Okultizmus je sústava náuk a praktík, založených na viere v skryté sily pôsobiace v prírode a vo svete vôbec; s touto sústavou súvisia aj snahy o ovládnutie skrytých síl v prospech človeka.
Bežné, ktoré sa dajú nájsť všade, ktoré si ľudia čítajú „len tak pre zábavu“, no aj tu má diabol svoj cieľ, lebo človek prestáva dôverovať Božej prozreteľnosti a začína žiť v otroctve a strachu, či sa náhodou nestane to, čo našiel v texte.
Špeciálne horoskopy, ktoré sú urobené pre konkrétnych ľudí. Tie sú väčšinou veľmi drahé a ešte nebezpečnejšie, lebo človek sa stáva závislým na astrológovi, a nielenže prichádza o veľké peniaze, ale stáva sa z neho človek, ktorý prestáva sám a zodpovedne riadiť svoj život. Zodpovednosť presúva na astrológa, čo ubližuje okoliu tohto človeka. To potom vedie k silným depresiám a niekedy až k samovražde.
V dnešnej dobe sa pokladá za hanbu nepoznať vlastné znamenie alebo znamenie príbuzných či životného partnera. Je doba, keď si mladé dievča najprv zistí, v akom znamení je chlapec, do ktorého sa zaľúbila, až tak sa pustí do vzťahu. Podľa toho hneď usudzuje, či sa k sebe hodia a či dokážu spolu žiť. Bez toho, aby sa snažili spoznať jeden druhého skutočne, akí vzájomne sú, vstupujú do vzťahu už s predsudkami. Niekto iný zrazu po prečítaní horoskopu začne brániť tomu druhému ísť na výlet alebo hoci len ráno do obchodu, lebo jeho horoskop píše, že ho čaká nejaké nešťastie. Iní zase už ráno idú do práce s tým, že ich dobrý priateľ a kolega sa len tvári ako priateľ a popritom ich za chrbtom ohovára a osočuje pred ostatnými kolegami. Iní otvárajú dvere k šéfovi s tým, že ich nepochopí a iste sa s ním pohádajú. Takíto ľudia žijú vo veľkej neslobode a to bez toho, aby si to uvedomovali, sa od nevinného prečítania si horoskopu cez sugesciu dostanú až po závislosť na horoskope a bez neho nespravia ani krok.
Ďalšia otázka, ktorá sa vynorí, je: Platí horoskop len pre jedného konkrétneho človeka?
Na svete je veľa ľudí, ktorí majú rovnaký dátum narodenia. Podľa toho by mal byť ich život, charakter, zdravotný stav, finančná situácia a citový život úplne rovnaký alebo aspoň veľmi podobný. Vidíme, že skutočnosť je iná. Prečo sa jeden stane vedcom, iný politikom, ďalší kňazom alebo masovým vrahom? Výborne to vykreslil Wolfgang Hund vo svojej knihe „Nepraví duchovia – praví klamári?“ Autor knihy píše: „Aj keď hviezdy nemýlia, iba usmerňujú, vyčerpal hádam jeden človek všetky svoje tendencie a druhý nie? Aký vplyv má potom prostredie, do ktorého sa človek narodí? Slum v Indii či milionárska rodinka v Nemecku? Alebo jednovaječné dvojčatá (ktoré majú väčšinou rovnaký horoskop podľa dátumu narodenia) sa často vyvíjajú úplne odlišne. Jedno má šťastné a druhé nešťastné manželstvo. Jedno zomiera pri nehode, druhé na nejakú chorobu. A na druhej strane, ľudia s úplne odlišným horoskopom môžu zomrieť v tú istú hodinu na rovnakom mieste. Alebo mal každý pasažier Titaniku svoje nešťastie naznačené vo svojom horoskope?“234
Nezmyselnosť horoskopov sa snažil dokázať, čo sa mu aj veľmi dobre podarilo, Francúz Michel Gauquelin. Urobil odhaľujúci pokus: Prostredníctvom inzerátu v novinách ponúkal bezplatné zostavenie osobných horoskopov. Neskôr na požiadanie uviedlo 94 percent zúčastnených záujemcov, že popis ich osoby v zaslanom horoskope bol výstižný. Avšak Gauquelin zaslal všetkým rovnaký text, a síce horoskop jedného povestného francúzskeho masového vraha.235
Abstrakt: Štúdia reflektuje súčasnú okultnú symboliku medzi mladými ľuďmi ako novodobý sociálno-patologický jav.
Abstrakt: Štúdia reflektuje súčasnú okultnú symboliku medzi mladými ľuďmi ako novodobý sociálno-patologický jav.Demonštruje moderné symboly okultizmu a jeho symboliky v spoločnosti a rodine. Ide o novodobý sociálno-patologický jav, ktorého problematika sa nerieši len v školskom prostredí, ale spadá aj do rodiny, či širšej spoločnosti. K tomuto problému je potrebné zaujať erudované stanovisko nielen v rámci školského systému, ale aj rodiny, spoločnosti a poradenskej činnosti. Štúdia ponúka aj výsledky empirických vzoriek o záujmu okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi, ktoré boli realizované v rokoch 2009-2013. Záver ponúka možné odporúčanie pre prax a poradenský systém. Kľúčové slová: rodina, prevencia, symbolika, satanizmus, okultizmus, mládež, cirkev, náboženstvo,spoločnosť, výchova.
Abstract: The study reflects the current occult symbolism among young people as a modern socio-pathological phenomenon. Demonstrates advanced occult symbols and symbolism in society and the family. It is a modernsocio-pathological phenomenon, the issue is not addressed only at school but also falls into the family, or thewider society. This issue has to be taken erudite opinion not only within the school system, as well as family,society, and consulting activities. The study also provides empirical results of samples of interest occult symbolism among young people, which were made in the years 2009-2013. Conclusion offers possible recommendation for practice and advisory system. Key word: family, prevention, symbolism, satanism, occultism, youth, church, religion, society, education.
Úvod
Hodnotová orientácia mladých ľudí sa čoraz častejšie ocitá v chaose hodnôt. Mládež je zvyknutá riešiť veci hneď, lebo k tomu ich vedie akcelerácia doby. Vystupujú z cirkví, hľadajú, skúmajú až do takej miery, že sa začína hovoriť o náboženskom turizme, či turizme v jednotlivých cirkevných spoločenstvách tej ktorej cirkvi. Nestabilita hodnotového systému prepojená so životom v spoločnosti a rodine často prehlbuje ich duchovnú priepasť natoľko, že niekedy strácajú aj obyčajnú pragmatickú orientáciu hodnotových rebríčkov. Predmetom štúdie je fenomén okultnej symboliky medzi mladými ľuďmi. Cieľom predloženej štúdie je sprehľadniť súčasnú problematiku okultnej a satanistickej symboliky na život mladého človeka, podať možný návrh, ako sa účinne brániť pred týmito modernými nástrahami.
1 Fenomén: zlo
Jornet (1998, s. 8) konštatuje, že „otázka zla je obtiažná, bez hraní a naviac nebezpečná.“ Nevieme odpovedať na otázky týkajúce sa zla, ako sú napríklad: Či je zlo nejakou prirodzenosťou, či ho stvoril Boh, teda či pochádza od Neho samotného, alebo ak ho Boh netvorí, prečo ho teda pripúšťa. Tiež sa môžeme pýtať, ak je Boh všemocný a nekonečne dobrý, prečo tomu nezabráni. Zlo ako také hmatateľne existuje, i keď nemá svoju podstatu. Otázkami, ktorými sa mnohí autori dopytovali po počiatku zla, jeho význame či akomsi posolstve, sa zaoberalo ľudstvo od nepamäti. Za pôvodcu zla sa vo všeobecnosti považuje diabol, teda Boží odporca. Práve diabol je „stelesnením“ nedostatku dobra, čiže zla. Toto konkrétne zlo (diabol) nie je iba absenciou, ale činnou silou a živým duchovným bytím, ktoré je zvrátené a pôsobí zvrátenosť. Diabol nemá telo. Je duchovnou bytosťou a ako duchovná bytosť dokáže brať na seba rôzne podoby výzoru, hlasu, či iných špecifických často aj ľudských vlastností len preto, aby človeka uviedol do zmätku. Gavendová (2006) uvádza vyjadrenia niektorých autorov (alebo aj filozofické smery) na fenomén zla:
Aristoteles: Zlo korení v ľudskej vôli, niet metafyzického zla, v skutočnosti je len dobro.
Sokrates: Zlo je dôsledok neznalosti toho, čo je dobré. Nikto dobrovoľne nekoná zlo.
Ján Amos Komenský: Nekonečne väčší je počet zlých ako dobrých.
G. W. Leibniz: Zlo vyplýva z konečnosti vecí. Existuje trojaké zlo: fyzické zlo; metafyzické zlo; morálne zlo.
F. Nietzsche: Zlo je všetko, čo vyplýva zo slabosti.
A. Anzenbacher: Zlo je apriórny objekt praktického rozumu.
Synkriticizmus: Zlo je to, čo škodí (najmä druhým). Na strane zla je viac automatizmu než na strane dobra. K zlu dôjde aj bez pričinenia človeka alebo proti jeho vôli, zatiaľ čo k dobru bez pričinenia človeka nemusí dôjsť alebo môže dôjsť s menšou pravdepodobnosťou než k zlu.
Teodícea: Zlo neexistuje alebo je to skúška, ktorú zosiela na človeka Boh.
O zle sa dozvedáme aj z biblických textov. Na niektorých miestach je zlo bytostne spojené s duchovnou bytosťou diabla. Diabol je duchovná bytosť, zlý duch. Vella (2008) hovorí o zlých duchoch (diabolstve) nasledovné:
sú duchovné bytosti, čo znamená, že nemajú hmotnú prirodzenosť, čiže ani telo.
sú to osobné bytosti, čo znamená, že hoci sú bez tela, majú svoju osobnosť aj individualitu. Môžu konať, hovoriť i rozmýšľať.
sú neviditeľní, no je možné, aby sme zlého ducha videli skrz zázrak v oblečení a podobe, ktorou upúta naše zmysly
diabli sú inteligentní, dalo by sa povedať, že je to dokonca ich základná vlastnosť. Ale hoci diabol disponuje veľkou dávkou inteligencie, nevie všetko. On nepozná vnútorný život človeka. Nemôže a nedokáže preniknúť do myšlienok človeka a kam smeruje jeho vôľa. Samotné „ego“ človeka je nepreniknuteľné. Jedine tí, čo majú účasť na blaženom videní Boha, môžu spoznať vnútorný život človeka. Jeho úroveň je vyššia ako hmotné skutočnosti. Je taký, lebo mu to je prirodzené. Pozná zákony nie lenfyzikálne, ale aj zákony ľudskej psychiky a vôbec celého stvorenia. No aj napriek tomu všetkému, s čím disponuje a aj keď pozná univerzálnu, historickú minulosť sveta, aj každého človeka, nepozná všetko a nepreniká do všetkého.
diabli nie sú všemohúci. Moc satana, ktorý je vodcom ostatných diablov, i keď prevyšuje moc človeka, to ho nerobí šťastnejším, ale vyvoláva to v ňom ešte väčšie zúfalstvo. Vlastne sa dá povedať, že je ohraničenou bytosťou, lebo aj keď disponujes veľkou mocou, vždy zostáva len stvorením.
diabli nie sú všadeprítomní. Nie je možné byť na rôznych miestach naraz.
Hahn (2008) sa vo svojej monografii zaujímavo zamýšľa, že opis pokušenia človeka v raji je pozoruhodne krátky. Had – diabol v siedmych veršoch prehovorí len dvakrát (Gn 3,1-7), a ľudstvo je v ruinách. V Starom zákone (Starej zmluve) sa objavujú tieto pomenovania zla (diabla): had: viackrátv knihe Genezis; diabol ako pýcha: Tob 4, 13; Sir 10, 13; Asmodei: viackrát v knihe Genezis; Sedy: Dt 32, 17; Moloch: viackrát v knihe Genezis, Deuteronómium; 1 Sam 5, 1-6;Lilit: Iz 34, 14; Azazel: viackrát v knihe Deuteronómium; Aštata: Sdc 6, 25; Gaja: Sdc 6,25; Dt 12, 3; Dagon: 1 Sam 3, 4.
Starý zákon je vo vyjadreniach o zlom duchu, resp. diablovi veľmi strohý. Nový zákon saoveľa obsiahlejší v ponímaní celej démonologickej podstaty. V Novom zákone sa dozvedáme o viacerých menách diabla. Nový zákon obsahuje asi tristo textov, kde je spomenutý diabol. Vella (2008) chápe úlohu diabla v troch dimenziách:
„diablovi pripisuje zodpovednosť za morálne zlo
diabla robí zodpovedným za obvinenie Ježiša z posadnutosti
na diabla sa pozerá ako na nezodpovedné knieža tohto sveta.“
V Novom zákone (Novej zmluve) sú tieto pomenovania diabla: satan: Jn 8, 44; Mt 4, 1;hlava diabla: Zjv 12, 3-17; Belial: 2 Kor 5,16; žalobca, klamár, odporca, vrah: Jn 8, 44;lucifer: 2 Kor 11, 14; zlodej: Jn 10, 12; pokušiteľ, vládca tohto sveta: viackrát u evanjelistuMatúša; anjel z hlbín: viackrát u evanjelistu Jána.
Mágia v modernej spoločnosti .
Rozprávky sú plné mágie a čarovania, tento fenomén sa však neobmedzuje iba na detský svet. Aj v modernom svete dospelých sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa venujú tajomným okultným vedám. Mnohí z nich za úplatu ponúkajú svoje služby a nadprirodzené schopnosti.
Dokonca ani v západnej materialistickej spoločnosti sa nejedná len o folklór, ale o svet, ktorý mnohí berú s obrovskou vážnosťou a za ezoterické služby sú ochotní platiť nemalé peniaze.
Hovorí sa o černej a bielej mágii. Tá čierna je všeobecne vnímaná ako negatívna, ktorej cieľom je bojovať proti ľuďom a škodiť im. Na druhej strane bielu mágiu ľudia väčšinou akceptujú a považujú ju, ak nie za dobrú, tak minimálne za neškodnú. To preto, že si ju spájajú s liečením, blahodarným pôsobením a pomocou ľuďom. Z hľadiska kresťanského biblického svetonázoru je však mágia veľmi problematickým duchovným javom. V tomto článku sa pozrieme na mágiu v svetle Božieho slova a ukážeme si niektoré jej prejavy v našom modernom svete.
Čo je to mágia?
Podľa otvorenej internetovej encyklopédie Wikipedia je mágia abstraktným systémom, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov.
V Biblii sú pre mágiu používané nasledujúce výrazy, ktoré sú veľmi pestré a majú množstvo významov. V Starej zmluve nachádzame v súvislosti s mágiou nasledujúce výrazy: Koreň k-š-f, ktorý znamená rezať, ktorý zrejme súvisí so sebazraňujúcimi magickými rituálmi, a taktiež so schopnosťou mágie „odrezať“ človeka od Boha. Ďalším hebrejským koreňom je ch-r-t-m, ktorý je odvodený z egyptského výrazu pre predáka kúzelníkov. Ďalej nachádzame tiež výraz ch-b-r, očarovanie, ktorý obsahuje myšlienku spútania, zrejme prostredníctvom amuletov a kúzel. Názov kasdím, Kaldejci, je názvom pre národ, ale tiež pre zvláštnu triedu mágov na dvore babylonského kráľa. Slovo q-s-m, veštba, sa týka špeciálne predpovedania budúcnosti, ale tiež falošných prorokov. Výraz l-t predstavuje tajné umenia, ktorými disponovali faraónovi kúzelníci. V Písme sa taktiež vyskytuje n-ch-š, očarovanie prostredníctvom zaklínania, a tiež l-ch-š, znalec kúzel, zaklínač hadov.
Nová zmluva nám túto plejádu výrazov ešte rozširuje. Nachádzame tu slovo magos, mág. Ide o technický termín, podobný starozmluvnému výrazu Kaldejec, člen etnickej skupiny a zároveň zasvätenec do tajných magických umení. Výraz farmakeia predstavuje čarovanie pomocou jedov a omamných látok, ktoré slúžili na ovplyvňovanie ľudí. S mágiou je spojený aj grécky výraz goés, podvodník, zvodca, kúzelník, zaklínač. Slovo perierga, predstavuje magické umenie, ktoré je spojené s nadmerným zaoberaním sa záležitosťami druhých ľudí a ovplyvňovaním týchto ľudí magickým umením. Stretávame sa aj so slovesom baskainein, ktoré reprezentuje ovplyvňovanie a spútavanie druhých prostredníctvom falošného učenia.
Mágia a čarovanie sa teda nezaoberajú iba kontaktom s duchovným svetom. Ich cieľom často býva ovplyvňovanie druhých prostredníctvom rôznych techník. Okrem vyložene okultných praktík, ako sú rôzne rituály, hypnóza či sugescia, môžeme ako čarovanie označiť aj všetky také metódy ovplyvňovania druhých, ako sú manipulácia a zastrašovanie. Jednoducho všetky nelegálne snahy o vnútenie cudzej vôle slobodnej ľudskej bytosti. Za čarovanie môžeme bez nadsádzky označiť tiež snahu o manipuláciu verejnej mienky.
V Biblii nenájdeme pozitívne hodnotenie mágie. Od prvých stránok po posledné nás Božie slovo vystríha pred čarovaním a magickými praktikami. Je to preto, lebo mágia predstavuje nelegálny kontakt s temným duchovným svetom. Tento kontakt bol na začiatku pádu človeka do hriechu. K tomuto pádu došlo na základe komunikácie ľudí s pokušiteľom, ktorá viedla k prestúpeniu Božieho prikázania, a v dôsledku toho k prerušeniu spoločenstva s Bohom, k vyhnaniu z raja, k prekliatiu zeme a ďalším temným následkom. Od čias pádu človeka existuje v ľuďoch nenaplnená túžba po nadprirodzenom duchovnom živote. Je to preto, lebo človek bol stvorený pre vzťah a spoločenstvo s Bohom, ktoré v jeho živote nedokáže nahradiť nič. Táto túžba vedie niektorých k hľadaniu Boha, keď ho však hľadajú nelegálnymi prostriedkami, v rozpore s Božím slovom, skončia v spoločenstve s temnými silami.
K legálnym prostriedkom pre prístup k Bohu sa dostaneme na záver tohto článku, k tým nelegálnym patria všetky obrady, zaklínadlá a talizmany, ktorých cieľom je získanie priazne duchovných síl. Tento princíp vidíme na príklade dvoch bratov, synov Adama a Evy, ktorí patrili k druhej generácii ľudských bytostí.