Home Posts tagged "Okultizmus" (Page 13)

Značka: Okultizmus

Okultizmus je sústava náuk a praktík, založených na viere v skryté sily pôsobiace v prírode a vo svete vôbec; s touto sústavou súvisia aj snahy o ovládnutie skrytých síl v prospech človeka.

Je počúvanie metalu zlé?

Otázka:
Zdravím mám na vás otázku počúvam metal. Z rôznych strán počúvam, že to je zlé. Ale tak ja na tom nevidím nič zlé pokiaľ človek nepočúva pesničky v ktorých sa vzýva satan počúvam konkrétne kapelu Rammstein, ktorá vôbec nevzýva satana ani peklo nespomína, sú to ateisti. Tak sa chcem spýtať či sa aj tak dopúšťam hriechu a  tak isto ako to je pesničky v ktorých sú vulgarizmy. V tomto prípade mám na mysli také pesničky, ktoré fakt majú normálny text povzbudzujú ma keď sa mi nič nechce a  ale ten človek tam zanadáva. Ďakujem

Odpoveď:
Ježiš nám v evanjeliu hovorí: „„Dávajte pozor na to, čo počúvate!“ (Mk 4, 24). 
Hudba je vyššia širokospektrálna forma komunikácie, ktorá pôsobí predovšetkým na emócie a podvedomie človeka. Niektoré formy hudby dokonca potláčajú kritické myslenie. Hudba je odrazom vnútra jej tvorcu. Ak ju nekriticky prijímam, v mojom vnútri sa sprítomňujú stavy autora skladby. Pieseň ma doslova naladí na jeho stavy. V hudbe sa okrem slov používa najmä veľa symbolov a metafor.

Metalová hudba je agresívna, vyjadruje vzburu, rebéliu, bezbrehú slobodu, telesnosť, živelnosť, v prípade Rammsteinu aj sexizmus, ktorý vidno z giest hudobníkov, ktorí sa pri niektorých koncertoch chytajú za prirodzenie alebo z priložených aparátov na prirodzenie vytryskuje oheň. Nesledujem túto kapelu sytematicky, ale viem, že raz na Helloween, čo je sviatok satanistov, vystúpili na koncerte nahí. Hoci vystupujú ako neveriaci, predsa sa v ich symbolike objavujú aj náboženské symboly – mýtický vták so šľahajúcim ohňom z krídel ale aj horiaci kríž na zadnej strane CD albumu Live in Berlin. Napokon aj ich názov majú umelecky napísaný v tvare kríža.

V ich tvorbe sa objavujú aj témy propagujúce kanibalizmus a iné, ktoré majú od krásy, harmónie, dobra, lásky, pokoja a ďalších, ktoré sú vlastné kresťanstvu, veľmi ďaleko. Poznám osobne viacero satanistov a viem, že tí praví satanisti sa na verejnosti predstavujú ako neveriaci. To len na margo toho, že ich vystupovanie ako ateistov neznamená, že s diablom nemajú nič. Ich vystupovanie a štýl sú v kontraste s prejavmi Ducha Svätého a ľudí, ktorí sú ním vedení a inšpirovaní. V kontraste znamená v protiklade. A to nemôže byť dobré. Otázkou nemá byť či ja alebo vy na tom niečo vidíte zlé… Ani človek, ktorý nie je odborníkom automechanikom nemusí podľa zvuku motora poznať nejakú chybu. Ale odborník to začuje. Alebo hudobník počuje aj nejmenšie falošnosti alebo vybočenia z rytmu… Hlavné je, ako to vidí Boh a ako to ladí s prejavmi Ducha Svätého. Keby ste poznali vyjadrenia samotných metalových hudobníkov, vedeli by ste ako to chodí. Že hudba má len dve možnosti – Buď vás vedie k Bohu alebo tam dole… Že hudba nie je ateistická, ale že je určitou formou náboženského vyjadrenia.

Ale ak niekto nemá osobný vzťah s Bohom a nie je naplnený jeho Duchom, vieru žije iba povrchne a v skutočnosti žije telesne, ten nepochopí, čo je na metale zlé, prečo ho nepočúvať a aké prejavy má hudba inšpirovaná Duchom Svätým a aké hudba inšpirovaná diablom. Kapelu Rammstein propagujú na svojich stránkach aj tie najsatanistickejšie webové stránky. Asi to o niečom svedčí. A piesne, kde sú nadávky? Ak je nadávka – kliatie hriechom a ja milujem Boha, prečo by som mal počúvať to, čo Boh nemiluje, keď si môžem vybrať pieseň bez nadávok?!
Prajem Vám, aby ste spoznali skutočnú Božiu lásku a moc jeho Ducha, aby ste boli vnímavý na jeho vnuknutia a vôľu.
Pán Vám žehnaj!
Pavol Hucík

Zdroj: https://modlitba.sk/?p=14723&fbclid=IwAR3IP1yiW_9J3Z4AnGdjzYM-4Ev_etHqaG9LaHi3s121GIzQl2v1QH5s2hE
 

Príbeh – Nicky Cruz -Vyslobodený z moci okultizmu

Nicky Cruz sa obrátil na základe služby pastora Davida Wilkersona. Ich spoločný príbeh je popísaný v knihe Dýka a kríž. Ich príbeh s Pánom bol aj filmovo spracovaný.

Mal som 22 rokov, keď som dostal správu, že moja matka zomiera. Nebol som pripravený na zmiešané pocity, ktoré táto informácia vo mne vyvolá.
V tom čase som býval v New Yorku. Stále som bol relatívne nováčikom vo viere, a pracoval som ako vedúci Teen Challenge Ministries. Moja mama ležala na smrteľnej posteli v malom štukatúrovom dome, kde som aj ja vyrástol, v meste Las Piedras v Portoriku. Väčšina z mojich sedemnástich bratov a jedna sestra tam v čase, keď som sa to dozvedel, už boli.
Kiež by som v tom čase mohol povedať, že som ľúbil moju mamu, no nemohol som. Moje pocity voči nej oscilovali od nenávisti k ľahostajnosti. Väčšinu svojho detstva som sa pred ňou schovával, čoho výsledkom bolo, že som sa jej snažil vyhýbať. Teraz symbolizovala pre mňa všetko, čím som vo svojej minulosti opovrhoval.

Tak veľmi som chcel zabudnúť na tie časy, keď ma bila a preklínala. Už aj ako malý chlapec som cítil, že ma neznáša. Pamätám si, že raz, keď som stál pred ňou, nazvala ma pred svojimi kamarátkami „dieťaťom diabla“. Kvôli nej som sa cítil ako nula, čo zbytočne zaberá priestor na zemeguli, omylom, škaredým deckom, ktoré sa nemalo nikdy narodiť.
Dlhé roky som sa túžil priblížiť k matke, chytiť sa jej, cítiť na líci jej bozk. No satan jej tak zovrel srdce, že nevedela, ako má milovať, a ja som nevedel, ako ju mám milovať na oplátku. Zlo ovládlo jej ducha a nechcelo ju pustiť. Nedovolil jej byť tou matkou, ktorú som tak zúfalo chcel a potreboval.
A teraz zomierala. Mal som byť smutný? Mal som plakať? Mal som predstierať, že ju ľúbim, a bežať za ňou, ako by to urobil každý dobrý syn? Pravdu povediac, nevedel som. No hlboko v srdci som vedel, čo by urobil Ježiš. On by za svojou umierajúcou matkou šiel. Tak som si zarezervoval letenku do Portorika.
Zabudol som už, aké krásne je Portoriko. Keďže som vyrastal v takej temnote a hrôze, nikdy som sa nenaučil vážiť si malebné okolie nášho malého ostrova v Atlantickom oceáne. Las Piedras je dokonale zasadené v údolí s bujnou zeleňou, zarámované nevýslovnou krásou. Máte pocit, že by ste mohli vystrieť ruku a objať veľkolepé hory El Yunque, a druhou rukou plávať v modrých vodách oceánu. Zvykli sme toto miesto nazývať „Lejak“. Je to jedno z najskvostnejších miest na svete.
Vidieť rodičovský dom prvýkrát po siedmich rokoch bolo pre mňa šokom. Zdal sa byť taký malý a bezvýznamný, ako každý iný dom v tej ulici. No v srdci som vedel, že to nie je pravda. Tento dom bol v celej svojej hĺbke diabolský, plný hrozných spomienok a neopísateľnej bolesti. V každej štrbine sa skrývali démoni zneužívania a zanedbávania – démoni, ktorí tam stále prebývali, potulovali sa v noci po chodbách a strašili ako nočné mory. Cítil som ich v kostiach.

Pages: 1 2

Sestra Emmanuela z Medžugoria: „Stretla som Ježiša, keď som bojovala s hriechom okultizmu“

Moja posledná chvíľa na tejto zemi prišla. Zabijem samú seba. A potom som si pomyslela, že by bolo dobré ísť na  jedno posledné stretnutie. A tam, nečakane …
Okultizmus a veštenie ju odvrátili od viery do takej miery, že sa dostala do depresie a bojovala so samovražednými myšlienkami čoraz častejšie. A potom v najväčšej temnote života prišla do kontaktu s charizmatickou modlitbovou skupinou. A práve tam sa neočakávane stretla s objímajúcou láskou Ježiša.
Od toho dňa sa život Emmanuely Maillard, dnes známej skôr ako sestra Emmanuela z Medžugoria, rehoľníčky Komunity Blahoslavenstiev navždy zmenil.

Katolíčka a veštenie
Sestra Emmanuela je tiež známa na sociálnych médiách. Jej profil na Facebooku je veľmi populárny a samotná sestra, keď je to možné, jazdí po celom svete a zdieľa svoju horko-sladkú minulosť.
Pochádza z veľmi náboženskej parížskej rodiny. Avšak aj v školských rokoch, keď navštevovala školu riadenú rehoľnými sestrami, bola priťahovaná k veštectvu. Jedného dňa sa jej spolužiaci snažili naučiť, ako pripraviť špiritistickú seansu, čo samo o sebe bol pre ňu veľmi desivý zážitok.
Neskôr počas štúdií v Paríži začala navštevovať veštcov, akoby jej ostala nejaká fascinácia týmto duchovným svetom“ a zároveň si ním kompenzovala“ strach, ktorý spôsobila jej prvá skúsenosť zo školy. Tieto návštevy veštcov pokračovali neskôr aj počas služobných ciest.

Pages: 1 2

Prečo je joga nezlučiteľná s katolíckou vierou

S veľkým údivom som si nedávno vypočula jednu moju kamarátku, ktorá mi na bolesti chrbta odporúčala „kresťanskú jogu“. „Čo to je, prosím ťa, veď joga patrí do okultizmu, veľmi dobre si pamätám, že k tomu bol aj pastiersky list,“ povedala som jej. Vysvetlila mi, že okultizmus je to len vtedy, keď tomu veríme, ak „to“ len cvičíme, je to kresťanská joga… Ako iste chápete, v tej chvíli som stratila argumenty a s „vypúlenými očami“ od údivu som sa musela pýtať, dokedy ešte budeme, my, katolíci, robiť hanbu vlastnej viere.

A keďže medzi nami pribúda takých, ktorí podobným nezmyslom o tom, že joga môže byť kresťanská naozaj úprimne veria, neostalo mi iné, len sa pozrieť na to, čo si o tom myslia kompetentní.
Keď sa približne v roku 2000 rozhodol nejaký premotivovaný minister zaviesť do slovenských škôl jogu, ozvali sa naši biskupi s pastierskym listom a veľmi jasne sa vtedy k tejto téme vyjadrili.

Pastiersky list k joge z roku 2000

„Ide skutočne iba o fyzické cvičenia? Veď joga odmieta vieru v Boha Stvoriteľa, odmieta Ježiša Krista, celé dielo vykúpenia, celé kresťanstvo. Je to cesta k úplnému ateizmu. Ďalšia vec, na ktorú by sme chceli poukázať, je, že nemôžeme úplne oddeliť veci telesné od duchovných. Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na seba samého. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom.

Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, že pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť matka Tereza, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, že hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa pre druhých,“ varovali už pred 23 rokmi biskupi Slovenska. A nie sú sami.

Pages: 1 2

Byliny, čaje, aromaterapie

Dobrý den,
zajímalo by mě, jaký má církev názor na používání vonných olejů, aromalamp, vonných tyčinek a používání sušených bylin – ať už v podobě bylinných čajů a směsí s někdy podivnými názvy jako např. čaj „pro štěstí“, „depresi“, „spokojený život“ nebo používání sušených bylin v polštáři jako pomoc při nespavosti. Nevím co si o tom všem myslet….

Kam směřujeme své naděje?
Je třeba řídit se podle křesťanských principů. Nejprve k aromaterapii. Je normální, že máme rádi různé vůně, vždyť snad každý občas více či méně použije nějakou voňavku atd. Takže vůně není problém – je to obyčejná chemie a tu popřít nemůžeme.
Problém je ale v tom, že některé tyto praktiky jsou spojené s jinými náboženstvími a ti, kdo je distribuují, jsou často vázání na léčitelství či praxi východních náboženství. Produkty pak mohou být zaříkané. Často je jim přisuzována léčivá moc a nikdo neví proč. Vonné tyčinky bych nikdy nepoužil pro jejich aplikaci jako projev úcty božstvům ve východních náboženstvích. Podivné aromatické léčebné prostředky (bez empirického podkladu proč to funguje – zkušenost mi nestačí) též ne. Takže musíte sledovat, aby to, co užíváte, nemělo jiný náboženský podtext. Pokud ho má, tak se tomu vyhněte.

Bylinky a jejich vůně je osvědčený prostředek našich dědů a babiček, totéž různé čaje, každý si je sbíral. Problém je, když v to vkládáme nepatřičné naděje anebo když jsou tyto věci podrobeny nějakému zaříkávání či spojené s okultní diagnostikou jako je kyvadlo či něco dalšího.

A pak je tu druhý moment a to je reklama a snaha „šikovného člověka“ prodat vše i placebo efekt. To je další rozměr. I když však něco koupíte v čajovně, vůbec to neznamená, že je to duchovně „košer“, vždyť jde o kšeft a jestli mi přinese větší zisk to, že podniknu nějaké zaříkání nad čajem, tak to bohužel leckterý obchodník udělá, protože nechápe, že dělá něco špatného – nemá duchovní rozlišení. S velkou pravděpodobností se dá předpokládat, že čaje s takovými názvy jsou jen marketingový tah a pokud fungují, tak na bázi placeba či opravdu chemií těch bylin. To, co je ale vážným nebezpečím, že se do těchto věcí vkládají nepatřičné naděje, které pak člověka činí na těch věcech závislým.

V takovém případě by se to celé stávalo pověrou a podvodem, v němž člověk žije. Člověk nedává pak prostor pro Ducha Svatého tím, že je obsazen tou pověrou. Takže hledejte základ potíží (a to i se spánkem) a to nejdřív na rovině fyzické, pak na rovině psychické a pak na rovině duchovní.
Zdroj:
https://www.vira.cz/texty/otazky-a-odpovedi/byliny-caje-aromaterapie

Ničivá sila jogy

Prvýkrát som sa stretol s jogou pred niekoľkými rokmi. Prvé polhodinové cvičenie, rohožka, vonné tyčinky… Bol som jedným z dvoch mužov medzi takmer dvadsiatimi ženami, takže som sa cítil trochu čudne, ale vzal som to ako malé mínus v porovnaní s tým, čo mi joga mala dať – relax, uvoľnenie, posilnenie tela…

Cviky sa mi zdali trochu neprirodzené, pretože nie som príliš ohybný. Začal som cvičiť, ale netušil som, že existuje veľa druhov jogy… Joga bola pre mňa jednoducho jogou. Tento druh jogy bol u nás najrozšírenejší a najpopulárnejší – išlo o tzv. hatha-jogu.

Okrem toho som si kúpil knihu s inštrukciami a neskôr som začal cvičiť aj doma. Telesné polohy (asány), ktoré sa často nazývajú podľa zvierat (napr. pes, krava, korytnačka), som považoval za ideálny spôsob pre psychické upokojenie a uvoľnenie z pracovného stresu. Po cvičeniach som cítil silný príliv energie a potreboval som oveľa menej času na spánok: predtým som spával 8-9 hodín, a po mesiaci jogy mi stačilo už iba 5-6 hodín spánku.

Posilnila sa aj moja odolnosť. V mladosti som mal sklony k rýchlemu prechladnutiu, a teraz som bol fyzicky silnejší a odolnejší. Bol som nadšený zo svojho nového koníčka. Neskôr som sa v knižke dočítal, že okrem telesného cvičenia je dobré začať praktizovať aj meditáciu, čiže dychové cvičenia (zvané pranajama) a opakovať si v mysli isté výrazy (mantry), ktoré mi pomôžu stíšiť si myseľ. Okrem toho vraj treba zložiť prsty rúk do osobitnej polohy, ktorá vyjadruje zatvorenie energie (tzv. mudry). Toto všetko má viesť k zdravšiemu a šťastnejšiemu spôsobu života. Neskôr som začal nakupovať v obchodoch s ekologickými potravinami, navštevoval som vegetariánske bary a trhy s alternatívnou medicínou. Prestal som využívať tradičnú medicínu, nepočúval som lekárov a odmietal som užívať antibiotiká a iné lieky. Vybral som si alternatívnu cestu. Keď som trpel fyzickými ťažkosťami, využíval som iba bylinky, akupunktúru a akupresúru.

Pages: 1 2