Okultná symbolika ako súčasný fenomén medzi mladými ľuďmi

Hodnotová  orientácia  mladých  ľudí  sa  čoraz  častejšie  ocitá  v chaose  hodnôt.  Mládež  je zvyknutá  riešiť  veci hneď,  lebo  k tomu  ich  vedie  akcelerácia  doby.  Vystupujú  z cirkví, hľadajú, skúmajú až do takej miery, že sa začína hovoriť o náboženskom turizme, či turizme v jednotlivých cirkevných spoločenstvách tej ktorej cirkvi. Nestabilita hodnotového systému prepojená so životom v spoločnosti a rodine často prehlbuje ich duchovnú priepasť natoľko, že niekedy strácajú aj obyčajnú pragmatickú orientáciu hodnotových rebríčkov. Predmetom štúdie je fenomén okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi. Cieľom predloženej štúdie je sprehľadniť  súčasnú  problematiku  okultnej  a satanistickej  symboliky  na  život  mladého človeka, podať možný návrh, ako sa účinne brániť pred týmito modernými nástrahami.
1 Fenomén: zlo
Jornet (1998, s. 8) konštatuje, že „otázka zla je obtiažná, bez hraní a naviac nebezpečná.“ Nevieme  odpovedať  na otázky  týkajúce  sa  zla,  ako  sú  napríklad:  Či  je  zlo  nejakou prirodzenosťou, či ho stvoril Boh, teda či pochádza od Neho samotného, alebo ak ho  Boh netvorí,  prečo ho teda pripúšťa. Tiež sa môžeme pýtať,  ak je Boh všemocný a nekonečne dobrý, prečo tomu nezabráni. Zlo ako také hmatateľne existuje, i keď nemá svoju podstatu. Otázkami, ktorými  sa  mnohí  autori  dopytovali  po  počiatku  zla,  jeho  význame či  akomsi posolstve, sa zaoberalo ľudstvo od nepamäti. Za pôvodcu zla sa vo všeobecnosti považuje diabol, teda Boží  odporca. Práve diabol je „stelesnením“ nedostatku dobra, čiže zla. Toto konkrétne zlo (diabol) nie je iba absenciou, ale činnou silou a živým duchovným bytím, ktoré je zvrátené a pôsobí zvrátenosť. Diabol nemá telo. Je duchovnou bytosťou a ako duchovná bytosť dokáže  brať  na seba  rôzne  podoby  výzoru, hlasu, či  iných  špecifických  často  aj ľudských vlastností len preto, aby človeka uviedol do zmätku. Gavendová  (2006)  uvádza  vyjadrenia  niektorých  autorov  (alebo  aj  filozofické  smery)  na fenomén zla:  
Aristoteles:  Zlo korení v ľudskej vôli, niet  metafyzického zla, v skutočnosti  je len dobro.
Sokrates: Zlo je dôsledok neznalosti toho, čo je dobré. Nikto dobrovoľne nekoná zlo.
Ján Amos Komenský: Nekonečne väčší je počet zlých ako dobrých.
G.  W.  Leibniz:  Zlo  vyplýva  z  konečnosti  vecí.  Existuje  trojaké  zlo:  fyzické  zlo; metafyzické zlo; morálne zlo.
F. Nietzsche: Zlo je všetko, čo vyplýva zo slabosti.
A. Anzenbacher: Zlo je apriórny objekt praktického rozumu.
Synkriticizmus: Zlo je to, čo škodí (najmä druhým). Na strane zla je viac automatizmu než na strane dobra. K zlu dôjde aj bez pričinenia človeka alebo proti jeho vôli, zatiaľ čo  k  dobru  bez  pričinenia  človeka  nemusí  dôjsť alebo  môže  dôjsť  s  menšou pravdepodobnosťou než k zlu.
Teodícea: Zlo neexistuje alebo je to skúška, ktorú zosiela na človeka Boh.
O zle sa dozvedáme aj z biblických textov. Na niektorých miestach je zlo bytostne spojené s duchovnou bytosťou diabla. Diabol je duchovná bytosť, zlý duch. Vella (2008) hovorí o zlých duchoch (diabolstve) nasledovné: 
sú duchovné bytosti, čo znamená, že nemajú hmotnú prirodzenosť, čiže ani telo.
sú  to  osobné  bytosti,  čo  znamená,  že  hoci  sú  bez  tela, majú  svoju  osobnosť  aj individualitu. Môžu konať, hovoriť i rozmýšľať.
sú  neviditeľní,  no  je  možné,  aby  sme  zlého ducha  videli  skrz  zázrak  v oblečení a podobe, ktorou upúta naše zmysly 
diabli sú inteligentní, dalo by sa povedať, že je to dokonca ich základná vlastnosť. Ale hoci diabol disponuje veľkou dávkou inteligencie, nevie všetko. On nepozná vnútorný život človeka. Nemôže a nedokáže preniknúť do myšlienok človeka a kam smeruje jeho vôľa. Samotné „ego“ človeka je nepreniknuteľné. Jedine tí,  čo majú účasť na blaženom videní Boha, môžu spoznať vnútorný život človeka. Jeho úroveň je vyššia ako hmotné skutočnosti. Je taký,  lebo mu to  je  prirodzené. Pozná zákony nie  lenfyzikálne, ale  aj  zákony ľudskej  psychiky a vôbec celého stvorenia. No aj  napriek tomu  všetkému, s čím  disponuje  a aj  keď  pozná  univerzálnu,  historickú minulosť sveta, aj každého človeka, nepozná všetko a nepreniká do všetkého.
diabli  nie  sú  všemohúci.  Moc  satana,  ktorý  je  vodcom  ostatných  diablov,  i keď prevyšuje moc človeka, to ho nerobí šťastnejším, ale vyvoláva to v ňom ešte väčšie zúfalstvo. Vlastne sa dá povedať, že je ohraničenou bytosťou, lebo aj keď disponujes veľkou mocou, vždy zostáva len stvorením.
diabli nie sú všadeprítomní. Nie je možné byť na rôznych miestach naraz.