Zhubný špiritizmus

Kniha Zhubný špiritizmus sa zrodila zo skúseností autora „v teréne“, ktorým je známy exorcista Francesco Bamonte.

Autor: Francesco Bamonte   Vydavateľstvo: Zachej

Tejto delikátnej téme špiritizmu sa venuje prostredníctvom priamych svedectiev, skúmaním najbežnejších praktík a cez výskum Biblie. 
Milióny ľudí sa vydávajú na cestu špiritizmu bez zlého úmyslu, aby zostali v kontakte so svojím drahým zosnulým a našli útechu vo svojej bolesti. Alebo ho začnú praktizovať zo zábavy, a tak ľahkovážne otvoria dvere svetu okultizmu. V obidvoch prípadoch ich vedie viera, že sa takto dokážu priblížiť k druhému svetu, a neuvedomujú si, že v skutočnosti sa od Boha vzďaľujú.
Informácie obsiahnuté v knihe sú spoľahlivé pre toho, kto si chce prehĺbiť vedomosti o špiritizme, užitočné pre toho, kto sa ním nechce dať oklamať, a nevyhnutné pre toho, kto, žiaľ, už padol do jeho pasce.

Podrobnosti:
Väzba:  mäkká 
Jazyk: slovenský     
Rok vydania: 2019
Počet strán: 192 
Formát:  A5
Dostupnosť:
https://www.kumran.sk/duchovny-boj-sekty/22242-zhubny-spiritizmus.html?utm_source=ecomail&utm_campaign=38/2019&utm_medium=email&utm_term=16753&ecmid=16753
 

Príbeh – Katarína Kolčárová – Cesta z ezoteriky

Natrafila som na vašu stránku v čase, keď som sa cítila veľmi zle, hlavne po psychickej stránke.

Vaše články tiež prispeli k tomu, aby som z odbočenej cesty vrátila späť tam kam patrím k Ježišovi.
Pochádzam z priemernej rómskej rodiny Síce som vyrastala bez otca. Dostala som však veľa lásky od svojej rodiny. Boha som spoznala už ako malá. Pamätám si od svojich dvoch, troch rokov takmer všetko. Ako malé dieťa som bola veľmi vnímavá a hlavne veľmi citlivá. V našej rodine sa vždy niečo riešilo. Či už problémy s mamou a medzi starkou, so strýkom, ktorý bol často kriminálne trestaný, alebo problémy s peniazmi.
Moja starká si v živote veľa vytrpela a taktiež aj moja mama. Ja som bola toho svedkom odmalička a som dodnes. Je to veľmi ťažké vidieť trpieť svojich blízkych hoci si za veľkú časť svojich chýb môžu aj sami. No ja som ich nikdy za to neodsudzovala, práve naopak o to viac ich milovala.
Starká vo mne od malička videla nádhernú princeznú, obliekala má do krásnych šiat a ja som v tej ilúzií vlastne celé detstvo prežila. Verila som, že som nádherná, videla som sa taká a tým som si vytvorila vlastne aj svoje vlastné ružové okuliare. Keďže som bola veľmi citlivá, vďaka ružovým okuliarom sa mi žilo oveľa ľahšie a krajšie.

Špiritizmus a channeling

Tradícia komunikovania s mŕtvymi (nekromantia) je veľmi stará.

Už od predhistórie naši predkovia verili, že duša, duch (spiritus) zomretých žije po smrti v inom svete ďalej, a preto dávali mŕtvym do hrobov dary a potraviny. Egypťania v období Starej ríše písali na nádoby s potravinami aj odkazy pre mŕtvych a snažili sa tak spojiť sa s nimi.

Avšak až v polovici 19. storočia sa na základe tejto jednoduchej predstavy vynorilo masové hnutie. Je takmer neuveriteľné, že vzniklo z obyčajného žartu dvoch dievčat, 14-ročnej Margaret (1833 – 1893) a 11-ročnej Kate (1836 – 1892) Foxových z Hydesvillu v USA, ktoré sa rozhodli strašiť svoju rodinu. Bolo to v marci roku 1848, keď „počuli“ čudesné kroky a klopanie v dome. „Objavili“, že sú to duchovia zomretých osôb. Vypracovali si i zvláštny spôsob, ako s duchmi komunikovať a ako sa od nich dozvedať správy zo záhrobného sveta. Stačilo odriekavať abecedu a pri správnom písmene sa ozvalo klopkanie.

Čoskoro, keď sa v ich dome našli ľudské kosti, získali ich historky vierohodnosť. Sestry prednášali svoje skúsenosti po celých USA a stali sa slávne. Možnosť spájať sa s duchmi zomretých sa stala rýchlo populárna a čoraz viac ľudí sa pokúšalo sestry napodobniť. Takmer po celý život trvali sestry na pravdivosti svojich tvrdení, a až na konci svojho života, v roku 1888, sa Margaret k podvodu priznala. Špagátom si vraj k palcu na nohe priväzovala rôzne predmety a klopkala nimi o podlahu. Podľa vyjadrenia troch lekárov, ktorí tvrdenia sestier overovali, išlo však o praskanie, pukanie v kolenných kĺboch.
Pre nový spôsob komunikácie s duchmi sa začal používať termín špiritizmus (angl. spiritualism). Čoskoro sa z neho stala módna záležitosť, ktorá zachvátila celú spoločnosť. Obzvlášť rýchlo sa špiritistické hnutie rozšírilo vo vnútri protestantských siekt. Už roku 1855 bolo v USA viac než milión a roku 1890 už 15 miliónov organizovaných špiritistov a 30 000 médií. K špiritizmu sa prihlásilo i mnoho vysoko vážených osôb, umelcov, univerzitných profesorov a politikov.

Psychotronika – zdanie a skutočnosť

Jedným z problémov, ktoré znepokojujú nielen vedcov a odborníkov z rozličných oblastí, ale aj značnú časť vecne a triezvo zmýšľajúcej verejnosti je rozsiahly priestor, ktorý venuje naša tlač, rozhlas a televízia nekritickým informáciám o rozličných paranormálnych, t. j. prirodzeným spôsobom nevysvetliteľných schopnostiach niektorých jednotlivcov, ktoré sa zaraďujú do oblasti tzv. psychotroniky.

Nedostatočne podložené i celkom nepodložené tvrdenia o takýchto schopnostiach sa verejnosti nepredkladajú ako určitý druh zaujímavostí, ktoré treba prijímať s výhradami, ale ako niečo spoľahlivo overené a dokázané. Iba zriedka sa k tomu uverejnia závažné kritické pripomienky vedcov a iných odborníkov. To vo verejnosti podporuje presvedčenie, že takéto schopnosti skutočne jestvujú, čoho výsledkom býva nielen zavádzanie a podvádzanie, ale neraz, napríklad pri propagovaní akýchsi priam zázračných schopností odhaľovať a liečiť choroby, aj ohrozovanie a poškodzovanie zdravia či života dôverčivých osôb.
 
Čo sa rozumie pod názvom psychotronika?
Názov vymyslel inžinier Fernand Clerc, ktorý v roku 1955 vo francúzskom rádiotechnickom časopise Toute la radio napísal: „Máme už elektroniku, kybernetiku, stereotroniku – a vieme, čo ešte príde? Pre úkazy použitia energie vybavenej pri procese myslenia a energie vybavenej impulzom ľudskej vôle môžeme použiť názov psychotronika.“
Hovoril o akejsi osobitnej energii, ktorou sa sám zrejme bližšie nezaoberal a ktorej jestvovanie dodnes nikto nedokázal. Nebral do úvahy, že pri myslení či vôľovom úsilí sa energia „nevybavuje“, ale spotrebuje (dodáva ju ľudský organizmus, resp. mozog). Človek myšlienky „nevysiela“ na diaľku, ale vyjadruje ich bezprostredne pomocou reči, písma alebo pohybov (dorozumievanie sa hluchonemých, pantomíma a pod.).
Názov psychotronika použila pre svoje zameranie skupina pracovníkov z rozličných odborov v bývalej ČSSR, ktorí sa chceli zaoberať výskumom „mimoriadnych schopností človeka“, ako sú „prenášanie myšlienok“, alebo „pôsobenie na predmety psychickou energiou“. Títo založili roku 1967 Koordinačnú skupinu na výskum psychotroniky. Výraz „psychotronika“ mal zdôrazniť, že ide o vedecký, dialekticko-materialistický prístup k skúmaniu uvedených „mimoriadnych schopností“, čo zabezpečovalo, že s takýmto zameraním a jeho propagáciou budú súhlasiť aj vtedajšie nadriadené politické orgány.

Muzikoterapie a křesťanství (odpověď na otázku)

Ráda bych se zeptala na Váš názor na muzikoterapii. Lékařka mi nabídla v rámci léčby muzikoterapii.

Vím, že muzikoterapie je dnes obor, který se studuje, je velmi propracovaný. Vzhledem k tomu, že tato lékařka nabízí krom běžných postupů i různé postupy alternativní, musím říci, že jsem poněkud ostražitá. Budu velmi ráda za Vaše vyjádření.

Muzikoterapie je dnes všeobecně chápána jako doplňková forma terapie. Ať už jde o hudbu poslouchanou nebo hranou. O kladných účincích hudby na člověka a jeho zdraví se můžeme dočíst už ve Starém zákoně, kdy králi Saulovi přinášelo úlevu, když král David před ním hrál na citeru (srov. 1Sam 16,23). Není tedy problém v používání hudby za účelem úlevy, ale záleží na tom, jaké hudby se používá a s jakým úmyslem. Dobrá hudba může člověka pozvednout, špatná mu uškodit. Samozřejmě, když si člověk pustí oblíbenou hudbu, v tom problém není, ale málokdo umí rozlišit a oddělit dobré od škodlivého.
Muzikoterapie bývá velmi často spojena se šamanismem, ezoterikou, či relaxační hudbou New Age. Tím může být pro člověka duchovně nebezpečná. Proto je muzikoterapie zmiňována také v dokumentu „Ježíš Kristus, nositel živé vody“ (ČBK, Praha 2003) jako jedna z praktik, které používá hnutí New Age k dosažení svého cíle (2.2.3). Již zmíněný dokument upozorňuje, že je tato hudba často prezentována jako prostředek k dosažení harmonie se sebou samými nebo se světem. Jednou její částí je i hudba keltská nebo druidská. Někteří skla­datelé New Age tvrdí, že jejich hudba propojuje vědomí s nevědomím. Kromě melodií je přítomné i rytmické a meditativní opakování klíčových vět (7,2). Tím dochází k určitému druhu transu a zasvěcení se.

Všeobecně je třeba dát si pozor na vše, co se tváří líbivě a odborně a co slibuje zaručený úspěch, aniž víme proč. Na začátku člověk nedohlédne, jaké to může mít duchovní důsledky pro náš život. Ostražitost je opravdu na místě.

Prevzaté z: http://www.vojtechkodet.cz/dulezite-otazky/muzikoterapie-a-krestanstvi-odpoved-na-otazku.html?fbclid=IwAR21UdDLUEcehsSefL3RtHHTNyMOHmeVI7boX1Yz6xLcmlMKKgiCRsA9Ec4

Crystals: A Christian Perspective (Kryštály – Kresťanský pohľad)

Kryštály – Kresťanský pohľad

One of the most frequent questions I have received since coming out of the New Age movement is how can we understand crystals? In this video, we look at one scientific argument and two Biblical arguments as to why crystals should be avoided in healing and therapy.

Jednou z najčastejších otázok, ktoré dostávam po vystúpení z hnutia New Age, je, ako môžeme porozumieť kryštálom? V tomto videu sa pozrieme na jeden vedecký argument a dva biblické argumenty, prečo by sme sa mali kryštálom pri liečení a terapii vyhýbať.