Uzdravenie, exorcizmus

Exorcizmus
Okultizmus vo všetkých svojich formách, z ktorých sme sa snažili spomenúť aspoň tie hlavné, predstavuje vážne nebezpečenstvo pre každého človeka, nehovoriac o jeho viere či neviere v Boha a diabla. Pre diabla je najlepším stav neviery v jeho existenciu, kedy môže napádať nechráneného človeka. Problém dnešnej doby spočíva práve v tom, že táto neviera sa rozširuje rýchlejšie, ako úpadok viery. Možno je to mechanizmus ospravedlnenia človeka, ktorý, aby sa obhájil vo vlažnosti svojej viery, odmieta myšlienku o večnom trestu spolu s tými, ktorý si tento spôsob existencie vybrali odmietnutím Boha ešte na začiatku dejín. Na druhej strane je to však aj výsledok liberalizmu, ktorý sa nevyhol ani Cirkvi, a v ktorom niektoré miestne diecézy zavrhli myšlienku diabla a proti nemu potrebného exorcizmu vyhodili do vreca s historickým odpadom, neuvedomujúc si reálnu hrozbu. No pápež Ján Pavol II. sa v tejto veci vyslovil jasne: „Kto neverí v diabla, neverí v Evanjelium,“ v ktorom sú jasné správy o Ježišovom vyháňaní zlých duchov i o moci, ktorú Ježiš na tento účel dal apoštolom.

Ako sme v jednotlivých prípadoch spomínali, každý kontakt s okultizmom prináša následky na duchom živote človeka v závislosti od stupňa zaangažovanosti. Prvým efektom je strata schopnosti modliť sa napriek prejavenej ochote. Analogicky možno tento fakt pochopiť na základe toho, že ako modlitba znemožňuje vykonať okultnú akciu, tak sa naopak modlitba nemôže uskutočniť tam, kde teritórium zabral diabol. V týchto momentoch môže pomôcť aj modlitba za vyslobodenie, ktorú by sa v intencii poškodeného modlilo spoločenstvo veriacich. Ale samozrejmou pomôckou je sv. spoveď, v ktorej sa človek zbavuje hriechov a zrieka všetkého, čo ho priviedlo do takého zložitého položenia.
Pri dlhodobom zaoberaní sa mágiou a inými okultistickými praktikami sa človek otvorene stavia do služby zlému duchu a ponúka sa mu ako jeho chrám. Je teda jasné, že posadnutosť tu hrozí v najvyššej miere, keďže človek je permanentne v ťažkom hriechu a chrám tela, ktorý mal byť chrámom Ducha Svätého, sa premieňa na čiernu svätyňu. Ak je človek ovládnutý, posadnutý zlým duchom a je o tom jasné svedectvo aj zo strany lekárskej verejnosti, cesta k vyslobodenie vedie cez exorcizmus.

Čo je exorcizmus a kedy sa využíva, definuje Katechizmus katolíckej Cirkvi v bode 1673: „Keď Cirkev verejne s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov. V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva pri slávení krstu. Slávnostný, tzv. „veľký exorcizmus“ môže vykonávať len kňaz, a to s dovolením biskupa. Treba pri tom postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy stanovené Cirkvou. Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Veľmi odlišný je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy. Preto skôr než by sa vykonal exorcizmus, je dôležité presvedčiť sa, že ide o prítomnosť zlého ducha , a nie o dajakú chorobu.“
O spôsobe exorcizmu nie sme kompetentní rozprávať, len môžeme poznamenať, že tento úrad je, napriek jeho odmietaniu v modernej dobe ako relikty stredovekej viery, omnoho viac potrebný práve pre zvýšené nebezpečenstvo okultného vplyvu.

Zdroj: http://www.misie.sk