Jóga, okultizmus a mágia – skutočný príbeh

Chcel by som vydať svedectvo o tom, aké nebezpečné sú okultizmus, mágia, meditácie a rôzne praktiky pohanského Východu. Spočiatku všetko vyzerá nevinne, ale angažovanie sa v týchto činnostiach vedie k hriechu modloslužby, ba priam až k satanizmu. Vo svojom živote som prešiel celou touto cestou.

Ako najstarší zo šiestich súrodencov som nemal ľahké detstvo. Povinnosti, ktoré presahovali detské možnosti, nedostatok lásky, otcovo zlé správanie sa a preklínanie spôsobili, že od detstva som bol zranený a veľmi som trpel.
 
Keď som mal dvadsať rokov, Pán Boh vykonal pre mňa prvý zázrak tým, že mi zachránil život. Bol som vlažný katolík, dvakrát do roka som sa spovedal a prijímal Eucharistiu. Nepoznal som Ježiša, Sväté písmo ani katechizmus, nežil som podľa Božích prikázaní, nepretržite som niektoré z nich porušoval.
 
 Okrem toho som veril poverám (čierna mačka prebiehajúca cez cestu mi predpovedala nešťastie, kominár mi zvestoval šťastie atď.). Veril som aj vešteniu, chodieval som k veštici a využíval som služby numerológa.

Nevedel som, že prechovávanie v domácnosti sošiek Budhu, znakov zverokruhu, ezoterických kníh, nosenie talizmanov – zvlášť v súčasnosti moderného prsteňa Atlantov, viera v horoskopy, závislosť na televízii a na zlých veciach v internete je modloslužbou, ktorá sa v človeku rozmáha ako rakovina. 
Každý druh špiritizmu, okultizmu a mágie – nech sú akéhokoľvek pôvodu – je žriedlom zlých energií, ktoré pôsobia na človeka aj na jeho okolie. 

Postupne, avšak účinne ničili moju psychiku, telo aj dušu. Vtedy som si nebol vedomý toho, že rodičia preklínajúci svoje deti im veľmi duchovne škodia a že aj to bolo prameňom môjho utrpenia a neúspechov. Nevedel som, že jediným liekom na vyrieknuté prekliatie je odpustenie, prijímanie sviatostí a modlitba. 

Stretla som diabla – svedectvo bývalej ľudovej liečiteľky

Bývalá ľudová liečiteľka, ktorá využívala nadprirodzené schopnosti k liečeniu ľudí.

Toto je najväčšia realita môjho života: existuje Boh a existuje diabol! Naozaj som stretla „ živého“ diabla a živého Boha. Ale až stretnutie živého Boha – 17.5.1998, zmenilo môj život natoľko, že od tohto stretnutia som si začala počítať vek. Takže 17.5.2011 som mala 13 rokov /mám 53/.

Môj príbeh sa začína odvíjať od mojich piatich rokov, keď si ma babka – ľudová liečiteľka, vybrala za budúcu nasledovníčku v jej liečiteľských schopnostiach. Táto „schopnosť liečiť“ sa u nás dedila z pokolenia na pokolenie asi 3OO rokov – je to dedičná biela mágia.

V tomto období sa okolo mňa začali diať „čudné veci“, nad postieľkou som mala zavesený drevený kríž, ktorý na mňa v noci padol. Zobudila som sa s veľkým strachom a vždy nado mnou stála babka. Vnímala som, ako sa so mnou pohybuje posteľ, mávala som nočné mory. Najsilnejšie bolo, keď som bola raz v noci „prenesená“ na nejaké stretnutie. Bolo tam veľa ľudí, každý niečo rozprával a ja som vedela, že sa ide prijímať nová členka /bosorka/ ich klubu a že som to práve ja.

Potom nasledovalo v mojom živote relatívne pokojné obdobie. Dospela som, vydala som sa, odsťahovala som sa z rodičovského domu, narodili sa mi dve dcéry.

Z pekla do neba

Fascinujúci príbeh života bl. Bartolomeja Longa, ktorý sa z presvedčeného slobodomurára cez talianskeho nacionalistu, okultistu a dokonca iniciovaného satanistického kňaza stal napokon hlbokoveriacim katolíkom. S jeho kajúcnosťou sa spája Pompejská novéna, známa tiež ako Neodmietnuteľná novéna, pretože naša Nebeská Matka Panna Mária dala veriacim prísľub, že každý, kto sa počas 54 dní pomodlí uvedenú novénu s prosbou o konkrétnu milosť, túto milosť aj získa.

Andrzej Wronka

Život bl. Bartolomeja Longa je príbehom nesmierne bolestnej životnej cesty, ale tiež triumfálneho víťazstva. Zo svedectiev mnohých kňazov – exorcistov vieme, že diabol má obzvlášť silný strach a odpor k trom veciam: ku kňazskému stavu, k modlitbám v latinčine a osobitne k modlitbe svätého ruženca, pretože je maximálnym možným spôsobom prepojená s jeho najväčšou nepriateľkou spomedzi ľudí – s Preblahoslavenou Pannou Máriou. Modlitba sv. ruženca vzbudzuje u diabla nesmiernu hrôzu, obzvlášť, pokiaľ sa veriaci modlia túto modlitbu na posvätenom ruženci…

Prevzaté z YouTube kanála FatimaTV

Ježíš ma priviedol k plností viery – z okultizmu a ezoteriky

Martina Schmilewski zo severonemeckého Hamburgu nám podala svoje osobné dojímavé svedectvo o tom, ako sa ona ako mladá katolícka matka rodiny dostala k ezoterike a bez toho, aby si toho bola vedomá, sa dôverčivo vydala démonickým silám. Dnes plná vďačnosti dosvedčuje, ako ju moc Ježišovej milosrdnej lásky vyslobodila zo zovretia okultných sietí, a tým prehĺbila jej vieru natoľko, že sa dokonca obrátili aj jej dvaja synovia. Syn Jan dnes študuje v Ríme, pretože sa chce stať kňazom a misionárom v Rodine Panny Márie.


Všetko začalo v roku 1991. So svojím manželom a s našimi dvoma synmi som viedla úplne formálny a nenápadný rodinný život. Každodenné povinnosti matky si vyžadovali všetok môj čas. Keďže manžel je evanjelik, stále viac som začala zanedbávať svoju katolícku vieru a jej praktizovanie. Už som nechodila na svätú omšu a modlila som sa stále menej. No práve vtedy som si dala vážne predsavzatie, že neskôr, keď na to budem mať viac času, sa opäť začnem viac starať o svoj život viery.
V tejto situácii sme – ja a náš dvojročný syn Tim ochoreli na neurodermatitídu. Kedže sme sa nechceli podrobiť zdĺhavej liečbe kortikoidmi s mnohými vedľajšími účinkami, na odporúčanie istej známej som išla k liečiteľke. Tá údajne božskou silou, pretekajúcou jej rukami, dosahovala v liečbe veľké úspechy. Úspechy sa nakoniec dostavili aj u nás dvoch. Táto veľmi sympatická žena viedla so mnou dlhé rozhovory o príčinách chorôb a utrpenia a o svetonázore z pohľadu ezoteriky. Ja som sa s ňou ochotne pustila do debaty, pretože tieto témy ma už od mladosti veľmi zaujímali. Bola som fascinovaná zázračným vyliečením našej neurodermatitídy, a pretože som dostatočne nepoznala Sväté písmo, teória o karme, ktorú mi liečitelka objasňovala, sa mi zdala byť úplne jasná a pochopiteľná. Prišla som do kontaktu s liečiteľstvom Ďalekého východu, s jeho učením o energiách, vlnení a blokovaniach energie, ktoré sú príčinami chorôb. Od liečiteľky som po prvýkrát počula, že chronické choroby a rany osudu môžu byť následkom nesprávneho počínania v predchádzajúcich životoch, ako to vysvetľuje učenie o reinkarnácii.
I keď som tieto nové názory najskôr odmietala, časom sa stále viac a viac uvoľňovali moje vnútorné zábrany. Bez problémov som kombinovala učenie Katolíckej cirkvi myšlienkovým bohatstvom Ďalekého východu. Ezoterickým liečením som sa nepozorovane stávala slepou v rozoznávaní pravdy. Zrazu mi bolo nápadné, že veľmi veľa našich dobrých priateľov, ktorých som si vážila, medzi nimi aj katolícki a evanjelickí kresťania sa zaoberali rôznymi ezoterickými praktikami a takzvanou alternatívnou medicínou. To ma, samozrejme, povzbudilo, aby som tomu všetkému naozaj uverila.
Posilnená viditeľnými úspechmi liečenia som chcela lepšie spoznať ezoterické učenie a účinky ich metód liečenia. Preto som čítala veľa kníh s touto tematikou a zúčastňovala som sa na podujatiach osôb obdarených schopnosťami média. Všetko ma fascinovalo. Verila som ezoterickým snahám vysvetľovať choroby narušenou rovnováhou energie, blokádami, karmou a učením o prevteľovaní. A tak som si myslela, že v teórii o karme z Ďalekého východu som konečne našla uspokojujúcu odpoveď na otázku príčiny a zmyslu utrpenia. Keďže ezoterická literatúra používa veľmi veľa pojmov z kresťanstva, nespoznala som, že je to bludné učenie. No v skutočnosti som sa myšlienkovo stále viac vzďaľovala od viery v Ježiša Krista. Ezoterika učí, že človek to božské nosí absolútne v sebe, to znamená, že človek je sám bohom a že na základe vlastnej snahy dospeje k dokonalosti. To však neznamená nič iné ako sebavykúpenie. Stvorenie je nezávislé od Stvoriteľa. Človek už nepotrebuje Vykupiteľa ani odpustenie, žiadnu milosť a ani osobnú modlitbu. Na miesto nášho Trojjediného Boha, ku ktorému môže mať každé Božie dieťa osobný a láskyplný vzťah, kladie ezoterika neosobný, kozmický obraz boha, ktorý je nazývaný aj ako „kozmická“ alebo „univerzálna“ sila života. Tvrdí, že z nekonečnosti vesmíru prúdi univerzálna energia života, ktorá všetko preniká, všetko udržuje pri živote a s ktorou musí byť človek v zhode, aby bol zdravý a šťastný. To môžeme dosiahnuť pomocou ezoterických liečiteľských metód a techník, pomocou jogy a meditácie podľa filozofií ďalekého východu. Toto „zjednotenie sa“ s vesmírom sa považuje v ezoterike za najvyšší životný cieľ. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebuje človek spravidla veľa životov.
 

Príbeh – Nicky Cruz -Vyslobodený z moci okultizmu

Nicky Cruz sa obrátil na základe služby pastora Davida Wilkersona. Ich spoločný príbeh je popísaný v knihe Dýka a kríž. Ich príbeh s Pánom bol aj filmovo spracovaný.

Mal som 22 rokov, keď som dostal správu, že moja matka zomiera. Nebol som pripravený na zmiešané pocity, ktoré táto informácia vo mne vyvolá.
V tom čase som býval v New Yorku. Stále som bol relatívne nováčikom vo viere, a pracoval som ako vedúci Teen Challenge Ministries. Moja mama ležala na smrteľnej posteli v malom štukatúrovom dome, kde som aj ja vyrástol, v meste Las Piedras v Portoriku. Väčšina z mojich sedemnástich bratov a jedna sestra tam v čase, keď som sa to dozvedel, už boli.
Kiež by som v tom čase mohol povedať, že som ľúbil moju mamu, no nemohol som. Moje pocity voči nej oscilovali od nenávisti k ľahostajnosti. Väčšinu svojho detstva som sa pred ňou schovával, čoho výsledkom bolo, že som sa jej snažil vyhýbať. Teraz symbolizovala pre mňa všetko, čím som vo svojej minulosti opovrhoval.

Tak veľmi som chcel zabudnúť na tie časy, keď ma bila a preklínala. Už aj ako malý chlapec som cítil, že ma neznáša. Pamätám si, že raz, keď som stál pred ňou, nazvala ma pred svojimi kamarátkami „dieťaťom diabla“. Kvôli nej som sa cítil ako nula, čo zbytočne zaberá priestor na zemeguli, omylom, škaredým deckom, ktoré sa nemalo nikdy narodiť.
Dlhé roky som sa túžil priblížiť k matke, chytiť sa jej, cítiť na líci jej bozk. No satan jej tak zovrel srdce, že nevedela, ako má milovať, a ja som nevedel, ako ju mám milovať na oplátku. Zlo ovládlo jej ducha a nechcelo ju pustiť. Nedovolil jej byť tou matkou, ktorú som tak zúfalo chcel a potreboval.
A teraz zomierala. Mal som byť smutný? Mal som plakať? Mal som predstierať, že ju ľúbim, a bežať za ňou, ako by to urobil každý dobrý syn? Pravdu povediac, nevedel som. No hlboko v srdci som vedel, čo by urobil Ježiš. On by za svojou umierajúcou matkou šiel. Tak som si zarezervoval letenku do Portorika.
Zabudol som už, aké krásne je Portoriko. Keďže som vyrastal v takej temnote a hrôze, nikdy som sa nenaučil vážiť si malebné okolie nášho malého ostrova v Atlantickom oceáne. Las Piedras je dokonale zasadené v údolí s bujnou zeleňou, zarámované nevýslovnou krásou. Máte pocit, že by ste mohli vystrieť ruku a objať veľkolepé hory El Yunque, a druhou rukou plávať v modrých vodách oceánu. Zvykli sme toto miesto nazývať „Lejak“. Je to jedno z najskvostnejších miest na svete.
Vidieť rodičovský dom prvýkrát po siedmich rokoch bolo pre mňa šokom. Zdal sa byť taký malý a bezvýznamný, ako každý iný dom v tej ulici. No v srdci som vedel, že to nie je pravda. Tento dom bol v celej svojej hĺbke diabolský, plný hrozných spomienok a neopísateľnej bolesti. V každej štrbine sa skrývali démoni zneužívania a zanedbávania – démoni, ktorí tam stále prebývali, potulovali sa v noci po chodbách a strašili ako nočné mory. Cítil som ich v kostiach.

Sestra Emmanuela z Medžugoria: „Stretla som Ježiša, keď som bojovala s hriechom okultizmu“

Moja posledná chvíľa na tejto zemi prišla. Zabijem samú seba. A potom som si pomyslela, že by bolo dobré ísť na  jedno posledné stretnutie. A tam, nečakane …
Okultizmus a veštenie ju odvrátili od viery do takej miery, že sa dostala do depresie a bojovala so samovražednými myšlienkami čoraz častejšie. A potom v najväčšej temnote života prišla do kontaktu s charizmatickou modlitbovou skupinou. A práve tam sa neočakávane stretla s objímajúcou láskou Ježiša.
Od toho dňa sa život Emmanuely Maillard, dnes známej skôr ako sestra Emmanuela z Medžugoria, rehoľníčky Komunity Blahoslavenstiev navždy zmenil.

Katolíčka a veštenie
Sestra Emmanuela je tiež známa na sociálnych médiách. Jej profil na Facebooku je veľmi populárny a samotná sestra, keď je to možné, jazdí po celom svete a zdieľa svoju horko-sladkú minulosť.
Pochádza z veľmi náboženskej parížskej rodiny. Avšak aj v školských rokoch, keď navštevovala školu riadenú rehoľnými sestrami, bola priťahovaná k veštectvu. Jedného dňa sa jej spolužiaci snažili naučiť, ako pripraviť špiritistickú seansu, čo samo o sebe bol pre ňu veľmi desivý zážitok.
Neskôr počas štúdií v Paríži začala navštevovať veštcov, akoby jej ostala nejaká fascinácia týmto duchovným svetom“ a zároveň si ním kompenzovala“ strach, ktorý spôsobila jej prvá skúsenosť zo školy. Tieto návštevy veštcov pokračovali neskôr aj počas služobných ciest.