spasenie prostredníctvom Ježiša Krista ako jedinú skutočnú cestu k duchovnému osvieteniu.
„Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, … “ (Efezanom 1:18). Prechádzame zo slepoty k videniu svetla evanjelia.
Žalm 8:4-5 objasňuje postavenie ľudstva vo vzťahu k Bohu:
„Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? .“
Naša identita pochádza z toho, že nosíme Boží obraz ako Jeho milované deti, nie sami dosahujeme božstvo. Uctievame Pána, nie naše „vyššie ja“. Keď Boh stvoril ľudstvo, vyhlásil svoje dokončené dielo za „veľmi dobré“ (1. Mojžišova 31), pričom ľudia nepotrebovali využívať okultné duchovné osvietenie.
Zatiaľ čo východné náboženstvá vykresľujú ľudstvo ako uväznené v ilúzii, ktoré čaká na oslobodenie prostredníctvom mystického ponorenia sa, Ježiš Kristus nás vykupuje z otroctva hriechu a duchovnej temnoty. Kolosanom 1:13 opisuje tento proces spasenia:
„On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna,…“