Vari nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom zabudlo aj na boj proti silám zlých duchov. Ako sa v Cirkvi takmer prestalo hovoriť o pôste, tak sa stratil aj boj proti diablovi a jeho kráľovstvu. A zatiaľ čo diablovo účinkovanie vo svete je stále viditeľnejšie – v skupinách satanistov, v knihách, filmoch, piesňach, speváckych skupinách, ktoré sa vyhlasujú za sluhov diabla a stavajú satanistické chrámy – v ostatných desaťročiach sa v Cirkvi o účinkovaní diabla nehovorí, a zanikol aj exorcizmus, či služba oslobodenia od diabolských síl, ktorú Ježiš zveril apoštolom (porov. Mt. 7, 22, 10, 8 a i.).

Avšak tam, kde Pannu Máriu pokladajú za Matku Cirkvi a jej Učiteľku, tam sa na tento boj nezabúda a pokračuje sa v ňom. Nie je to náhoda.
V Knihe Zjavenia apoštola Jána sa hovorí o žene, ktorá má porodiť: diabol striehne na jej dieťa, ale ona ujde do púšte a zachraňuje dieťa (porov. Zjv 12, 2-6).

Vtedy som si spomenul na svoje skúsenosti s modlitbami nad osobami, o ktorých som predpokladal, že sú pod vplyvom diabolských síl. Počas modlitby nad nimi vždy sa ozývali rúhavé reči proti Ježišovi, proti krížu, proti Najsvätejšej oltárnej sviatosti a takisto proti Márii, Ježišovej matke. Ak je ona tá, čo diablovi rozšliape hlavu a porazí ho, potom je normálne, že sa proti nej stále búri a bojuje.

Odstrčená a zabudnutá služba exorcizmu v ostatných rokoch znova sa uvádza do Cirkvi. V mnohých diecézach opäť vymenovali kňazov so zvláštnymi mocami v tejto službe, ale mnohé diecézy to ešte, žiaľ, neurobili. Prax sa obnovuje pre stále väčší počet veriacich, ktorí pociťujú prítomnosť zlých duchov, alebo sú posadnutí a žiadajú pomoc od kňaza. Ak im kňazi neposkytnú pomoc, idú k lekárom a rôznym liečiteľom, ktorí ich ešte väčšmi vháňajú do zla.

V celých dejinách Cirkvi sa všetci kňazi-exorcisti modlili a postili, a takto sa pripravovali na modlitbu. To isté sa obnovuje aj v dnešných časoch. Mnohí dnešní exorcisti sú obklopení ľuďmi, ktorí sa modlia a postia spolu s nimi a sprevádzajú ich nielen v príprave, ale aj počas samotnej modlitby. Ukázalo sa to ako veľmi dobré a užitočné ako ochrana samého kňaza i toho, nad kým sa modlí, a okolia vôbec.