Žijeme v rozporuplnej dobe plnej odlišných názorov. Keď sa dostaneme do konverzácie s niekým, kto má na veci odlišný názor, než my, nastáva problém
Žijeme v rozporuplnej dobe plnej odlišných názorov. Keď sa dostaneme do konverzácie s niekým, kto má na veci odlišný názor, než my, nastáva problém. Aký postoj má zachovať kresťan v takejto situácii? Ako viesť dialóg plný porozumenia? Moderuje Ondrej Chrvala.
Kniha Temné duchovné dedičstvo komunizmu nie je historickým dielom, neskúma ani dejinné udalosti a rovnako nechce obviňovať, ani roznecovať nenávisť v ľudských srdciach. Mária Vicenová však prináša pohľad duchovnej pravdy na jednu éru života spoločnosti. Tej, ktorá mimoriadne negatívne poznačila našich predkov, ako aj potomkov. Je potrebné sa zamyslieť nad komunistickým režimom a nad duchovnými následkami tejto ideológie. Každá forma extrémizmu, v ktorej sa vyznáva smrť, nenávisť a klamstvo je dielom samotného satana.
V našej krajine sme boli svedkami vlády násilia a klamstva celých štyridsať rokov. Iba Boh pozná skutočné dopady tohto obdobia na naše duše, na náš národ, no my môžeme pokročiť na ceste k vlastnej slobode tým, že sa rozhodneme spoznať pravdu nielen o viditeľných následkoch režimu, ale aj o neviditeľnom pôsobení na náš život a duševné zdravie.
Veľmi často si zamieňame pokánie so sviatosťou pokánia, i keď nejde presne o to isté. Aj keď svätú spoveď nazývame „sviatosťou pokánia“, nevystihuje celú šírku toho, čo pokánie vlastne je a ako sa má konať.
Pokánie je významovo širší pojem ako sviatosť zmierenia. Potreba pokánia vyplýva zo situácie človeka po dedičnom hriechu a patrí k základným požiadavkám prorokov i Ježiša. Ježiš vyzdvihuje pokánie ako centrálny pojem svojho posolstva a to tak jasne, že to sotva potrebuje nejaké dôkazy. Na mnohých miestach evanjelia vyzýva: „Čiňte pokánie!“ Teda „robte pokánie“. Pokánie sa robí a niekedy tak tvrdo ako sa pracuje na denný chlieb. Ak som hrešil, ak som ubližoval, mám sa snažiť to napraviť, ak som kradol, mám to vrátiť. Pán Ježiš nikde nehovorí: „Ak budete chodiť pravidelne na spoveď, je to v pohode!“ Spoveď je len malou čiastočkou z toho, čo pokánie všetko zahŕňa. Keby naša spoveď bola správne prežívaná, bola by pokáním, ale ak je len vyznaním hriechov, bez snahy o vnútornú zmenu života, bez skutočnej ľútosti a predsavzatia, nie je pokáním. Pokánie má byť štýlom celého kresťanského života.
V Hebrejských textoch SZ býva pokánie označované slovom „ŠUB“. Toto slovo vyjadruje radosť z návratu väzňa zo žalára alebo vyhnanca z exilu alebo zajatca zo zajatia. Pokánie to je radostný návrat domov, návrat k Otcovi. V gréckom jazyku sa pre pokánie užíva termín METANOIA. Toto slovo je výzvou: „Zmeňte zmýšľanie!“ a vyjadruje duchovnú podmienku návratu k Bohu a spoločenstva s Ním. Akoby nám Boh hovoril: „Ak sa chcete tešiť z môjho spoločenstva, musíte zmeniť zmýšľanie“.
Narcisti vždy využívajú možnosť, aby sa mohli ukázať aký sú výnimoční a aby sa im dostalo uznania a sviatky samozrejme nie sú výnimkou.
A práve počas sviatkov narcisti radi ukazujú svetu ich falošnú predstavu o nich samých, tak sa snažia nasadiť svoju maskou a vyzerať láskyplne, starostlivo, empaticky a plný sviatočného ducha. Všetko to je ale v skutočnosti len akt – tvorba ich ideálneho obrazu.
Poznáte rozprávanie o tom, ako Izraeliti cestou do Zasľúbenej zeme dobíjali Jericho? (Pozri Joz 7 kapitola). Boh im prikázal, aby nad všetkým, čo je v Jerichu, vykonali kliatbu – mali to zničiť a nesmeli si so sebou nič zobrať. Lenže jeden z nich, Achan, tento Boží príkaz porušil.
Z Jericha si zobral striebro, šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré sa podľa mienky odborníkov používali pri vešteckých praktikách.
V dôsledku tohto činu ale Izraelský národ stratil Božiu ochranu. Pri dobíjaní pomerne malého mesta Haj utrpel zdrvujúcu porážku, pri ktorej zahynulo tridsaťšesť izraelských bojovníkov. Ich postup do zasľúbenej zeme sa zastavil. Keď sa Jozue pýtal Boha na príčinu neúspechu, ten mu ukázal, že niekto v jeho mužstve porušil Boží zákaz. Losovaním sa zistilo, že to bol Achan. Vtedy Izraeliti vyviedli z tábora Achana, jeho deti, jeho stáda i všetko čo mal a ukameňovali ich. Takto bolo odstránené prekliatie a Izraeliti mohli ďalej víťazne napredovať do Zasľúbenej zeme.
Čo sa vlastne stalo?
Achan neposlúchol Boha. Ponechal si niektoré prekliate veci, lebo sa mu páčili a ukryl ich v dome.
Čo tým zapríčinil?
Stratu Božieho požehnania
Kliatbu pre celý Izrael
Prehru v boji a neschopnosť víťaziť nad nepriateľmi
Zastavenie putovania do zasľúbenej zeme
Smrť (tridsiatich šiestich bojovníkov, seba, svojich detí a zvierat)
Všimnite si, aké hrozné dôsledky mal jeho hriech! A nielen na neho, ale aj na jeho rodinu, jeho veci i na celý Izrael. Máme tu do činenia s jedným s najväčších a najničivejších hriechov – s hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu.
Prečo boli tie veci, ktoré si zobral Achan prekliate? Lebo obyvatelia Jericha sa klaňali pohanským diabolským božstvám, prinášali im obety, veštili, vyvolávali duchov, mali čarodejníkov a podobne. Šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré si Achan zobral, sa používali pri veštení.
Čo je prekliatie?
Prekliata je (modla) urobená rukou aj s tým, čo ju robil. On preto, že ju spravil, ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou. Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské. Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest. Preto príde súd i na pohanských bôžikov, nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve ľudským dušiam na pohoršenie…“ (Múd 14, 8-11).
Čo je modlárstvo?
Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí: Je to „zbožšťovanie toho, čo nie je Boh“ (KKC 2113). Čo to znamená? Modlárstvo je keď človekovi, veci, činnosti alebo duchu pripisujem moc, ktorú má iba Boh. Modlárstvo je keď to, čo si mám získavať cez modlitbu, vieru, sviatosti a sväteniny, chcem získať vlastnou silou alebo pomocou mágie a okultizmu. Modlou nemusí byť len socha. Môže to byť červená šnúrka, amulet pre šťastie alebo na lásku. Modlou sa môžem stať aj ja sám, keď sa nechcem podriadiť Bohu, jeho zákonom a chcem robiť len to, čo sa mi zachce.
Čo je okultizmus?
Modlárstvo voláme aj okultizmus. Okultus (z latinčiny) znamená skrytý. Okultná vec je tá, v ktorej sa skrýva diablova prítomnosť alebo sila. V knihe Rituál exorcizmu sa píše: „Prítomnosť diabla a iných démonov sa objavuje, a tiež prejavuje nielen v pokúšaných alebo posadnutých osobách, ale aj vo veciach a miestach, ktoré nejakým spôsobom prenikli svojím pôsobením…“.