Jezabel – v bojovom duchu

Konfliktne orientovaný jedinec

Možno mu priradiť 2 úrovne. Akýkoľvek, vskutku zlý človek, začne so slabším pôsobením. Ak nie je kontrolovaný, bude pokračovať v niečom, ešte horšom. Tento duch je deštruktívny a sadistický.

(Poznámka: Keď ľudia myslia o čarodejniciach / „Jezabel“ v Biblii, automaticky myslia na ženy. Pokiaľ v Písme sú iba občas uvedené  jednotlivé ženy, väčšina čarodejníkov boli muži.)

Nízka úroveň – konflikt a podvod :

1.Zvyčajne nie je náboženský. Ateistické názory. Osoba, ktorá by sa mohla menej  zaujímať o Boha, môže Boha zosmiešňovať alebo mať iné bojovo orientované prejavy.
2.Môže alebo nemusí byť vzdelaný a úspešný, ale je múdry zlomyseľným spôsobom.
3.Vnútorne sa cíti mimo kontroly, takže odozva je kontrola jeho okolia.
4.Neverí iným, má obviňujúci charakter. 
5.S obľubou sa púšťa do súboja. Môže prejsť z pokoja do zúrivosti v priebehu niekoľkých sekúnd.
6.Má problémy s hnevom a predsudkami. Uráža ľudí.
7.Stavia ľudí proti sebe. Obete môžu byť použité ako ich nástroj, ovplyvňovania druhých, postaviac obete do pádu, zatiaľ čo on sa teší  pohľadom na svoj výkon.
8.Drží si svojich spojencov  a ciele oddelene, aby sa zabránilo jeho odhaleniu, takže nemajú šancu si porovnávať skutočnosť a prísť na to, kým je.
9.Prekrúcaním ľudských slov iniciuje zlý pohľad na situáciu. Začína jeho vlastnú propagandu.
Používa  taktiku „strachu“, predstiera odbornosť.
10.Podvádza umelecky – snaží sa presvedčiť ostatných, že je nepostrádateľný, že jedine odborník zvládne tento problém.
11.Kradne  a podvádza.
12.Odsúhlasí hocičo a potom sa razom postaví proti. Obviní vás z porušenia zmluvy.
13.Právne predpisy, poručnícky súhlas a normálne sociálne alebo osobné zápisy u neho nič neznamenajú.
14.Baví ho hrať úlohu obete.
15.Nemá rád  protirečenie. Bude na vás útočiť ak to robíte.  Použije vulgárne výrazy a urážky.
16.Pomsta.
 
Najlepšia reakcia:
Očakávajte od neho ignorovanie zmluvy. Zabráňte spoluúčasti. Buďte sebestačný. Vyhnite sa úrovne  „ver mi“ .
 

Náboženský duch

Základná stratégia nepriateľa je priviesť nás k tomu, aby sme sa sústredili na zlo. A zároveň sa odvrátili od Pánovej slávy a od kríža.

Spracované podľa publikácie:

Přemožení náboženského ducha
Rick Joyner

Jeho taktika má podobu náboženského ducha – zlého ducha, ktorý je atrapou skutočnej lásky k Bohu a skutočnému uctievaniu. Tento duch cirkev poškodil oveľa viac ako New Age a všetky ďalšie kulty dohromady.
Náboženský duch je démon ktorý sa snaží nahradiť Božiu moc v našich životoch náboženskou aktivitou. Jeho hlavným cieľom je dosiahnuť to, aby kresťania mali „vonkajšiu formu zbožnosti, ale ich moc im bola cudzia“. Náboženský duch funguje ako kvas v ceste. Nepridáva chlebu ani hmotu ani nutričnú hodnotu – len ho nafukuje. Podobne je to s vedľajším produktom náboženského ducha. Nerozmnožuje život alebo moc cirkvi, len sýti pýchu človeka. Práve pýcha spôsobila jeho prvotný pád a takmer všetky ostatné pády.
Náboženský duch nám bráni počuť Boží hlas. Vedie nás totižto k tomu, aby sme predpokladali, že už Božiu mienku poznáme – vieme, čo Boh hovorí a čo mu spôsobuje radosť. Tento klamný pocit je dôsledkom presvedčenia, že Boh je rovnaký ako my.
S týmto nepriateľom sa do istej miery stretáva každý z nás. Základným rysom farizejov predsa bolo to, že sa sústredili na chyby druhých, ale voči vlastným chybám boli slepí. Je kľúčové, aby sme sa oslobodili od tohto zničujúceho klamu a už do neho neupadali znova. Inak nebudeme schopní uctievať Hospodina v Duchu a v pravde.
Tomuto boju sa nikto nevyhne. Otázkou zostáva len to, na akej strane budeme bojovať.
V knihe Přemožení náboženského ducha nachádzame zoznam varovných znamení prítomnosti náboženského ducha a tiež kroky, ktoré môžeme podniknúť, aby sme sa týchto postojov zbavili. Kľúčom a cieľom je dôverný vzťah s Bohom, ktorý sa prejavuje láskou k nemu a k blížnemu.

Prirodzenosť náboženského ducha

Náboženský duch je démon, ktorý sa snaží nahradiť náboženskou aktivitou moc Ducha Svätého v živote veriaceho. Jeho primárnym cieľom je mať cirkev, ktorá sa „drží formy zbožnosti, ale zapiera jej moc“ (2Tim 3:5). Apoštol Pavol toto svoje nabádanie zakončil: „vyhýbajte sa takýmto ľuďom!“ Tento náboženský duch je tým „kvasom farizejov a sadukajov“ (Mt 16:6), pred ktorým Pán varoval svojich učeníkov.
Keď Pán používal metafory, tak to bolo kvôli tomu, že charakterizovali predmet lekcie. Náboženský duch funguje ako kvas v chlebe. Nedáva mu žiaden obsah (význam) alebo výživnú hodnotu, ale ho len nafúkne. Takýto je výsledok náboženského ducha. Nedá život a moc cirkvi. Kŕmi človeka samotnou pýchou, ktorá spôsobila prvý pád a takmer každý pád odvtedy. Satan, zdá sa, že rozumie lepšie ako cirkev tomu, že „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (Jak 4:6). On veľmi dobre vie, že Boh nebude potvrdzovať žiadnu prácu, ktorá by mohla byť nafúknutá pýchou a že Boh Sám ju bude dokonca odmietať. Preto satanova stratégia je učiniť nás pyšnými, dokonca pyšnými aj z dobrých vecí, ako napríklad: koľko si čítame Bibliu, koľko svedčíme alebo kŕmime chudobných. On vie veľmi dobre, že ak aj robíme Božiu vôľu v pýche, tak bude brzdiaca a môže pracovať aj smerom k nášmu pádu.
Satan tiež vie aj to, že keď sa už dostane kvas do chleba, tak je ho takmer nemožné odstrániť. Pýcha, vo svojej najhlbšej podstate, je najťažšia pevnosť k náprave a odstráneniu. Náboženský duch nás drží od načúvania Božiemu hlasu tým, že nás povzbudzuje, aby sme nadobudli myslenie, že my už Boží názor poznáme, že vieme, čo hovorí a čo sa Mu páči. Tento zvod je výsledkom viery, že Boh je ako my. Toto spôsobuje aj racionalizáciu Písma, ktorá nám umožňuje veriť, že karhanie, nápravy, slová korekcie sú pre iných ľudí, a nie pre nás.
Ak je toto problém v tvojom živote, pravdepodobne si už začal myslieť, že ako veľmi si niekto potrebuje prečítať tento text. Nemuselo ťa napadnúť, že Boh vložil tento text do tvojich rúk, lebo ho sám potrebuješ. V skutočnosti ho všetci potrebujeme. Toto je nepriateľ, s ktorým do istého stupňa všetci zápasíme. Je to celkom nevyhnutné, aby sme boli oslobodení z tohto devastujúceho zvodu a aby sme slobodnými aj zostali. Nebudeme schopní uctievať Pána v Duchu a v Pravde, dokiaľ to neurobíme.
Do akého stupňa sme boli oslobodení z tohto mocného zvodu, bude priamo ovplyvňovať stupeň, v ktorom budeme schopní kázať skutočné evanjelium v pravej moci. Cirkevná konfrontácia s náboženským duchom bude jeden z impozantných zápasov posledných čias. Každý bude bojovať v tejto bitke. Jedinú vec, ktorú si potrebujeme presne stanoviť je, že na ktorej strane tohto boja budeme!
Nebudeme mať autoritu oslobodzovať druhých z temnoty, dokiaľ sami nebudeme v tej oblasti slobodní. Aby sme sa postavili na pevnú pôdu od tohto obrovského nepriateľa, musíme poprosiť Pána, aby zasvietil na nás svojím svetlom, aby nám ukázal ako toto aplikovať do našej osobnosti. Ako Pán neustále konfrontoval farizejov, tak je to aj príkladom, že cirkevný boj od samotného počiatku bol práve s týmto duchom. Práve ako primárna charakteristika farizejov bola ich tendencia zamerať sa na to, čo je v iných zlé, zatiaľ čo sú slepými k svojim vlastným chybám, tak aj náboženský duch sa snaží učiniť nás viac náchylných k tomu, aby sme hľadali to, čo je zlé s druhými, miesto potreby našej vlastnej nápravy.

Falošný dar jazykov

Predpokladám, že mnohí z nás majú skúsenosti s tým, čomu sa hovorí „bláznivé zlato“. Možno ste niekedy zdvihli kameň, ktorý mal v sebe lesklú látku, a mysleli ste si, že ste našli zlato. Potom ste sa dozvedeli, že to bolo bláznivé zlato, látka nazývaná síran železnatý, ktorá vyzerá veľmi podobne ako zlato a mnohých oklamala, aby si mysleli, že našli pravé zlato. Ale hoci vyzerá ako zlato a medzi horninami je rozmiestnená spolu so zlatom, neprešla skúškami pravého zlata. Ak sa podrobí viac náročným testom ako iba povrchovej skúške, čoskoro sa to odhalí.

Nebezpečenstvo falošnej bankovky spočíva v jej veľkej podobnosti s pravou. Falošné peniaze, ktoré sú zle vytlačené, nezostávajú v obehu veľmi dlho, ale ak sú vytlačené presne, môžu niekedy spôsobiť značné škody nášmu hospodárskemu systému. Testom falošnej bankovky je jednoducho porovnať ju s pravou bankovkou. Bez pravej bankovky to však nie je možné zistiť, pretože inak nemáte základ na porovnanie ani meradlo. Nepochopenie tejto skutočnosti je jedným z dôvodov, prečo je dnes toľko zmätku v otázke glosolálie, teda v otázke hovorenia jazykmi. Venovali sme sa objavovaniu charakteristík pravého daru jazykov, aby sme mohli porovnať to, čo počujeme a vyhodnotiť to, či je to pravé alebo falošné.

Falošní proroci sú tu, aby nás zviedli

Žijú aj v dnešnej dobe. Možno ste nejakých stretli, alebo – čo je horšie – sa s nimi zaplietli. Ohúria vás znalosťou Písma, citujú, pekne hovoria, majú krásny časopis a vy strápení starosťami, znechutení svojou cirkvou, politikou, životnou situáciou, nevedomosťou… podľahnete. Takto ľahko niekedy oklamú ľudí falošní proroci, sekty, poslovia všelijakých zjavení, jednoducho hlásatelia neprávd.

Nechce sa vám ani veriť, že by ste naleteli alebo že by v tom mohlo byť niečo zlé. Veď čo ak majú pravdu? Ako to rozlíšiť? Aj Katolícka cirkev je neraz označená ako nepravá, falošná, neschopná prijať pravdu. Vyskytuje sa akýsi bludný útok na pravosť jej viery naprieč dejinami Cirkvi až doteraz. A čo my? Vieme, kde je naozaj prítomný Boh so svojím Svätým Duchom? Veríme, že je v Katolíckej cirkvi, ktorú založil Ježiš Kristus a miluje ju v obraze nepoškvrnenej nevesty nepoškvrneného Baránka (KKC 757)? Počúvame autority Cirkvi, alebo sú nám milšie nejaké internetové posolstvá, zjavenia, meditácie, ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom?
 
Prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci
Aj sám Ježiš vedel, že sú a budú falošní proroci: Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. (Mt 24, 24) Ak sa nechceme nechať oklamať, musíme vedieť rozlišovať, skúmať a prosiť Boha o poznanie. Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. (1 Jn 4, 1)
Ježiš jasne pomenoval, kto je falošný prorok a ako ho spoznať: Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. (Mt 7, 15-17)
V Písme nájdeme mnoho citátov, ktoré môžu pomôcť odhaliť klamárov: Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, falošný svedok však (prináša len) klam. (Prís 12, 17)

Komunitný narcizmus

Narcista všeobecne koná voči druhým ľuďom tak, aby si potvrdil vlastnú výnimočnosť, aby získal obdiv, záujem, pozornosť alebo energiu, úsilie alebo podporu druhých ľudí.

Komunitný narcizmus, je druhom narcizmu, v ktorom narcista získava uznanie , ocenenie od ľudí okolo seba (spirituálne, náboženské komunity, ale aj v zamestnaní a rodine) tým, že robí dobré skutky alebo sa venuje komunitnej službe.  Chcú, aby ich chválili za to akí sú užitoční a nápomocní.  Uvažovanie typu: zaslúžim si  osobitné zaobchádzanie, pretože som mimoriadne srdečný, dôveryhodný, ochotný,…všetci sa na mňa obracajú.
Nezameriavajú sa na vynikanie v umení a vede. Skôr aby boli obzvlášť starostliví, chápaví a empatickí.

Základný dôvod tohto správania nie je dobrý pocit z pomoci druhému ale o udržanie vlastnej výnimočnosti a zvláštnosti.

V konečnom dôsledku však osobnosť narcistu  skôr alebo neskôr  rozvráti vzťahy a sociálne prostredie okolo seba, a je jedno či sa zaoberá charitou alebo  obchodmi…

Odpustenie či nenávisť? Boží Duch či duch Jezabel ?

Na jednej strane rozvášnený dav. Ozývajú sa výkriky: Do basy s ním!…Na šibenicu!…Na druhej strane mĺkve ticho. Ľútostivý pohľad do davu plný lásky ku každému človeku…dokonca i k odsúdeniahodným ľudom – zlodejom, smilníkom, …vrahom. Nenávisť postavená voči láske.

Toto sa v bežnom živote denno- denne opakuje. V malých obmenách. Miesto farizejov a zákonníkov sú okrem ľahko manipulovateľných neveriacich ľudí, chtivých robiť všetko, čo sa im zachce bez ohľadu na cestu Desatora i skupina ľudí, ktorí si hovoria „kresťania“, „charizmatici“, „spasení“… Ľudia či nadľudia žijúci v svojej bubline, majúc iba svoju pravdu, svoje dary, mávajúc v rukách Bibliou avšak neuznávajúc nikoho iného okrem seba a ľudí majúci rovnaký názor.. „Preč s ním! Ukrižuj ho! Nepasuje nám! Hovorí inak, ako my chceme…“ Pravá Pravda však popri nich tichučko preteká, ako malý pramienok čerstvej, sviežej vody. Zabúdajú, že ich „pravda“ je postavená na piesku, kde sa prameň vody stráca. Ich pravda je postavená na falošných hlasoch zaznievajúcich v ich mysliach, nepripúšťajúc, že by to mohol byť niekto iný, ako Duch Svätý. Ignaciánske rozlišovanie je pre nich španielskou dedinou. Nevšímajú si, že sa do nich nebadane vkradla nenávisť nahrádzajúc lásku ku každému človeku. Postavili proti sebe postavy, ktoré im akosi nepasujú, nezdieľajú ich názor. To je pre nich dobré odôvodnenie, ospravedlnenie ich nenávisti: “ Lebo ….!

Samo-spravodlivosť. Duch Jezabel, majster samo-spravodlivosti, duch ničiaci vzťahy, manipulujúci, klamúci, ovládajúci davy, nebadane zabíjajúci lásku v človeku k človeku, ničiaci a tlmiaci Božieho Ducha. Duch pod rúškom náboženstva, vytvárajúc svoje deti, politické modly skrývajúce sa pod falošnou kresťanskou maskou sľubujúcou blahobyt, kŕmiacou svoje deti misou straníckej či parlamentnej šošovice.

Priateľu, po atentáte na premiéra Slovenska dozrel čas sa nad sebou zamyslieť na ktorej strane barikády stojím… Či kričím v rozvášnenom dave pod transparentom so šibenicou, transparentami plnými nenávisti a smrtiacich slov…?, alebo ticho, s Božím pokojom, ľútostivo a nechápajúc hľadím na rozvášnený dav plný diabolských emócií prihovárajúc sa za nich: …Otče, odpusť im lebo nevedia čo robia“…

Odpor voči Bohom ustanovenej autority je v Božích očiach vzburou. Každá vzbura má za následok trest, skôr či neskôr… Diabol, duch Jezabel je plný nenávisti, klamstva, manipulácie. Je duchom vzbury ničiac v človeku ľudskosť, vzťahy, životy Božích detí. Žijeme v dobe, kedy sa javí, že diabol a jeho stratégie – klamstvo, manipulácia, nenávisť víťazia. Rovnako, ako sa zdalo v časoch Krista na Kalvárií. Vieme, aké bolo pokračovanie – zmŕtvychvstanie Ježiša. Víťazstvo života nad smrťou.

Aký je teda správny smer a postoj kresťana v týchto ťažkých časoch? Hľadajme príklad v Ježišovej matke Márií stojacej spolu s apoštolom Jánom a ženami pod krížom. Utíšenie emócií, rozlíšenie dobra od zla, robenie pokánia, prosiť o odpustenie, odpustiť. Viera v Božie Slovo, vo víťazstvo ukrižovaného Krista. Zmena života podľa Božieho Slova, nasledovanie a zjednotenie sa s Kristom. Konečné víťazstvo je pred nami.

Priateľu preto neváhaj, vykroč správnym smerom! Ešte je čas milosti…Dobre zváž, komu dáš moc konať. Diablovi či Bohu…