Prečo je joga nezlučiteľná s Kristom (p.J.Manjackal)

Čo je to joga?

Slovo joga znamená „zväzok“, „zjednotenie“. Predmetom jogy je spojiť svoje vlastné prechodné a dočasné SE´, „JIVA“, s večným „Brahma“ (hinduistický koncept Boha).

Tento Boh nie je osobným Bohom, ale duchovnou neosobnou substanciou, ktorá je jedno s prírodou a kozmom. Brahma je božská neosobná substancia, ktorá „preniká a zahaľuje a je základom všetkého“. Joga má svoje korene v starých hinduistických Upanišádách (1000 pr. Kr.), ktoré hovoria, že joga je „zjednotenie svetla v tebe so svetlom Brahmana“. „Absolútno je vo vnútri samotnej jednotky“ (L´assoluto é all´interno di uno stesso), hovorí Chandogya Upanišád, „TAT Tuam ASI“ alebo „to si ty“. To božské prebýva v každom jednom z nás prostredníctvom svojho mikrokozmického predstaviteľa, individuálneho ja nazývaného „Jiva“. V Bhagavad Gita, Pán Krišna opisuje Jiva ako „môj večný podiel“ a „radosť z jogy prechádza na jogína, ktorý je jedno s Brahmanom.“
V roku 150 po Kr. jogín Pantajali vysvetlil osem spôsobov, ktoré vedú cvičenie jogy z nevedomosti k osvieteniu – osem ciest predstavuje akýsi rebrík – sebakontrola (jama), zachovávanie náboženských predpisov (nijáma), polohy tela (asana), dychové cvičenia (pranajáma), kontrola zmyslov (pratjahára), sústredenosť (dharána), hlboká kontemplácia (dhijána), osvietenie (samadhí). Je zaujímavé poznamenať, že polohy tela a dychové cvičenia, často považované za celú jogu na Západe, sú bodmi 3 a 4 smerom k zjednoteniu s Brahmanom!

Joga nie je iba rozpracovaným systémom fyzických cvikov, ale je duchovnou disciplínou, ktorá má za cieľ priviesť dušu k osvieteniu (samadhí), k úplnej jednote s božským bytím.

Samadhí je stav, v ktorom prirodzeno a božské sa stáva jedným, človek a Boh sa stáva jedným bez akéhokoľvek rozdielu (Brad Scott. “Cvičenie a náboženská prax? Joga: Čo učiteľ nikdy neučil v triede na Hatha Joga“ v “Expositor Watchman”, Zv. 18, Č. 2, 2001).
Takýto pohľad radikálne protirečí kresťanstvu, ktorý jasne rozlišuje medzi Stvoriteľom a stvorením, Bohom a človekom. V kresťanstve je Boh „Iným“, a nikdy nie z nás. Je smutné, že niektorí šíritelia jogy, reiki a iných disciplín a meditácií, zle porozumeli niektoré izolované biblické citáty na to, aby si falošne podopreli svoje učenie. Napríklad: „vy ste chrámom Božím“, „živá voda pramení z teba“, „byť vo mne a ja vo vás“, „už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“, atď., bez toho, aby porozumeli kontextu a zmyslu týchto biblických slov. Niektorí ľudia zas vyobrazujú Ježiša ako jedného z jogínov, ako môžeme vidieť v niektorých kláštoroch-kaplnkách a presbytériách, v ktorých je Ježiš vyobrazený v jogínskych postojoch meditácie! Nazývajú Ježiša jogínom, a pritom popierajú jeho božstvo, jeho svätosť a dokonalosť a prichádzajú s názorom, že mal predmetom prirodzenosti padlú nevedomosť a ilúziu (mája) a že potreboval byť oslobodený z ľudskej prirodzenosti prostredníctvom cvičenia a disciplíny jogy. REDUKUJÚ predhistorickým spôsobom JEŽIŠA z Boha na jednoduchého ČLOVEKA! Joga nie je zlučiteľná s kresťanskou spiritualitou, lebo je panteistická (Boh je všetko a všetko je Boh), a tvrdí, že existuje iba jedna skutočnosť a zvyšok je ilúzia alebo Mája. Ak je len jedna absolútna skutočnosť a zvyšok je iluzórny, nemôže existovať žiaden vzťah a žiadna láska. Centrom kresťanskej viery je viera v Najsvätejšiu Trojicu, Otca, Syna a Ducha Svätého, tri osoby v jednom a jedinom Bohu, dokonalom vzore vzťahu lásky. Kresťanstvo je celé založené na vzťahoch s Bohom a ľuďmi: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (Mt 22?37-39)

V hinduizme dobro a zlo ako aj bolesť a pôžitok sú iluzórne (Mája) a teda nereálne. Vevekananda, ikona alebo najváženejší guru moderného hinduizmu povedal, že „dobro a zlo sú tá istá vec! (Vivekananda. „Joga a iné skutky“ publikované, Ramakrišna Vivekananda Centrum NY 1953). V kresťanstve je náročný problém hriechu ako zločinu voči Božej svätosti je neoddeliteľný od našej viery, pretože je motívom, pre ktorý potrebujeme Spasiteľa. Vtelenie, život, umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša sú pre nás a znamenajú našu spásu, naše oslobodenie od hriechu a jeho následkov. Nemôžeme nebrať do úvahy tento základný rozdiel z nesprávnym cieľom prijať jogu a iné techniky východnej meditácie do kresťanskej spirituality.

Cvičenie jogy je minimálne pohanské a okultné v najhoršom slova zmysle. Je náboženstvom Antikrista a po prvýkrát v histórii sa divoko praktizuje v celom západnom svete a v Amerike. Je smiešne, že aj samotní jogíni, ktorí nosia kríž alebo iný symbol kresťanstva, zavádzajú ľudí hovoriac, že joga nemá do činenia s hinduizmom a že sa jedná len o prijímanie iných kultúr. Niektorí ďalší zamaskovali jogu pod kresťanské gestá a volajú ju „kresťanská joga“. Nejedná sa však o prijímanie kultúry druhých ľudí, jedná sa o prijímanie náboženstva, ktoré nie je zlučiteľné s našou kresťanskou vierou a s dogmami alebo istotami, ktoré nám Kristus zjavil ako jediná Pravda.

Okultné uzdravenia

Všetci, ktorí sa venujú rôznym formám okultizmu, sa dobrovoľne odovzdávajú do otroctva zlých duchov.
Zvlášť nebezpečné je využívanie služieb najrôznejších bioterapeutov, liečiteľov a akýchkoľvek paranormálnych spôsobov liečby.

Prečo je to tak?
Rôzne techniky východných cvičení a meditácií vyvolávajú zväčšenie energie kundalini, čo spôsobuje, že v človeku sa otvárajú tzv. čakry. Prispieva to k nadviazaniu kontaktu s energiami, ktoré majú zlý pôvod.

Prostredníctvom čakier, ktoré sú energetickými centrami, sa človek odovzdáva pod vládu zlej duchovnej sily, ktorú môže používať aj pri najrôznejších okultných praktikách.
 
P. Jacques M. Verlinde, narodený v Belgicku, ako sedemnásťročný odmietol Krista a celú katolícku náboženskú prax. Po ukončení štúdia a po získaní doktorátu z jadrovej chémie vycestoval do Indie. Žil tam štyri roky a v hinduistických ašramoch vo dne i v noci praktizoval rôzne meditačné techniky, cvičil jogu, odriekal mantru – a to všetko preto, aby sa otvoril a mohol okúsiť Boha. Nenašiel však to, čo hľadal. P. Verlinde si takto spomína na svoju neobyčajnú skúsenosť počas pobytu v Indii: „Počas dlhých meditácií sa mi mnohokrát stalo, že vo chvíli vychádzania z tohto zvláštneho stavu som vnútorne videl takýto obraz: tvár krásnej ženy, ktorá bola veľmi smutná a zároveň na mňa hľadela s veľkou nehou. Vždy ma to veľmi prekvapilo a pýtal som sa jej: ,Kto si?‘ Vždy, keď som kládol túto otázku, po jej tvári stekali slzy a mizla. Keď som sa po svojom obrátení zamýšľal nad týmto zážitkom, vnútorne som cítil, že to bola Panna Mária, ktorá sa mi snažila dať znamenie. Znamenie trpiacej matky, ktorá vidí, ako sa jej dieťa stráca, odchádza, ale ona rešpektuje jeho slobodu, môže mu darovať iba svoje slzy. Keď som už ako kňaz po prvýkrát v roku 1995 pricestoval do Poľska, navštívil som pútnický kostol Panny Márie v Čenstochovej. Ako veľmi ma prekvapilo, keď som počas slávenia svätej omše priamo pred ikonou Panny Márie náhle spoznal tvár ženy, ktorá ku mne prichádzala v Indii, aby sa so mnou stretla“ (J. M. Verlinde: Boh ma vytrhol z temnoty, str. 6).
 

Okultizmus – stručný prehled

1. Co je to okultismus?

Slovo „okultismus“ pochází z latinského „occultus“ – tajný, skrytý, utajený.

Okultismus představuje duchovní nauku („vědu“) spojenou se zvláštními schopnostmi, ve které lidé hledají buď poznání nebo moc z jiného zdroje než z Boha, a to tam, kde takové poznání nebo moc může pocházet pouze z Boha. Jde o tajnou nebo skrytou nauku, která se zabývá nadsmyslovými jevy, jež nelze vědecky vysvětlit. Každá okultistická nauka vychází z přesvědčení, že ve světě kromě racionálně poznaných sil existují ještě jiné neznámé síly, se kterými může člověk nějakým způsobem zacházet a je ovládat pomocí magie nebo tajné praktiky, a tak dosáhnout nadvlády nad lidmi nebo věcmi. Takovými praktikami za účelem tajného poznání nebo moci se lidé otevírají působení zlých duchů, i když si to neuvědomují a často mají pocit, že nedělají nic špatného. Všechny křesťanské církve považují jakékoli formy okultismu za hříšné a škodící člověku na jeho životní cestě. Písmo sv. Starého i Nového zákona v tomto mluví zcela jasně.
Teoretickým základem pro okultismus je esoterismus ( z řeckého „esoteros“ – uzavřený, vnitřní, vyhrazený několika jedincům). Esoterické učení je určeno zasvěcencům a uzavřeným skupinám. Zavazuje k uchování tajemství. Okultní praktiky se vykládají na základě zákonů esoterismu; okultismus je pak jako praktické dotažení esoterismu.
 

2. Proč se o něj zajímáme? Nehrozí dnes přílišná fascinace okultismem?

Církev se okultismem zajímá, protože musí. Mluvíme o něm, protože jsou jim fascinovaní lidé kolem nás, především mladí. Nehledě na to, že s touto problematikou se setkáme jak v Písmu sv. tak u církevních otců. Je to pokušení staré, jako lidstvo samo.
Okultní vlna – fascinace magií, satanismem, čarodějnictvím a esoterikou. Dokonce se magii a čarodějnictví přikládá jakýsi stupeň úctyhodnosti a vědeckosti. Většina mladých přichází do styku s tímto světem spíše ze zvědavosti, dlouhé chvíle nebo senzacechtivosti, jindy z touhy mít moc nad někým nebo nad něčím; skrze esoterickou a satanskou hudbu nebo drogy. Někdy je zájem o okultní praktiky vyprovokován vlastní nejistotou, strachem a hledáním vlastní identity, hledáním odpovědí na otázky po smyslu života. Okultní praktiky nabízejí odpovědi na otázky ohledně naší budoucnosti nebo nabízejí mimopřirozené (paranormální) schopnosti, a tím upoutávají pozornost mladých lidí.
 

Była zniewolona okultyzmem. Przeszła wiele ezgorcyzmów…

Bola zotročená okultizmom. Podstúpila mnoho exorcizmov….

Hosťom Témy dňa bola Katarzyna Straburzynska, psychologička a autorka knihy „Dotyk lásky“, ktorá sa v rozhovore s Piotrom Otrębskim podelila o svoje životné svedectvo.

Katarzyna Straburzyńska

Gościem Tematu Dnia była Katarzyna Straburzyńska, psycholog i autorka książki pt: „Dotyk Miłości”, która w rozmowie z Piotrem Otrębskim podzieliła się świadectwem swojego życia.

– Życie bez Pana Boga jest trudniejsze. Jeśli zapraszamy Boga do naszego życia, jest nam łatwiej, bezpieczniej – mówiła Katarzyna Straburzyńska

– W wieku 14 lat obraziłam się na Pana Jezusa. Nie byłam w stanie przyjąć śmierci dziadka, z którym byłam zżyta. Zbuntowałam się, podarłam obrazek z wizerunkiem Pana Jezusa Miłosiernego. Przez dwadzieścia lat żyłam bez Boga – dodawała

Jak podkreślała, „Pan Bóg daje nam wskazówki. Żywa relacja polega na tym, że rozmawiamy z Nim jak z najlepszym przyjacielem”.