Nebo – neviditeľný svet; zem – viditeľný svet. Satan sa snaží narušiť Základ tohto pojmu v hebrejčine je šama, čo znamená zdroj.
Počúvať sa povie šema. Naša identita spočíva v počúvaní a robení toho, čo je zdrojom našej identity – inými slovami: ako v nebi tak i na zemi. Jediná oslava Božieho mena je žiť podľa Božej vôle.
V okamihu, keď Brian prvýkrát pochopil termín narcistická porucha osobnosti, nastala v jeho mozgu tma.
Väčšinu života strávil s tým, mysliac si, že je bláznom, že je lenivý a hlúpy – tri slová, ktoré jeho otec o ňom často hovoril ostatným členom rodiny a priateľom. Jeho otec ho tiež prísne a tvrdo trestal, usporiadal zbytočné súťaže, v ktorých býval jeho otec vždy víťazom, nikdy sa mu neospravedlnil, nepreukázal mu empatiu, aj keď bol Brian zranený. So všetkými taktiež zaobchádzal, akoby boli podradní.
Sú medzi nami ľudia, ktorí, bohužiaľ, prinášajú do našich životov iba negatíva – niekedy úmyselne a niekedy aj nie.
A aj keď by sme mali pracovať na svojej trpezlivosti a skúšať týmto ľuďom pomôcť zmeniť ich prístup na taký, ktorý bude prinášať im a ľuďom okolo nich viac dobrého, niekedy – hoci sa snažíme koľko sa len dá – sa to nestane. Dokonca sa nám môže stať, že sa od nich nakazíme a sami sa staneme „škodlivými“.
Čo by sme teda mali robiť? Jednoduchou odpoveďou by bolo vzdialiť sa od toho človeka a modliť sa za neho. Avšak, niekedy ide o ľudí, ktorých nemôžeme odstrániť zo svojho okolia, napríklad príbuzní, obchodní partneri alebo kolegovia. Tu je niekoľko návrhov, ako sa takáto situácia dá zvládnuť.
Kniha otca Mattea la Gruu má mnoho predností. Je napísaná veľmi jasne, odborne, ale i s duchom opatrnosti. Autora viedla hlboká túžba pomôcť mnohým trpiacim. Nezostáva na povrchu, ale ide do hĺbky. Je to postoj lekára duší, ktorý si je vedomý pravdy a má čistého ducha.v
Väzba: Brožované
Počet strán: 124
„Jsem velkorysý. Jsem velmi společenský, a když se setkávám s novými lidmi, udělám pokaždé zatraceně dobrý první dojem.“ Pod těmi všemi vnějšími kouzly a…
Pod těmi všemi vnějšími kouzly a vydatnou dávkou sebeúcty byste možná vlastně mohli být narcisisty. Ale je dobré si říci, že existuje opravdu tenká hranice mezi notnou dávkou vysokého sebevědomí a skutečnou poruchou osobnosti, kterou narcismus je. Vytipovali jsme sedm příznaků, které vám pomohou rozklíčovat vlastní podezření na narcismus.Ale ještě před tím, než si odkryjeme příznaky, měli bychom si říci, co to vlastně narcismus je a kde se vzal. Pojmenování je po řeckém hrdinovi Narcisovi, který se zamiloval do odrazu své tváře ve vodní hladině natolik, až se v něm utopil. Ale narcisistická porucha osobnosti (NPD) je definována více než jen láskou. Podle amerického psychiatrického sdružení je tato porucha definováno jako „grandiózní smysl pro sebedůležitost s nutností nadměrného obdivu vůči sobě samému a fantaziemi o bezlimitním úspěchu a moci.“
„Tito lidé nemají povědomí ani ponětí o tom, co dělají, což znamená, že necítí žádnou vinu nebo výčitky za jejich činy,“ uvádí psychiatrička Whitney Hawkins. Je důležité si uvědomit, že je rozdíl mezi lidmi, kteří mají narcisistické tendence, a těmi, kteří mají narcisistickou poruchou. Na rozdíl od první skupiny, kdy by lidé mohli trpět jen nafoukaným pocitem sebeúcty, lidé s NPD bojují s méně stabilním smyslem identity.
„Pod tímto tvrdým a chlubivým zevnějškem je často velmi křehká osoba, která nezvládne přijmout kritiku,“ doplňuje Hawkins.
„Narcismus může pocházet už z dětství, kdy byl člověk příliš hýčkán, nebo příliš kritizován. Tito lidé se mohou potýkat s nejistotou, nízkou sebeúctou nebo žárlivostí. A proto, aby tyto pocity potlačili, mohou se pokoušet o to, že se budou sami před sebou stavět na výsluní,“ vysvětluje terapeutka Kimberly Hershenson. Musíme si uvědomit, že NPD je klinická diagnóza, pokud tedy v následujících příznacích poznáte sami sebe, bylo by vhodné se poradit s odborníky.
Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia… (Lk 6, 27) Ktosi sa ma opýtal, či môžeme dôverovať tomu, že evanjeliá zachytávajú skutočné Kristove slová. Odpoveď na túto otázku bude dôležitá aj v súvislosti s Lukášovým evanjeliom o láske k všetkým, teda aj k nepriateľom (Lk 6, 20 – 38). Nie je totiž jednoduché žiť podľa zásad milosrdnej lásky k všetkým, a dobre robiť aj k tým, čo nás nenávidia. Z histórii vieme o diskusii rozpútanej v čase osvietenstva o tom, kedy jednotlivé evanjeliá vznikli. Táto diskusia akoby bola spočiatku kresťanstvu zasadila veľký úder. Keby totiž boli evanjeliá vznikli v druhom až treťom storočí, ako sa vtedy predpokladalo, bol by medzi Ježišovým životom a napísaním evanjelií dosť dlhý čas na vznik rozličných mýtov a na zmytologizovanie celej Ježišovej osobnosti. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že Ježiš skutočne žil a zomrel ako človek. Datovanie evanjelií sa posunulo do prvého storočia – teda do čias krátko po Kristovi.
A čo bolo medzi tým? Ústne podanie. Až keď postupne zomierali apoštoli a prví učeníci, teda priami svedkovia, a hlásanie Ježišovho učenia sa značne rozširovalo, začali ho zapisovať. Evanjelisti „strihali“ a „zošívali“, aby jeho slová každý podľa svojho vedomia čo najviac priblížil skupine, pre ktorú písali a aby z prameňa (ústneho podania), z ktorého čerpali, zachytili slová čo najbližšie Ježišovým slovám. V tomto príspevku budeme uvažovať o tej časti Lukášovho evanjelia, ktorá sa začína blahoslavenstvami s následným beda, pokračuje slovami o láske aj k nepriateľom, o láske v cirkevnej obci, prechádza do slov o skutkoch a končí sa podobenstvom o stavbe na skale či na piesku, a to z dvoch pohľadov: smerom von – to sú slová o láske k nepriateľom a smerom dnu – to sú slová o nesúdení a neodsudzovaní.