Overtonovo okno – čiže od extrému k záväznému úkonu

Na to, aby sa istý názor stal zákonom, musí získať podporu väčšinovej spoločnosti. Niekedy k tomu prispievajú extrémne idey. Ich zavedenie do politickej diskusie slúži na to, aby sa tie idey dostali do hlavného prúdu. To je princíp tzv. Overtonovho okna.

Spoločenskí vedci Joseph Overton a jeho komentátor Joshua Treviño tvrdili, že politické názory možno klasifikovať podľa nasledujúcej škály: zakázané, radikálne, prijateľné, rozumné, populárne a legálne. Politici, ktorí zastávajú verejné funkcie, musia vyjadrovať názory, ktoré sú verejne akceptovateľné. Ak budú hlásať tézy „zakázané“ alebo „radikálne“, v najlepšom prípade získajú na svoju stranu oddanú skupinku fanúšikov, ale vyvolajú rozhorčenie väčšiny. To je zjavne primálo na to, aby ich podporili masy, získali verejnú funkciu a mohli presadzovať zákony. Na druhej strane práve hlásanie extrémnych a radikálnych názorov niekedy prispieva k zmenám v hlavnom prúde spoločnosti. Osoba vnímaná ako radikál dlho nemôže byť zvolená do vysokej funkcie. Jej tlak sa však pričiní o posun Overtonovho okna. To, čo sa považuje za populárne a legálne, sa začne meniť.
Predpokladajme, že väčšina spoločnosti je za zavedenie dávky v nezamestnanosti od 120 do 200 eur. Zrazu jedna skupina začne intenzívne požadovať jej zvýšenie na 500 eur. Tieto myšlienky síce nebudú akceptované, tvrdenie sa však stane plnohodnotným názorom v rámci verejnej diskusie. Radikáli síce mnohých ľudí okamžite nepresvedčia, ale pod ich vplyvom si väčšina politikov a verejnosti aspoň trochu poopraví svoje názory. Hlavný „umiernený“ prúd spoločnosti sa napokon prikloní k podpore 200 – 300 eur. V reakcii na prieskumy verejnej mienky ju politici akceptujú a dávky sa primerane zvýšia.
Po určitom čase bude dokonca možná situácia, keď sa Overtonovo okno posunie natoľko, že dominantným zákonom sa stane pohľad spočiatku považovaný za zakázaný alebo radikálny. Na to je však nevyhnutné organizované, rázne a niekedy dlhodobé pôsobenie.

„Homo-manželstvá“
Z toho plynie jednoduchý záver: extrémne názory sa pričiňujú o zmenu toho, čo je považované za normu. V podobnom duchu môžeme uvažovať o spoločenských zmenách týkajúcich sa homosexuálneho hnutia. Od zákazu homosexuálnych kontaktov, ktorý bol v 20. storočí v mnohých krajinách bežný, sa dospelo k akceptácii homosexuálnych „manželstiev“.
Je to výsledok systematického vplyvu hnutia LGBT na médiá či vedu. Podľa Pew Forum v roku 2004 bolo 60 % Američanov proti homosexuálnym „manželstvám“, zatiaľ čo 31 % vyjadrovalo iný názor. V nasledujúcich rokoch sa tieto proporcie takmer úplne zmenili. Podľa štúdie z roku 2019 61 % Američanov je za homosexuálne „manželstvá“, a 31 % je proti.
Homosexuálne kontakty boli počas väčšiny histórie Spojených štátov zakázané. Vo viac ako tucte štátov tomu tak bolo až do roku 2003, keď Najvyšší súd USA zakázal aplikáciu zákonov proti sodomii v Texase a vo viacerých štátoch USA súčasne. V roku 2015 nasledoval ďalší krok – povinnosť uznať legalizáciu homo-manželstva v celých Spojených štátoch amerických. Takto aktívna menšina presadila svoju agendu v najsilnejšom a stále ešte relatívne kresťanskom národe.

Pages: 1 2 3

Nebezpečenstvo okultizmu – Od woodoo k Ježišovi – svedectvo Patrycja Hurlak – 1. a 2. časť

1. Diabol človeka klame od začiatku až po koniec. Svedectvá okultistov sú ako cez kopirák. Máme viacero takýchto?
2. Diabol dá človeku všetko, čo si zmyslí. Ako protihodnotu berie vždy dušu človeka (pod pozlátkom)
3. Keď človek chce odísť z cesty zla a vydať sa na cestu dobra – diabol ho len tak ľahko nepustí a robí všetko preto, aby si ho pre seba ponechal. Čo všetko robí? (zviesť…)
4. Povedzme si čo najviac človeku pomáha na ceste od zla k Ježišovi
1. Boží pokoj v srdci je to, čo dáva Boh svojim dcéram a synom tu na zemi
2. Opäť sme v časti, kde diabol nechce pustiť duše a odhaliť metódy ako pracuje.
3. Povedz, máte aj vy podobné otázky na vašich seminároch

Boj o Tvoju dušu – mágia

Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“ Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“

To všetko je mágia!
„Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci,“ – vyjadrenie z jednej farnosti Slovenska.
Mágia – maleficium (privodenie zla, zlorobenie). Ide o také konanie alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Často sa pri tom používajú rôzne predmety a vykonávajú rôzne rituály – podobnosť so sviatosťami (diabol napodobňuje Ježiša). Tieto veci alebo rituály samé o sebe nie sú škodlivé, stavajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi.
Mágia je pre veriacich opakom viery. Všetky druhy mágie sú pre kresťana absolútne neprípustné. (páter V. Kodet)
Mágia je zo všetkých troch okultistických kategórií — veštenie, mágia a špiritizmus — najzvláštnejšia a najťažšie definovateľná. Na pochopenie najjednoduchšiu definíciu mágie nájdeme v diele Kurta Kocha Medzi Kristom a satanom: „Je to umenie alebo aspoň pokus mimozmyslovými prostriedkami spoznať a ovládnuť svet duchov, ľudí, zvierat a rastlín súčasne so svetom mŕtvej matérie za pomoci mystických a iných sprievodných rituálov.“
 
 
Vychádzajúc z tejto definície, si v súvislosti s okultistickou mágiou treba uvedomiť štyri závažné momenty:
1. Mágia sa praktizuje aktivizáciou mimozmyslových síl. A práve preto, že v mágovi pôsobia mimozmyslové sily, pokladá sa za prejav okultizmu.
2. Mágia sa prostredníctvom mystických obradov a rituálov usiluje ovládnuť a podrobiť si iných.
3. Ten, kto praktizuje mágiu, môže sa pokúsiť prostredníctvom obradov a rituálov získať vplyv, pomocou ktorého ovládne svet rastlín a zvierat.
4. Iní, čo sa zaoberajú mágiou, usilujú sa prostredníctvom obradov a rituálov ovládnuť anorganický svet neživej hmoty.

Pages: 1 2 3 4 5

Boj o Tvoju dušu – veštenie

Prvá kategória, prostredníctvom ktorej sa prejavuje činnosť démonov v okultizme, je veľmi populárna oblasť veštenia. Podľa definície má veštenie svoj pôvod v latinskom slove divinare, čo znamená predvídať. Veštenie je predpovedanie budúcnosti pomocou nadprirodzených javov. Človek, ktorý predpovedá budúcnosť, sa volá veštec.

Božie slovo na mnohých miestach veštenie zakazuje, lebo je to druh modloslužby. Keďže niektorí ľudia sú skutočne obdarení nadprirodzenou schopnosťou predpovedať budúcnosť, všetciexorcisti a ľudia zaoberajúci sa touto problematikou hovoria, že sa to deje pomocou démonických síl. Boh niekedy zjaví budúcnosť človeku, ale robí to len zriedka a vtedy, ak je to nevyhnutné pre spásu človeka. Robí to pomocou Svätého Ducha, darom proroctva.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi:
2115 Boh môže zjaviť budúcnosť svojim prorokom alebo iným svätým. Ale správny postoj kresťana, čo sa týka budúcnosti, spočíva v tom, že sa s dôverou odovzdáva do rúk Prozreteľnosti a zrieka sa každej nezdravej zvedavosti v tomto ohľade. Nepredvídavosť však môže byť nedostatkom zodpovednosti.
2116 Treba odmietnuť všetky formy veštenia: uchyľovanie sa k satanovi alebo k zlým duchom, vyvolávanie mŕtvych alebo iné praktiky, o ktorých sa mylne predpokladá, že „odhaľujú“ budúcnosť. Používanie horoskopov, astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí alebo osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám prejavujú vôľu mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžbu nakloniť si skryté mocnosti. Sú v protiklade s úctou a rešpektom spojenými s láskyplnou bázňou, ktoré sme povinní mať jedine voči Bohu.

Pages: 1 2

Boj o Tvoju dušu – okultizmus

Slovo ´okultný´ podľa dvojzväzkovej svetovej encyklopédie World Book Dictionary znamená taký, čo je mimo zákona prirodzeného sveta, za hranicami obyčajného poznania. Taktiež taký, čo má niečo spoločné so silami alebo zákonmi mimo prírody.

Okultizmus je viera v okultné sily, ich štúdium alebo použitie; v 22 dielnej svetovej encyklopédii sa píše, že okultizmus sa vzťahuje na široké rozpätie náboženských praktík zahŕňajúcich mágiu alebo sily mimo prirodzeného sveta (astrológia, veštectvo, viera v magické sily a špiritizmus, viera, že duchovia komunikujú so žijúcimi…)
Viera v okultizmus  sa od polovice dvadsiateho storočia veľmi šíri najmä v krajinách „západu“.
Veriacich však predovšetkým zaujíma, čo o týchto otázkach hovorí Cirkev. Aj preto k nim zaujali postoj exorcisti i napr. páter Vojtech Kodet:
 
„Striktne vzaté, o okultizme by sa vlastne ani nemalo hovoriť – nie preto, že by sme sa báli, ale preto, že to nie je hlavný bod nášho záujmu. Hlavným bodom nášho záujmu je Ježiš Kristus, Božie kráľovstvo, Duch Svätý, ktorý je nám daný a Otec, ktorý nás čaká. Toto si musíme uvedomiť kedykoľvek budeme premýšľať o okultizme a o tom, čo budeme robiť. Napriek tomu sú určité pastoračné dôvody, aby sa o ňom hovorilo.“
Sú na to prinajmenšom dva dôvody:
„Dôverčivosť, naivita, neorientovanosť až streštenosť niektorých našich bratov a sestier, ktorým všetko splýva v jedno, ktorí majú dojem, že čokoľvek použijú vo svoj prospech, je dobré, a všetko, čo je mimoriadne, je Božie.
Ale takto to určite nie je. Mnoho ľudí si myslí, že možno „spatlať“ všetko spolu, že nie sú nijaké deliace hranice a čo mne alebo mojím blížnym nijako viditeľne neublíži, musí byť dobré.“
O tomto probléme treba hovoriť aj preto, že medzi katolíkmi, ale v rozličných protestantských denomináciách sú ľudia, ktorí týmto praktikám robia neplatenú reklamu tým, že proti nim trošku nešikovne bojujú.
Prehnané stráženie antiokultnej čistoty, je niekedy nemúdre, ale čo je hlavné, odvádza nás od Krista namiesto toho, aby sme sa usilovali o to, čo by nás k nemu privádzalo.

Pages: 1 2