Jóga a kresťanstvo nejdú dohromady

Svedectvo bývalej hinduistky Vasanti Watkinsonovej

V jakém kulturním prostředí jste vyrostla?
Vyrůstala jsem v Bombaji s rodiči a třemi sourozenci. Žili jsme v jedné místnosti, byli jsme chudí. Ale měli jsme šťastné dětství. Žili jsme v chudobě, ale netrápilo nás to, netoužili jsme po věcech, které má náš soused, protože ani on nic neměl.

Odmalička nás rodiče učili uctívat bohy, byli podstatnou součástí našeho života. Takže například v pondělí jsme nejedli maso, protože jsme tím uctívali konkrétního boha, v úterý jsme maso mít mohli, ale ve středu už jsme zase jedli jen zeleninu. A tak dále. Každý den jsme chodili do chrámu uctívat jiného boha, jen v neděli jsme měli volno. Moji rodiče byli přísní hinduisté.

Jaký vztah jste v mládí měla k hinduismu vy sama?
Byla jsem opravdu zbožnou hinduistkou. Věřila jsem v mnoho bohů, především jsem ale uctívala boha jménem Šiva. Používali jsme různé vonné tyčinky, uctívali jsme je kadidlem apod. Tehdy jsem neměla srovnání. O Ježíši mi nikdo neřekl. Vše, co jsem věděla o křesťanech, bylo, že slaví Vánoce, při kterých tančí, pijí a baví se, mají párty. Zatímco při diwali, při našem festivalu světel, jsme se modlili a konali očistné koupele. Koukali jsme se na křesťany skrz prsty. V hinduismu jsem vyrostla, ani mě nenapadlo o něm přemýšlet, byla jsem v něm spokojená.

Online vo svete okultizmu – Od ezoteriky ku katolíckej viere – 2. časť

V čom je zlá ezoterika
– Nahováranie človeku, že je Bohom, všetko dokáže a nepotrebuje pomoc
– Metódy ako Joga, terapia tmou, chodenie po žeravom uhlí
– to všetko privádza človeka do tranzu a posúva ho na tanier diablovi
– Prečo je joga klamstvo
– nie je možné oddeliť cvičenie od meditácie a poklone bohu slnka, čo je modloslužobníctvo
– Svedectvo proti joge silno komunikoval páter Manjakal
– Terapia tmou
– človek týždeň a viac prebýva v miestnosti, kde je úplná tma. Pokiaľ to človek premodlí, tak fajn, ale ľudia tam chodia riešiť vnútorné problémy sami, bez odbornej pomoci a častokrát to končí zle, v hlbších depresiách. Ľudia tam častokrát padajú hlbšie do seba, do svojich problémov. Ľudia sa stále vracajú, ale ten problém sa točí stále dookola.
– Vystúpiť z ezoteriky nie je ľahké, ale hlavne Panna Mária je tou, ktorá pomáha
– Odchod z ezoteriky začína modlitbou a dobrou svätou spoveďou
– Ak začneme čítať písmo sväté, tak všetku ezoteriku môžeme zahodiť do koša
– Je vegetariánstvo zlé? Prečo?
– Behanie po žeravom uhlí
– človek je v tej chvíli akoby posadnutý
– V ezoterike neexistuje pokora
– človek sám sebe odpustí trest
– Nevýchova detí je vlastne odovzdanie ich zlu

Dostali sme sa zo sparov okultizmu – 1.časť

– jediný kontakt s liečiteľom spôsobil dlhoročné zdravotné problémy
– dobrý úmysel konať dobro druhým využíva diabol a ponúka okultizmus, mágiu, veštectvo, špiritizmus ktoré dovedú nakoniec každého do jeho spárov
joga, terapia tmou, reiki, Firewalk, šamanizmus, metóda Wim Hoff, práca s kyvadlom, veštenie, telekinéza, levitácia, astrálne putovanie, automatické písmo, numerológia, tarotové karty, astrológia, prútikárstvo, homeopatia, nevýchova, Silvová metóda, Autogénny tréning to je len krátky zoznam ciest, ako sa dostať do duchovných problémov a vstúpiť do teritória diabla
– všetky tieto metódy ponúkaju človeku myšlienku, ktorá zaznela už v Rajskej záhrade
– “ Budete ako Boh “ – recept ako sa dostať z okultizmu – prerušiť akékoľvek kontakty, spáliť a zničiť knihy a predmety spojené s okultizmom, vyspovedať sa s toho, co sme spáchali my a zriecť sa toho, čo bolo spáchané na nás, veľká pomoc je Mariánska úcta a zasvätenie sa Panne Márii. – keď človek začne čítať Písmo Sväté, ezoteriku a ostatné falošné spirituality môže hodiť do koša. Všetko čo potrebujete v tomto živote nájdete v Písme

Zdroj: YouTube

Prečo je joga nezlučiteľná s Kristom (p.J.Manjackal)

Čo je to joga?

Slovo joga znamená „zväzok“, „zjednotenie“. Predmetom jogy je spojiť svoje vlastné prechodné a dočasné SE´, „JIVA“, s večným „Brahma“ (hinduistický koncept Boha).

Tento Boh nie je osobným Bohom, ale duchovnou neosobnou substanciou, ktorá je jedno s prírodou a kozmom. Brahma je božská neosobná substancia, ktorá „preniká a zahaľuje a je základom všetkého“. Joga má svoje korene v starých hinduistických Upanišádách (1000 pr. Kr.), ktoré hovoria, že joga je „zjednotenie svetla v tebe so svetlom Brahmana“. „Absolútno je vo vnútri samotnej jednotky“ (L´assoluto é all´interno di uno stesso), hovorí Chandogya Upanišád, „TAT Tuam ASI“ alebo „to si ty“. To božské prebýva v každom jednom z nás prostredníctvom svojho mikrokozmického predstaviteľa, individuálneho ja nazývaného „Jiva“. V Bhagavad Gita, Pán Krišna opisuje Jiva ako „môj večný podiel“ a „radosť z jogy prechádza na jogína, ktorý je jedno s Brahmanom.“
V roku 150 po Kr. jogín Pantajali vysvetlil osem spôsobov, ktoré vedú cvičenie jogy z nevedomosti k osvieteniu – osem ciest predstavuje akýsi rebrík – sebakontrola (jama), zachovávanie náboženských predpisov (nijáma), polohy tela (asana), dychové cvičenia (pranajáma), kontrola zmyslov (pratjahára), sústredenosť (dharána), hlboká kontemplácia (dhijána), osvietenie (samadhí). Je zaujímavé poznamenať, že polohy tela a dychové cvičenia, často považované za celú jogu na Západe, sú bodmi 3 a 4 smerom k zjednoteniu s Brahmanom!

Joga nie je iba rozpracovaným systémom fyzických cvikov, ale je duchovnou disciplínou, ktorá má za cieľ priviesť dušu k osvieteniu (samadhí), k úplnej jednote s božským bytím.

Samadhí je stav, v ktorom prirodzeno a božské sa stáva jedným, človek a Boh sa stáva jedným bez akéhokoľvek rozdielu (Brad Scott. “Cvičenie a náboženská prax? Joga: Čo učiteľ nikdy neučil v triede na Hatha Joga“ v “Expositor Watchman”, Zv. 18, Č. 2, 2001).
Takýto pohľad radikálne protirečí kresťanstvu, ktorý jasne rozlišuje medzi Stvoriteľom a stvorením, Bohom a človekom. V kresťanstve je Boh „Iným“, a nikdy nie z nás. Je smutné, že niektorí šíritelia jogy, reiki a iných disciplín a meditácií, zle porozumeli niektoré izolované biblické citáty na to, aby si falošne podopreli svoje učenie. Napríklad: „vy ste chrámom Božím“, „živá voda pramení z teba“, „byť vo mne a ja vo vás“, „už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“, atď., bez toho, aby porozumeli kontextu a zmyslu týchto biblických slov. Niektorí ľudia zas vyobrazujú Ježiša ako jedného z jogínov, ako môžeme vidieť v niektorých kláštoroch-kaplnkách a presbytériách, v ktorých je Ježiš vyobrazený v jogínskych postojoch meditácie! Nazývajú Ježiša jogínom, a pritom popierajú jeho božstvo, jeho svätosť a dokonalosť a prichádzajú s názorom, že mal predmetom prirodzenosti padlú nevedomosť a ilúziu (mája) a že potreboval byť oslobodený z ľudskej prirodzenosti prostredníctvom cvičenia a disciplíny jogy. REDUKUJÚ predhistorickým spôsobom JEŽIŠA z Boha na jednoduchého ČLOVEKA! Joga nie je zlučiteľná s kresťanskou spiritualitou, lebo je panteistická (Boh je všetko a všetko je Boh), a tvrdí, že existuje iba jedna skutočnosť a zvyšok je ilúzia alebo Mája. Ak je len jedna absolútna skutočnosť a zvyšok je iluzórny, nemôže existovať žiaden vzťah a žiadna láska. Centrom kresťanskej viery je viera v Najsvätejšiu Trojicu, Otca, Syna a Ducha Svätého, tri osoby v jednom a jedinom Bohu, dokonalom vzore vzťahu lásky. Kresťanstvo je celé založené na vzťahoch s Bohom a ľuďmi: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (Mt 22?37-39)

V hinduizme dobro a zlo ako aj bolesť a pôžitok sú iluzórne (Mája) a teda nereálne. Vevekananda, ikona alebo najváženejší guru moderného hinduizmu povedal, že „dobro a zlo sú tá istá vec! (Vivekananda. „Joga a iné skutky“ publikované, Ramakrišna Vivekananda Centrum NY 1953). V kresťanstve je náročný problém hriechu ako zločinu voči Božej svätosti je neoddeliteľný od našej viery, pretože je motívom, pre ktorý potrebujeme Spasiteľa. Vtelenie, život, umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša sú pre nás a znamenajú našu spásu, naše oslobodenie od hriechu a jeho následkov. Nemôžeme nebrať do úvahy tento základný rozdiel z nesprávnym cieľom prijať jogu a iné techniky východnej meditácie do kresťanskej spirituality.

Cvičenie jogy je minimálne pohanské a okultné v najhoršom slova zmysle. Je náboženstvom Antikrista a po prvýkrát v histórii sa divoko praktizuje v celom západnom svete a v Amerike. Je smiešne, že aj samotní jogíni, ktorí nosia kríž alebo iný symbol kresťanstva, zavádzajú ľudí hovoriac, že joga nemá do činenia s hinduizmom a že sa jedná len o prijímanie iných kultúr. Niektorí ďalší zamaskovali jogu pod kresťanské gestá a volajú ju „kresťanská joga“. Nejedná sa však o prijímanie kultúry druhých ľudí, jedná sa o prijímanie náboženstva, ktoré nie je zlučiteľné s našou kresťanskou vierou a s dogmami alebo istotami, ktoré nám Kristus zjavil ako jediná Pravda.

Okultné uzdravenia

Všetci, ktorí sa venujú rôznym formám okultizmu, sa dobrovoľne odovzdávajú do otroctva zlých duchov.
Zvlášť nebezpečné je využívanie služieb najrôznejších bioterapeutov, liečiteľov a akýchkoľvek paranormálnych spôsobov liečby.

Prečo je to tak?
Rôzne techniky východných cvičení a meditácií vyvolávajú zväčšenie energie kundalini, čo spôsobuje, že v človeku sa otvárajú tzv. čakry. Prispieva to k nadviazaniu kontaktu s energiami, ktoré majú zlý pôvod.

Prostredníctvom čakier, ktoré sú energetickými centrami, sa človek odovzdáva pod vládu zlej duchovnej sily, ktorú môže používať aj pri najrôznejších okultných praktikách.
 
P. Jacques M. Verlinde, narodený v Belgicku, ako sedemnásťročný odmietol Krista a celú katolícku náboženskú prax. Po ukončení štúdia a po získaní doktorátu z jadrovej chémie vycestoval do Indie. Žil tam štyri roky a v hinduistických ašramoch vo dne i v noci praktizoval rôzne meditačné techniky, cvičil jogu, odriekal mantru – a to všetko preto, aby sa otvoril a mohol okúsiť Boha. Nenašiel však to, čo hľadal. P. Verlinde si takto spomína na svoju neobyčajnú skúsenosť počas pobytu v Indii: „Počas dlhých meditácií sa mi mnohokrát stalo, že vo chvíli vychádzania z tohto zvláštneho stavu som vnútorne videl takýto obraz: tvár krásnej ženy, ktorá bola veľmi smutná a zároveň na mňa hľadela s veľkou nehou. Vždy ma to veľmi prekvapilo a pýtal som sa jej: ,Kto si?‘ Vždy, keď som kládol túto otázku, po jej tvári stekali slzy a mizla. Keď som sa po svojom obrátení zamýšľal nad týmto zážitkom, vnútorne som cítil, že to bola Panna Mária, ktorá sa mi snažila dať znamenie. Znamenie trpiacej matky, ktorá vidí, ako sa jej dieťa stráca, odchádza, ale ona rešpektuje jeho slobodu, môže mu darovať iba svoje slzy. Keď som už ako kňaz po prvýkrát v roku 1995 pricestoval do Poľska, navštívil som pútnický kostol Panny Márie v Čenstochovej. Ako veľmi ma prekvapilo, keď som počas slávenia svätej omše priamo pred ikonou Panny Márie náhle spoznal tvár ženy, ktorá ku mne prichádzala v Indii, aby sa so mnou stretla“ (J. M. Verlinde: Boh ma vytrhol z temnoty, str. 6).