S veľkým údivom som si nedávno vypočula jednu moju kamarátku, ktorá mi na bolesti chrbta odporúčala „kresťanskú jogu“. „Čo to je, prosím ťa, veď joga patrí do okultizmu, veľmi dobre si pamätám, že k tomu bol aj pastiersky list,“ povedala som jej. Vysvetlila mi, že okultizmus je to len vtedy, keď tomu veríme, ak „to“ len cvičíme, je to kresťanská joga… Ako iste chápete, v tej chvíli som stratila argumenty a s „vypúlenými očami“ od údivu som sa musela pýtať, dokedy ešte budeme, my, katolíci, robiť hanbu vlastnej viere.
A keďže medzi nami pribúda takých, ktorí podobným nezmyslom o tom, že joga môže byť kresťanská naozaj úprimne veria, neostalo mi iné, len sa pozrieť na to, čo si o tom myslia kompetentní.
Keď sa približne v roku 2000 rozhodol nejaký premotivovaný minister zaviesť do slovenských škôl jogu, ozvali sa naši biskupi s pastierskym listom a veľmi jasne sa vtedy k tejto téme vyjadrili.
Pastiersky list k joge z roku 2000
„Ide skutočne iba o fyzické cvičenia? Veď joga odmieta vieru v Boha Stvoriteľa, odmieta Ježiša Krista, celé dielo vykúpenia, celé kresťanstvo. Je to cesta k úplnému ateizmu. Ďalšia vec, na ktorú by sme chceli poukázať, je, že nemôžeme úplne oddeliť veci telesné od duchovných. Cvičenie jogy vedie k duchovnosti, ktorá je zameraná na seba samého. Základom kresťanstva je však duchovnosť, ktorá má smerovať k druhým ľuďom.
Aby sme ešte lepšie pochopili, čo je joga a aké sú jej výsledky, pozrime sa do Indie, do jej kolísky. Ako je možné, že tam po uliciach ležia deti i starci pri smetných košoch a nikto si ich nevšíma?! Je to možné preto, že pod vplyvom hinduizmu žije každý sám pre seba. Ako je možné, že tam musí prísť matka Tereza, aby zbierala tých, ktorí sú odkopnutí týmto štýlom života?! Je to možné preto, že hlavnou myšlienkou kresťanstva je žiť pre druhých, obetovať sa pre druhých,“ varovali už pred 23 rokmi biskupi Slovenska. A nie sú sami.
