Asertivita

Američan A. Salter sa snažil svojich žiakov naučiť spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, umeniu dať najavo svoje priania, požiadavky. Tiež vyjadrovať vlastné stanovisko, nebáť sa oponovať s použitím argumentov. Ale aj neustálym zotrvávaním na svojom pri zbytočnej argumentácií alebo ak nie je na mieste.

Zoznamoval ľudí s taktikami, ako presadiť svoju oprávnenú požiadavku či povedať alebo nepovedať „nie“ na neprijateľné nároky bez toho, aby boli dotknuté práva iných. Cvičil postupy vyrovnávania sa s kritikou a vlastnými chybami, učil umenie požiadať druhého o láskavosť bez pocitu trápnosti. Vedel, že kompromis je často najväčším víťazstvom. Asertivita je definovaná v konfrontácii s ďalšími formami sociálneho správania sa – pasivitou a agresivitou.
Pasívne správanie – človek nedokáže jasne oznámiť svoje prianie a potrebu. Rovnako je „bezbranný“ aj voči požiadavkám iných ľudí. Chýba mu istota v správaní, trápi sa, že sa nedokáže primerane uplatniť. Neodolá manipulácii. Ak ho niekto kritizuje, namiesto toho, aby zotrval na svojom, začne sa ospravedlňovať, vysvetľovať. Ľahko sa dostane do situácie, keď nielen nedosiahne svoje ciele, ale potvrdí svoju rolu „nemožného človeka“. Neúspechy znižujú aj tak nie príliš silné sebavedomie.
Agresívne správanie – človek sa presadzuje na úkor iných, nedbá na ich práva a oprávnené požiadavky, ponižuje a uráža sebadôveru ostatných. Niekedy dosiahne svoje, ale ľudia majú k nemu rezervovaný, často záporný vzťah. Odplácajú sa mu rovnako. Agresívny človek dosiahne často iba jedno – dočasne sa zbaví napätia. Nechýba mu sebavedomie, lepšie povedané pseudosebavedomie. Všetky svoje neúspechy musí preto sám pre seba premeniť na úspech. Keď sa mu to nepodarí, tak obviní okolie z toho, že mu podráža nohy. Agresia nie je len fyzické napadnutie, či silné a hlasné slová, ale aj sarkazmus a ironizovanie, ale aj tiché až sladké oznámenie. Rafinovaný agresor pôsobí nesympaticky, nepríjemne a ľudia majú tendenciu z komunikácie s ním uniknúť.
 

Viete byť asertívny? Tu je 6 tipov, ako povedať nie

Robí vám problém odmietnuť požiadavky druhých? Naučte sa, ako byť asertívny!
Treba vedieť, kedy povedať nie, a kedy áno.

Šéf chce, aby ste zostali v robote dlho do večera, dcéra má namierené na pochybnú diskotéku, brat by si rád požičal päťdesiattisíc. Vám sa to vôbec nepozdáva. Buďte asertívny a povedzte NIE! Tu sú tipy, ako na to.

1 NEPODĽAHNITE POCITU VINY
Niekto od vás niečo žiada a cíti, že by ste nemuseli súhlasiť. Čo urobí? Bude sa snažiť vzbudiť vo vás pocit viny, lebo tomu málokto odolá. Ihneď zaraďte spiatočku a nenechajte sa ovplyvňovať! Fakt, že niekomu odmietnete vyhovieť, nemôže spochybniť vás samých. Nikdy sa nenechajte vydierať, najmä nie citovo.
 

Pravidlá asertívneho správania

Asertívne správanie nie je každému vlastné. Skôr je nás viac tých, čo sa mu učíme. Možno nezaškodí si pripomenúť…

Asertivita ukazuje možnosti, ako konfliktom predchádzať, riešiť ich, zvyšuje sebadôveru u nepriebojných. Nesnaží sa preľstiť, ani prevalcovať. Neposkytuje návody, ako utláčať druhých ľudí, alebo ako nad nimi „vyzrieť“. Nejde ani o uplatňovanie moci, skôr ide o obranu pred mocenskými vplyvmi druhých a rozvoj duševnej slobody.
Asertívnemu správaniu sa je možné naučiť.
Naučme sa správať na základe základných asertívnych práv; ich autorom je Američan M. J. Smith.

1.-Človek má právo posudzovať svoje správanie, myšlienky, emócie a byť za ne zodpovedný.
Uplatňovanie tohto práva je prvým krokom na ceste k sebapresadeniu, pričom sa zároveň chránime pred manipulatívnym správaním okolia, ktoré nám vnucuje autoritatívne pohľady na náš život a jeho hodnoty. Zároveň si musíme uvedomiť, že žijeme svoj vlastný život a nie život niekoho iného, sami sme jeho sudcami. To, čo sa v ňom stane, záleží iba na nás a na nikom inom.