Krížová cesta oslobodenia

Buď pochválený a zvelebený naveky, môj Pane Ježišu, keď ma k sebe voláš na tvoju krížovú cestu. Na jej jednotlivých zastaveniach mi ukazuješ, ako veľmi ma miluješ a z čoho ma vykupuješ a oslobodzuješ. Áno, ty si môj Vykupiteľ, Osloboditeľ a Lekár. Nemám iného a ani nechcem mať. Ty si Víťaz nad hriechom a diablom. Ty mi vo svojej láske ponúkaš slobodu orla a krásu ľalií – slobodu Božieho dieťaťa.

Teraz tu pred tebou skladám všetky svoje starosti a úzkosti, strach, nedôveru a choroby. Odovzdávam ti všetko, čo má trápi, s čím si neviem rady, čím sa cítim byť zviazaný, neslobodný, zastrašený, zatrpknutý (chvíľka ticha)…Všetky hriechy a negatívne putá, ktorými som ohrozoval naše priateľstvo i priateľstvo medzi mnou a bratmi a sestrami a dával v sebe priestor Zlému a dostával sa pod jeho vplyv..
Nechcem viac zhrešiť. Zriekam sa hriechu. Zriekam sa i každej nevedomej spolupráce so Zlom. Ak je ešte niečo vo mne, čo ma podnecuje na hriech a čo ma nevdojak vydáva do rúk nepriateľa môjho ducha, duše a tela i celého môjho života, teraz sa toho v tvojom mene zriekam. S tebou, Mária, prosím o milosť, aby všetky moje myšlienky, skutky poslúžili dobru, láske, pokoju a zmiereniu.
Hľa, tu som, Pane Ježišu! Uzdrav ma, osloboď ma, vzkries ma! Obnov ma, aby som ti celkom slúžil, každý deň plnil vôľu nebeského Otca a raz sa naveky tešil v tebe!
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami!
Aj nad dušami v očistci.

Krížová cesta – rozjímavý pohľad na utrpenie Pána Ježiša vo forme listov očitých svedkov

Mária Magdaléna „Rabi Ješua!“
Môj výkrik vyplašil kŕdeľ vtákov sediacich na strome.

Zatrepotali krídlami a vzniesli sa k oblohe.
Kľačala som pri Ježišovom hrobe a plakala. „Vari nestačilo, že ho zabili, ešte ani jeho mŕtve telo nenechali na pokoji!“ Na tráve predo mnou ležali nádobky plné voňavých olejov. Nebolo koho pomazať. Hrob je prázdny.
A zrazu stál predo mnou a prihováral sa mi: „ Mária“. Nemohla som tomu uveriť, že znova počujem svoje meno z jeho úst.
Keď na mňa prvýkrát položil ruky a prikázal zlým duchom, aby odišli z môjho života, bolo to ako keď vás po dlhých rokoch uvoľnia z pút a darujú slobodu. Tak rada som počúvala jeho slová. Tak rada som sa pozerala, ako objíma deti, ako dvíha z chatrného lôžka ochrnutého, ako sa nebojí dotknúť malomocného.
Cítila som ukrutnú bolesť a žiaľ, keď som videla jeho ruky pribité na kríž, keď som počula ako jeho ústa naposledy vykríkli a potom zmĺkli…a teraz stál predo mnou. Živý! Na tvári ani stopa po ranách a utrpení, odev mu žiaril.
„Choď k mojim bratom a povedz im, čo si videla.“

Zastavenia krížovej cesty