Okultná symbolika ako súčasný fenomén medzi mladými ľuďmi

Abstrakt: Štúdia reflektuje súčasnú okultnú symboliku medzi mladými ľuďmi ako novodobý sociálno-patologický jav. Demonštruje moderné symboly okultizmu a jeho symboliky v spoločnosti  a rodine. Ide o novodobý sociálno-patologický jav, ktorého problematika sa nerieši len v školskom prostredí, ale spadá aj do rodiny, či širšej spoločnosti. K tomuto problému je potrebné zaujať erudované stanovisko nielen v rámci školského systému, ale aj rodiny, spoločnosti a poradenskej činnosti. Štúdia ponúka aj výsledky empirických vzoriek o záujmu okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi, ktoré boli realizované v rokoch 2009-2013. Záver ponúka možné odporúčanie pre prax a poradenský systém. Kľúčové slová: rodina, prevencia, symbolika, satanizmus, okultizmus, mládež, cirkev, náboženstvo,spoločnosť, výchova. 
Abstract: The study reflects the current occult symbolism among young people as a modern socio-pathological phenomenon. Demonstrates advanced occult symbols and symbolism in society and the family. It is a modernsocio-pathological  phenomenon, the issue is not addressed only at school but also falls into the family,  or thewider society. This issue has to be taken erudite opinion not only within the school system, as well as family,society,  and  consulting  activities. The  study also provides empirical results  of samples of interest occult symbolism among  young  people, which  were  made in  the  years 2009-2013. Conclusion offers  possible recommendation for practice and advisory system. Key word: family, prevention, symbolism, satanism, occultism, youth, church, religion, society, education.
Úvod 
Hodnotová  orientácia  mladých  ľudí  sa  čoraz  častejšie  ocitá  v chaose  hodnôt. Mládež  je zvyknutá  riešiť  veci hneď,  lebo  k tomu  ich  vedie akcelerácia doby. Vystupujú  z cirkví, hľadajú, skúmajú až do takej miery, že sa začína hovoriť o náboženskom turizme, či turizme v jednotlivých cirkevných spoločenstvách tej ktorej cirkvi. Nestabilita hodnotového systému prepojená so životom v spoločnosti a rodine často prehlbuje ich duchovnú priepasť natoľko, že niekedy strácajú aj obyčajnú pragmatickú orientáciu hodnotových rebríčkov. Predmetom štúdie je fenomén okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi. Cieľom predloženej štúdie je sprehľadniť  súčasnú  problematiku  okultnej  a satanistickej  symboliky  na  život  mladého človeka, podať možný návrh, ako sa účinne brániť pred týmito modernými nástrahami.

1 Fenomén: zlo
Jornet (1998, s. 8) konštatuje, že „otázka zla je obtiažná, bez hraní a naviac nebezpečná.“ Nevieme  odpovedať  na otázky  týkajúce  sa  zla,  ako  sú napríklad: Či je zlo nejakou prirodzenosťou, či ho stvoril Boh, teda či pochádza od Neho samotného, alebo ak ho Boh netvorí, prečo ho teda pripúšťa. Tiež sa môžeme pýtať, ak je Boh všemocný a nekonečne dobrý, prečo tomu nezabráni. Zlo ako také hmatateľne existuje, i keď nemá svoju podstatu. Otázkami, ktorými sa mnohí autori dopytovali po počiatku zla, jeho význame či akomsi posolstve, sa zaoberalo ľudstvo od nepamäti. Za pôvodcu zla sa vo všeobecnosti považuje diabol, teda Boží  odporca. Práve diabol je „stelesnením“ nedostatku dobra, čiže zla. Toto konkrétne zlo (diabol) nie je iba absenciou, ale činnou silou a živým duchovným bytím, ktoré je zvrátené a pôsobí zvrátenosť. Diabol nemá telo. Je duchovnou bytosťou a ako duchovná bytosť dokáže  brať  na seba rôzne podoby výzoru, hlasu, či  iných  špecifických  často  aj ľudských vlastností len preto, aby človeka uviedol do zmätku. Gavendová (2006)  uvádza vyjadrenia  niektorých  autorov  (alebo  aj  filozofické  smery)  na fenomén zla:  
Aristoteles:  Zlo korení v ľudskej vôli, niet  metafyzického zla, v skutočnosti  je len dobro.
Sokrates: Zlo je dôsledok neznalosti toho, čo je dobré. Nikto dobrovoľne nekoná zlo.
Ján Amos Komenský: Nekonečne väčší je počet zlých ako dobrých.
G.  W.  Leibniz:  Zlo  vyplýva  z  konečnosti  vecí.  Existuje  trojaké  zlo:  fyzické  zlo; metafyzické zlo; morálne zlo.
F. Nietzsche: Zlo je všetko, čo vyplýva zo slabosti.
A. Anzenbacher: Zlo je apriórny objekt praktického rozumu.
Synkriticizmus: Zlo je to, čo škodí (najmä druhým). Na strane zla je viac automatizmu než na strane dobra. K zlu dôjde aj bez pričinenia človeka alebo proti jeho vôli, zatiaľ čo  k  dobru  bez  pričinenia  človeka  nemusí  dôjsť alebo  môže  dôjsť  s  menšou pravdepodobnosťou než k zlu.
Teodícea: Zlo neexistuje alebo je to skúška, ktorú zosiela na človeka Boh.
 
O zle sa dozvedáme aj z biblických textov. Na niektorých miestach je zlo bytostne spojené s duchovnou bytosťou diabla. Diabol je duchovná bytosť, zlý duch. Vella (2008) hovorí o zlých duchoch (diabolstve) nasledovné: 
sú duchovné bytosti, čo znamená, že nemajú hmotnú prirodzenosť, čiže ani telo.
sú  to  osobné  bytosti,  čo  znamená,  že  hoci  sú  bez  tela, majú  svoju  osobnosť  aj individualitu. Môžu konať, hovoriť i rozmýšľať.
sú  neviditeľní,  no  je  možné,  aby  sme  zlého ducha  videli  skrz  zázrak  v oblečení a podobe, ktorou upúta naše zmysly 
diabli sú inteligentní, dalo by sa povedať, že je to dokonca ich základná vlastnosť. Ale hoci diabol disponuje veľkou dávkou inteligencie, nevie všetko. On nepozná vnútorný život človeka. Nemôže a nedokáže preniknúť do myšlienok človeka a kam smeruje jeho vôľa. Samotné „ego“ človeka je nepreniknuteľné. Jedine tí, čo majú účasť na blaženom videní Boha, môžu spoznať vnútorný život človeka. Jeho úroveň je vyššia ako hmotné skutočnosti. Je taký, lebo mu to je prirodzené. Pozná zákony nie lenfyzikálne, ale aj zákony ľudskej  psychiky a vôbec celého stvorenia. No aj napriek tomu  všetkému, s čím  disponuje a aj keď pozná univerzálnu, historickú minulosť sveta, aj každého človeka, nepozná všetko a nepreniká do všetkého.
diabli  nie  sú  všemohúci.  Moc  satana,  ktorý  je  vodcom  ostatných  diablov, i keď prevyšuje moc človeka, to ho nerobí šťastnejším, ale vyvoláva to v ňom ešte väčšie zúfalstvo. Vlastne sa dá povedať, že je ohraničenou bytosťou, lebo aj keď disponujes veľkou mocou, vždy zostáva len stvorením.
diabli nie sú všadeprítomní. Nie je možné byť na rôznych miestach naraz.
 
Hahn (2008)  sa vo svojej monografii zaujímavo zamýšľa, že opis pokušenia človeka v raji je pozoruhodne krátky. Had – diabol v siedmych veršoch prehovorí len dvakrát (Gn 3,1-7), a ľudstvo je v ruinách. V Starom zákone (Starej zmluve) sa objavujú tieto pomenovania zla (diabla):  had: viackrátv knihe Genezis; diabol  ako  pýcha: Tob  4,  13;  Sir  10,  13; Asmodei: viackrát v knihe Genezis; Sedy: Dt 32, 17; Moloch: viackrát v knihe Genezis, Deuteronómium; 1 Sam 5, 1-6;Lilit: Iz 34, 14;  Azazel: viackrát v knihe Deuteronómium; Aštata: Sdc 6, 25;  Gaja: Sdc 6,25; Dt 12, 3; Dagon: 1 Sam 3, 4.     
 
Starý zákon je vo vyjadreniach o zlom duchu, resp. diablovi veľmi strohý. Nový zákon saoveľa obsiahlejší v ponímaní celej démonologickej podstaty. V Novom zákone sa dozvedáme o viacerých menách diabla. Nový zákon obsahuje asi tristo textov, kde je spomenutý diabol. Vella (2008) chápe úlohu diabla v troch dimenziách:
 
 „diablovi pripisuje zodpovednosť za morálne zlo 
 diabla robí zodpovedným za obvinenie Ježiša z posadnutosti
 na diabla sa pozerá ako na nezodpovedné knieža tohto sveta.“
V Novom zákone (Novej zmluve) sú tieto pomenovania diabla: satan: Jn 8, 44; Mt 4, 1;hlava diabla: Zjv 12, 3-17;  Belial: 2 Kor 5,16;  žalobca,  klamár, odporca,  vrah: Jn 8, 44;lucifer: 2 Kor 11, 14; zlodej: Jn 10, 12; pokušiteľ, vládca tohto sveta: viackrát u evanjelistuMatúša; anjel z hlbín: viackrát u evanjelistu Jána.