Modlitba, pôst a duchovný zápas

V synoptických evanjeliách čítame príbeh o posadnutom chlapcovi, ktorému nedokázali pomôcť Ježišovi učeníci, hoci sa o to pokúšali (Mk 9, 14 – 29; Mt 17, 14 – 21; Lk 9, 37 – 43a).

U Marka v tomto duchovnom zápase išlo o nemého ducha, Lukáš uvádza démona (gr. daimonion), Matúš sa snaží „démonskú“ terminológiu obmedziť a preto hovorí o uzdravení (gr. therapeuó). Chlapcova choroba trvala veľmi dlho a prejavovala sa okrem iného aj sebevražednými sklonmi. Aj v tejto ľudsky beznádejnej situácii má Ježiš moc nad každou chorobou i zlými duchmi. Svojim mocným slovom posadnutého chlapca oslobodil a uzdravil. Majster učeníkom v súkromí vysvetľuje:  Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou (gr. en proseuché). Niektoré textové varianty pridávajú: a pôstom (gr. kai nésteia). Podľa pravidiel textovej kritiky, keďže zmienka o  pôste nie je dosvedčená vo všetkých starých kódexov, uprednostňuje sa čítanie kratšie. Pravdepodobne zmienka o pôste nie je vlastným Ježišovým slovom, ale ranocirkevným dodatkom. Keďže sa však vyskytuje vo viacerých významných rukopisoch, uvádza sa vo väčšine prekladov v poznámke pod čiarou ako textový variant. Prinajmenšom teda máme veľmi staré svedectvo ranokresťanskej cirkvi o tom, že v modlitbovom duchovnom zápase veľmi účinne pomáha aj pôst. Prečo je pôst postavený vedľa modlitby v duchovnom zápase rannej cirkvi? – Odpoveď nám pomôžu nájsť, okrem Svätého písma, muži modlitby rannej cirkvi: cirkevní učitelia a  otcovia púšte.

Premena modlitby
Pôst neznamená len odoprenie si jedla. Pôst je zrieknutie sa čohokoľvek, čo je v našom živote postrádateľné, zbytočné alebo prekážajúce, čo nás spútava. Je cestou k vyprázdneniu sa, aby sa učeníci stávali závislými len na Bohu. V súvislosti s predchádzajúcim evanjeliovým príbehom si môžeme položiť otázku: „Akým spôsobom sa pokúšali učeníci vyháňať démona z posadnutého chlapca?“ – Jedinou možnou odpoveďou je: „Modlitbou“. Ale nie je modlitba ako modlitba. Učeníci si už boli vedomí vlastnej autority, ktorú im Ježiš odovzdal pri apoštolskom rozposlaní (Mk 6, 7 – 12). Preto mohli mať vysokú sebadôveru v silu svojej modlitby. V modlitbe dôverovali viacej sebe ako Bohu. V Matúšovom spracovaní je hlavným dôvodom neúspechu ich malá viera. Modlitba a viera o ktorej Ježiš vyučuje, je predovšetkým dôverou a totálnym spoľahnutím sa na Boha a jeho pomoc. Učeníci sa postupne naučili spoliehať počas svojej misie pri službe uzdravovania a exorcizmu na Božiu a Ježišovo moc tým, že vo vedomí vlastnej slabosti, bojovali v Ježišovom mene. Preto mohli vyslaní učeníci s radosťou oznámiť: „Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj zlí duchovia!“ (Lk 10, 17). Práve pri tejto premene „starej modlitby“ na „novú modlitbu“ pomáha aj pôst.
 

Pokušení dnešní doby- Vojtěch Kodet

“ Největším pokušením dnešních dětí a mládeže je alkohol.

Exorcista o. Vojtěch Kodet

Do toho přičtěte ty další zábavy – bojová umění, počítačové hry, virtuální realitu , pornografii, a říkáte si, jak dlouho ta společnost může přežít? Ale na druhé straně je tu Pán Ježíš! Já sice díky své profesi se sice setkávám s lidmi nějakým způsobem zatíženými zlem, ale současně můžu vidět, jak ten Pán Ježíš těm lidem pomáhá! To, u čeho vy nejste, že Pán Ježíš měl moc osvobozovat lidi z moci démonů a že tu schopnost dal apoštolům a církvi, a že ta pomoc funguje i dnes. To je úžasné, jak potom ti lidé jsou užaslí, že to funguje. Na to jim říkám-To víš až dnes? Jak dlouho jsi křesťanem?“ “ Nojo, ale mě to nikdy nenapadlo, že by se to mohlo stávat i dnes.“ www.vojtechkodet.cz

Pôstom a modlitbou proti sile diabla (Rozhovor s Martinom Ramoserom)

Vari nie je náhoda, že zabúdaním na pôst v Cirkvi sa nejakým spôsobom zabudlo aj na boj proti silám zlých duchov. Ako sa v Cirkvi takmer prestalo hovoriť o pôste, tak sa stratil aj boj proti diablovi a jeho kráľovstvu. A zatiaľ čo diablovo účinkovanie vo svete je stále viditeľnejšie – v skupinách satanistov, v knihách, filmoch, piesňach, speváckych skupinách, ktoré sa vyhlasujú za sluhov diabla a stavajú satanistické chrámy – v ostatných desaťročiach sa v Cirkvi o účinkovaní diabla nehovorí, a zanikol aj exorcizmus, či služba oslobodenia od diabolských síl, ktorú Ježiš zveril apoštolom (porov. Mt. 7, 22, 10, 8 a i.).

Avšak tam, kde Pannu Máriu pokladajú za Matku Cirkvi a jej Učiteľku, tam sa na tento boj nezabúda a pokračuje sa v ňom. Nie je to náhoda.
V Knihe Zjavenia apoštola Jána sa hovorí o žene, ktorá má porodiť: diabol striehne na jej dieťa, ale ona ujde do púšte a zachraňuje dieťa (porov. Zjv 12, 2-6).

Vtedy som si spomenul na svoje skúsenosti s modlitbami nad osobami, o ktorých som predpokladal, že sú pod vplyvom diabolských síl. Počas modlitby nad nimi vždy sa ozývali rúhavé reči proti Ježišovi, proti krížu, proti Najsvätejšej oltárnej sviatosti a takisto proti Márii, Ježišovej matke. Ak je ona tá, čo diablovi rozšliape hlavu a porazí ho, potom je normálne, že sa proti nej stále búri a bojuje.

Odstrčená a zabudnutá služba exorcizmu v ostatných rokoch znova sa uvádza do Cirkvi. V mnohých diecézach opäť vymenovali kňazov so zvláštnymi mocami v tejto službe, ale mnohé diecézy to ešte, žiaľ, neurobili. Prax sa obnovuje pre stále väčší počet veriacich, ktorí pociťujú prítomnosť zlých duchov, alebo sú posadnutí a žiadajú pomoc od kňaza. Ak im kňazi neposkytnú pomoc, idú k lekárom a rôznym liečiteľom, ktorí ich ešte väčšmi vháňajú do zla.

V celých dejinách Cirkvi sa všetci kňazi-exorcisti modlili a postili, a takto sa pripravovali na modlitbu. To isté sa obnovuje aj v dnešných časoch. Mnohí dnešní exorcisti sú obklopení ľuďmi, ktorí sa modlia a postia spolu s nimi a sprevádzajú ich nielen v príprave, ale aj počas samotnej modlitby. Ukázalo sa to ako veľmi dobré a užitočné ako ochrana samého kňaza i toho, nad kým sa modlí, a okolia vôbec.

Doporučenia k postupu modlitby za oslobodenie

1. Úvodný rozhovor

Predpokladom pre rozhovor je, že daná osoba je veriaca. Ak nie je osoba veriaca, v modlitbe nepokračuj. Taktiež je veľmi dôležité, aby jej rozhodnutie o znovu získaní slobody bolo dobrovoľné bez nátlaku iných osôb a manipulácie. Ak sa jedná o jej vlastnú iniciatívu a chce modlitbu za oslobodenie, skúmaj v osobnom rozhovore s ňou jej problémy a možné korene/príčiny zviazania cez opakované situácie, zážitky, udalosti v jej živote.

2. Sviatosť zmierenia

Veď osobu, s ktorou sa modlíš, aby si po úvodnom rozhovore vykonala najlepšie generálnu sv. spoveď prijatím sviatosti zmierenia

U neveriacej osoby odporučiť, ak chce prijať vieru v Ježiša Krista, vyhľadať príslušného kňaza, pod ktorého farnosť spadá a požiadať ho o začlenenie do katechumenátu a riadiť sa následne jeho pokynmi.

OSLOBODENIE OD PREKLIATIA (ZLOREČENIA)

Veľmi často sa v dnešnej dobe stretávame s ľuďmi, ktorí v svojom živote vnímajú mnohé udalosti a situácie ako prekliatie a zlorečenie od druhých. Možno aj my sami, sme už mali takýto stav. Čo to znamená?

Aké sú znaky tohto prekliatia? Čo je príčinou tohto prekliatia? A ako sa vyslobodiť z prekliatia?

V Katechizme Katolíckej cirkvi čítame: „…Sú činy, ktoré samy osebe a samy v sebe, nezávisle od okolností a úmyslov, sú vždy závažne nedovolené (graviter illiciti) vzhľadom na svoj predmet; napríklad zlorečenie a krivá prísaha, vražda a cudzoložstvo. Nie je dovolené robiť zlo, aby z toho vzniklo dobro…“ (porov. KKC 1756).

Veľa ľudí sa v súčasnosti púšťa do boja s prekliatím, ale u mnohých dochádza k poblúdeniu. Je dôležité pred samotným bojom poznať problematiku prekliatia a až tak začať samotný boj.
Hneď na úvod si je potrebné uvedomiť, že koreňom každého prekliatia je neposlušnosť Bohu. Od tohto základného tvrdenia sa odvíja chápanie problematiky prekliatia. Kým som poslušný Bohu, nemusím sa báť nijakej kliatby, urieknutia, či prekliatia. Ak chcem zvíťaziť v boji s prekliatím potrebujem kráčať v živote v poslušnosti Bohu, napojený skrze sviatostný život na Božiu milosť.