Exorcizmus Nicole Aubrey, ktorý potvrdil skutočnú prítomnosť Pána v Eucharisti

Je skutočne pozoruhodné, ako diabol využil niektorých stúpencov nekatolíckej viery, keď zrušili omšu a popreli skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Najsvätejšej Sviatosti. Podobne, Boh využil svojho nepriateľa, diabla, aby ukázal svoju skutočnú prítomnosť. Opakovane ho donútil verejne vyznať svoju pevnú vieru, aby spochybnil heretikov vo svojej nevere a uznal, že sú porazení naším Pánom skrze Najsvätejšiu Sviatosť. Z tohto dôvodu Boh dovolil, aby Nicola Aubrey, istá nevinná osoba, bola posadnutá Belzebubom a devätnástimi ďalšími zlými duchmi. Príbeh posadnutia sa odohral 8. novembra 1565 a trval do 8. februára 1566.

„Před křtem mi Ďábel nabídl slávu, moc a peníze,“ vzpomíná bývalá léčitelka

Jiřina Jirmanová, tehdy ještě Ploháková, byla v 90. letech celkem známou lidovou léčitelkou. Už tehdy bylo léčitelství dobrý byznys. Doptávala se kyvadla, odhalovala nemoci v organismu, doporučovala typ stravování, předávala bioenergii a věnovala se psychosomatické terapii a arteterapii.
„Jedná se o okultní, magické praktiky, člověk při nich spolupracuje s démony. Je to velice nebezpečné, protože ani já, když jsem se doptávala kyvadla, jsem nevěděla, že za tím stojí velice inteligentní neviditelné bytosti. To jsem pochopila až později,“ vypráví svůj životní příběh v podcastu.

Tomáš Surovec: Zamotal som sa v ezoterike a numerológii

Vypočujte si príbeh ako sa Tomáš Surovec, ktorého všetci poznáte zo známej tanečnej show, obrátil k viere a zanechal staré spôsoby svojho života, aby našiel pravdivé šťastie v Bohu. Svedectvo bolo nakrútené v roku 2017 pri príležitosti Púte mladých v Ľutine. „Začal som aktívne chodiť na omše, aktívne som čítal Sväté písmo a cítil som, ako sa tá viera prehlbovala, to prázdne miesto sa zrazu naplnilo a človeka zaplavil taký pocit radosti a šťastia. Tá prázdnota bola preč.“

Dr. Gloria Polo – od okultizmu k Bohu

V prvej časti opisuje Gloria Polo ako ju zasiahol blesk a čo sa dialo tesne potom. Poznanie neopísateľnej lásky, veľké svetlo, ľudí na zemi, uviaznutých v hriechu, ľudí cirkvi spojených svetlom Ducha svätého a Božou láskou. Poznanie, že do „záhrady“ vchádzajú iba Tí, ktorí sú v milosti Pánovej.

Bol som posadnutý … (svedectvo)

Prečítajte si svedectvo o človeku, ktorý bol po seanse posadnutý plukom démonov a zachránil sa vlastným obrátením.
Michel Chiron bol jednoduchý učiteľ v inštitúte pre mentálne postihnuté osoby v strednom Francúzsku a žil svoj bezúhonný život. V 80. rokoch ho nuda a sklamanie z lásky priviedli k účasti na špiritistických stretnutiach s niektorými kolegami.

Katolícke vzdelanie, ktoré prijal v detstve, prešlo kultúrnou revolúciou v máji 1968 a hrdo sa považoval za ateistu. Avšak, akonáhle začal tieto praktiky, aby sa „pobavil“, bez toho, že by veril ich účinkom, dokázal zrazu s veľkým úžasom otočiť stôl a duchovia mu podávali jasné správy prostredníctvom písmen z hry Scrabble. O desať rokov neskôr v temnejšom stave svojej mysle vyzval znova tých istých duchov sám, pretože hľadal odpovede týkajúce sa jeho romantického života. Bol to krok, ktorý ho vtedy vyšiel draho, pretože tak umožnil démonickým duchom zmocniť sa jeho tela a trápiť ho dňom i nocou viac ako deväť mesiacov.
Vo svojom rozhovore podáva hrozivý príbeh o tejto autentickej ceste do pekla, z ktorej sa dostal vďaka návratu k viere. Svoj príbeh rozpráva i v novo vydanej knihe J´étais Possédé (Bol som posadnutý.)
Kniha s predslovom od otca Jeana Golfiera, významného odborníka v oblasti exorcizmu a démonického posadnutia, poskytuje varovanie pred škodlivými a neznámymi účinkami okultných praktík, ktoré sú v západných spoločnostiach stále populárnejšie.
 

Svedectvo – Reiki a Kristus

Po nežnej revolúcii, keď som sa vrátil zo základnej vojenskej služby, som začal vedome hľadať Boha. On ma pritom „našiel“ už skôr, čo som pociťoval aj počas tých dvoch strastiplných rokov vojenčiny v cudzej krajine.
Po roku 1989 začali znova fungovať tzv. „laické rády“, a ja som sa rozhodol zaradiť sa k františkánom. Prvýkrát som sa v tomto spoločenstve stretol s modlitbami, čítaním Biblie a s rozhovormi o duchovnom živote. Chodili tam zväčšia dôchodcovia, ale už tu som zažil ľudí ktorý mali niečo, čo som ja vtedy nevedel zadefinovať, ale veľmi ma to priťahovalo. Teraz už viem, že to bola živá viera a Kristova láska.
Po nejakom čase som dostal ponuku ísť robiť do sveta biznisu, a stal som sa obchodníkom. Tá robota ma bavila a navyše sa v nej dalo aj slušne zarobiť.
Časom ma začala ovládať moc peňazí a túžba po bohatstve a uznaní. Vďaka týmto túžbam začali do môjho života vstupovať kompromisy vo vzťahu k Bohu, k vlastnému svedomiu a voči viere. Jedného dňa som si uvedomil, že sedím na dvoch stoličkách a že mám dvoch pánov, ktorí sa vzájomne nemajú radi.
 
Boh ma usvedčil aj skrze kamarátov, ktorí sa ma pýtali, načo chodím do kresťanského spoločenstva, keď to aj tak nežijem. Hovorili, že aj tak mi to nepomôže a že som pokrytec.
Zvolil som si jednoduchšiu a pohodlnejšiu cestu: prestal som tam chodiť a začal som umlčovať svoje svedomie. Nakoniec sa v spoločenstve skladali „sľuby“ a s takým spôsobom života, ako som žil, som tak či tak nedokázal pred Bohom a spolubratmi prisahať „chudobu a čistotu“.
Po dlhšom čase som začal mať duchovný smäd a vedel som, že so svojím neusporiadaním životom, a najmä s neochotou ho usporiadať, nemôžem prísť k Bohu. A tak som začal hľadať iný zdroj na uhasenie tohto smädu vo forme rôznych ezoterických a okultných náuk.

Svedectvo – Jozef Demjan – Kristova láska uzdravuje

Nádherný príbeh Júlie a Jozefa sa stal celoslovensky známym po odvysielaní v relácii Modré z neba na TV Markíza.
Jozef je spoluzakladateľom hudobnej skupiny Gyvipen.

Vid dokument nahratý Českou televíziou- Panna a gay
Charizmatických novomanželov Jozefa a Júliu Demjanovcov pozná mnoho ľudí a to aj vďaka relácii Modré z neba. Nemal som to v živote ľahké.
V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.
„Dúfam, že sa môžem podeliť o svoj príbeh“
 

Príbeh – Katarína Kolčárová – Cesta z ezoteriky

Natrafila som na vašu stránku v čase, keď som sa cítila veľmi zle, hlavne po psychickej stránke.
Vaše články tiež prispeli k tomu, aby som z odbočenej cesty vrátila späť tam kam patrím k Ježišovi.
Pochádzam z priemernej rómskej rodiny Síce som vyrastala bez otca. Dostala som však veľa lásky od svojej rodiny. Boha som spoznala už ako malá. Pamätám si od svojich dvoch, troch rokov takmer všetko. Ako malé dieťa som bola veľmi vnímavá a hlavne veľmi citlivá. V našej rodine sa vždy niečo riešilo. Či už problémy s mamou a medzi starkou, so strýkom, ktorý bol často kriminálne trestaný, alebo problémy s peniazmi.
Moja starká si v živote veľa vytrpela a taktiež aj moja mama. Ja som bola toho svedkom odmalička a som dodnes. Je to veľmi ťažké vidieť trpieť svojich blízkych hoci si za veľkú časť svojich chýb môžu aj sami. No ja som ich nikdy za to neodsudzovala, práve naopak o to viac ich milovala.
Starká vo mne od malička videla nádhernú princeznú, obliekala má do krásnych šiat a ja som v tej ilúzií vlastne celé detstvo prežila. Verila som, že som nádherná, videla som sa taká a tým som si vytvorila vlastne aj svoje vlastné ružové okuliare. Keďže som bola veľmi citlivá, vďaka ružovým okuliarom sa mi žilo oveľa ľahšie a krajšie.

Tomáš Surovec – svedectvo

Vo svojom svedectve Tomáš rozpráva ako žil predtým, chodil na vysokú školu , chcel byť úspešný, „IN“, ako nám to dnešný svet posúva. Mal potrebu zaradiť sa, niekde vo vnútri však cítil, že to nie je dobré. Tancoval v známej tanečnej šou so svojou sestrou, naraz sa stal veľmi obľúbený, čo ho na istú dobu tiež ovplyvňovalo. Mal všetko po čom môže mladý človek túžiť, dobrú kariéru, bol mediálne známy, bol obdivovaný. Napriek tomu to bolo obdobie, kedy pociťoval prázdnotu. Niečo v jeho vnútri akoby zomrelo, chcel zmenu. Tak začal hľadať v knihách, ktoré ponúkajú návod ako byť šťastným, v numerológii, chodil veštici, dostal náramok na ruku, ktorý mu mal zaručiť šťastie a dostať z neho všetky zlé veci preč. Pochopil, že toto nie je sloboda, to je opačný problém. Z tohto stavu ho prebrala jedna cesta autom s jeho kamarátom, kde mu všetko porozprával, a dlho sa rozprávali, rozprávali sa o Bohu. Niekde vnútri pochopil, že toho je tá sloboda, láska, bolo to prvé rozhodnutie, kedy dal šancu Bohu, aby ho mohol zmeniť. Začal chodiť do kostola, kde cítil lásku, začal si všímať momenty v živote okolo. Skutky lásky, ktoré si všímal, ho začali premieňať. Boh mu dal myšlienku, aby začal od seba. Začal dodržiavať desatoro, zmenil prácu, ľudí okolo seba. Rozhodol sa dať pokrstiť, opisuje to ako zatiaľ najkrajší deň v jeho živore. Zmenil veľa vecí, vedený Duchom svätým, jeho vnútro začalo ožívať. Dennodenne sa modlí, aby ho Boh pretváral.Navštívil aj v Medžugorie. Vypočujte si toho svedectvo o krásnej premene mladého človeka.





Mocne świadectwo okultyzmu

Świadectwo zawodowego tarocisty i okultysty Jana Suligi , który w pewnym momencie swojego życia otrzymał łaskę poznania co , a raczej kto stoi za tym co pan Jan nazywa „energią“ lub „przewodnikami“. Niestety pomimo pozytywnego przesłania tej historii zło skutecznie upomniało się o pana Suligę i po pewnym czasie w programie Jana Pospieszalskiego odwołał wszystko to o czym mówił.

Ježíš ma priviedol k plností viery – z okultizmu a ezoteriky

Martina Schmilewski zo severonemeckého Hamburgu nám podala svoje osobné dojímavé svedectvo o tom, ako sa ona ako mladá katolícka matka rodiny dostala k ezoterike a bez toho, aby si toho bola vedomá, sa dôverčivo vydala démonickým silám. Dnes plná vďačnosti dosvedčuje, ako ju moc Ježišovej milosrdnej lásky vyslobodila zo zovretia okultných sietí, a tým prehĺbila jej vieru natoľko, že sa dokonca obrátili aj jej dvaja synovia. Syn Jan dnes študuje v Ríme, pretože sa chce stať kňazom a misionárom v Rodine Panny Márie.
Všetko začalo v roku 1991. So svojím manželom a s našimi dvoma synmi som viedla úplne formálny a nenápadný rodinný život. Každodenné povinnosti matky si vyžadovali všetok môj čas. Keďže manžel je evanjelik, stále viac som začala zanedbávať svoju katolícku vieru a jej praktizovanie. Už som nechodila na svätú omšu a modlila som sa stále menej. No práve vtedy som si dala vážne predsavzatie, že neskôr, keď na to budem mať viac času, sa opäť začnem viac starať o svoj život viery.
V tejto situácii sme – ja a náš dvojročný syn Tim ochoreli na neurodermatitídu. Kedže sme sa nechceli podrobiť zdĺhavej liečbe kortikoidmi s mnohými vedľajšími účinkami, na odporúčanie istej známej som išla k liečiteľke. Tá údajne božskou silou, pretekajúcou jej rukami, dosahovala v liečbe veľké úspechy. Úspechy sa nakoniec dostavili aj u nás dvoch. Táto veľmi sympatická žena viedla so mnou dlhé rozhovory o príčinách chorôb a utrpenia a o svetonázore z pohľadu ezoteriky. Ja som sa s ňou ochotne pustila do debaty, pretože tieto témy ma už od mladosti veľmi zaujímali. Bola som fascinovaná zázračným vyliečením našej neurodermatitídy, a pretože som dostatočne nepoznala Sväté písmo, teória o karme, ktorú mi liečitelka objasňovala, sa mi zdala byť úplne jasná a pochopiteľná. Prišla som do kontaktu s liečiteľstvom Ďalekého východu, s jeho učením o energiách, vlnení a blokovaniach energie, ktoré sú príčinami chorôb. Od liečiteľky som po prvýkrát počula, že chronické choroby a rany osudu môžu byť následkom nesprávneho počínania v predchádzajúcich životoch, ako to vysvetľuje učenie o reinkarnácii.
I keď som tieto nové názory najskôr odmietala, časom sa stále viac a viac uvoľňovali moje vnútorné zábrany. Bez problémov som kombinovala učenie Katolíckej cirkvi myšlienkovým bohatstvom Ďalekého východu. Ezoterickým liečením som sa nepozorovane stávala slepou v rozoznávaní pravdy. Zrazu mi bolo nápadné, že veľmi veľa našich dobrých priateľov, ktorých som si vážila, medzi nimi aj katolícki a evanjelickí kresťania sa zaoberali rôznymi ezoterickými praktikami a takzvanou alternatívnou medicínou. To ma, samozrejme, povzbudilo, aby som tomu všetkému naozaj uverila.
Posilnená viditeľnými úspechmi liečenia som chcela lepšie spoznať ezoterické učenie a účinky ich metód liečenia. Preto som čítala veľa kníh s touto tematikou a zúčastňovala som sa na podujatiach osôb obdarených schopnosťami média. Všetko ma fascinovalo. Verila som ezoterickým snahám vysvetľovať choroby narušenou rovnováhou energie, blokádami, karmou a učením o prevteľovaní. A tak som si myslela, že v teórii o karme z Ďalekého východu som konečne našla uspokojujúcu odpoveď na otázku príčiny a zmyslu utrpenia. Keďže ezoterická literatúra používa veľmi veľa pojmov z kresťanstva, nespoznala som, že je to bludné učenie. No v skutočnosti som sa myšlienkovo stále viac vzďaľovala od viery v Ježiša Krista. Ezoterika učí, že človek to božské nosí absolútne v sebe, to znamená, že človek je sám bohom a že na základe vlastnej snahy dospeje k dokonalosti. To však neznamená nič iné ako sebavykúpenie. Stvorenie je nezávislé od Stvoriteľa. Človek už nepotrebuje Vykupiteľa ani odpustenie, žiadnu milosť a ani osobnú modlitbu. Na miesto nášho Trojjediného Boha, ku ktorému môže mať každé Božie dieťa osobný a láskyplný vzťah, kladie ezoterika neosobný, kozmický obraz boha, ktorý je nazývaný aj ako „kozmická“ alebo „univerzálna“ sila života. Tvrdí, že z nekonečnosti vesmíru prúdi univerzálna energia života, ktorá všetko preniká, všetko udržuje pri živote a s ktorou musí byť človek v zhode, aby bol zdravý a šťastný. To môžeme dosiahnuť pomocou ezoterických liečiteľských metód a techník, pomocou jogy a meditácie podľa filozofií ďalekého východu. Toto „zjednotenie sa“ s vesmírom sa považuje v ezoterike za najvyšší životný cieľ. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebuje človek spravidla veľa životov.
 

Sestra Emmanuela z Medžugoria: „Stretla som Ježiša, keď som bojovala s hriechom okultizmu“

Moja posledná chvíľa na tejto zemi prišla. Zabijem samú seba. A potom som si pomyslela, že by bolo dobré ísť na  jedno posledné stretnutie. A tam, nečakane …
Okultizmus a veštenie ju odvrátili od viery do takej miery, že sa dostala do depresie a bojovala so samovražednými myšlienkami čoraz častejšie. A potom v najväčšej temnote života prišla do kontaktu s charizmatickou modlitbovou skupinou. A práve tam sa neočakávane stretla s objímajúcou láskou Ježiša.
Od toho dňa sa život Emmanuely Maillard, dnes známej skôr ako sestra Emmanuela z Medžugoria, rehoľníčky Komunity Blahoslavenstiev navždy zmenil.

Katolíčka a veštenie
Sestra Emmanuela je tiež známa na sociálnych médiách. Jej profil na Facebooku je veľmi populárny a samotná sestra, keď je to možné, jazdí po celom svete a zdieľa svoju horko-sladkú minulosť.
Pochádza z veľmi náboženskej parížskej rodiny. Avšak aj v školských rokoch, keď navštevovala školu riadenú rehoľnými sestrami, bola priťahovaná k veštectvu. Jedného dňa sa jej spolužiaci snažili naučiť, ako pripraviť špiritistickú seansu, čo samo o sebe bol pre ňu veľmi desivý zážitok.
Neskôr počas štúdií v Paríži začala navštevovať veštcov, akoby jej ostala nejaká fascinácia týmto duchovným svetom“ a zároveň si ním kompenzovala“ strach, ktorý spôsobila jej prvá skúsenosť zo školy. Tieto návštevy veštcov pokračovali neskôr aj počas služobných ciest.

Príbeh – Nicky Cruz -Vyslobodený z moci okultizmu

Nicky Cruz sa obrátil na základe služby pastora Davida Wilkersona. Ich spoločný príbeh je popísaný v knihe Dýka a kríž. Ich príbeh s Pánom bol aj filmovo spracovaný.
Mal som 22 rokov, keď som dostal správu, že moja matka zomiera. Nebol som pripravený na zmiešané pocity, ktoré táto informácia vo mne vyvolá.
V tom čase som býval v New Yorku. Stále som bol relatívne nováčikom vo viere, a pracoval som ako vedúci Teen Challenge Ministries. Moja mama ležala na smrteľnej posteli v malom štukatúrovom dome, kde som aj ja vyrástol, v meste Las Piedras v Portoriku. Väčšina z mojich sedemnástich bratov a jedna sestra tam v čase, keď som sa to dozvedel, už boli.
Kiež by som v tom čase mohol povedať, že som ľúbil moju mamu, no nemohol som. Moje pocity voči nej oscilovali od nenávisti k ľahostajnosti. Väčšinu svojho detstva som sa pred ňou schovával, čoho výsledkom bolo, že som sa jej snažil vyhýbať. Teraz symbolizovala pre mňa všetko, čím som vo svojej minulosti opovrhoval.

Tak veľmi som chcel zabudnúť na tie časy, keď ma bila a preklínala. Už aj ako malý chlapec som cítil, že ma neznáša. Pamätám si, že raz, keď som stál pred ňou, nazvala ma pred svojimi kamarátkami „dieťaťom diabla“. Kvôli nej som sa cítil ako nula, čo zbytočne zaberá priestor na zemeguli, omylom, škaredým deckom, ktoré sa nemalo nikdy narodiť.
Dlhé roky som sa túžil priblížiť k matke, chytiť sa jej, cítiť na líci jej bozk. No satan jej tak zovrel srdce, že nevedela, ako má milovať, a ja som nevedel, ako ju mám milovať na oplátku. Zlo ovládlo jej ducha a nechcelo ju pustiť. Nedovolil jej byť tou matkou, ktorú som tak zúfalo chcel a potreboval.
A teraz zomierala. Mal som byť smutný? Mal som plakať? Mal som predstierať, že ju ľúbim, a bežať za ňou, ako by to urobil každý dobrý syn? Pravdu povediac, nevedel som. No hlboko v srdci som vedel, čo by urobil Ježiš. On by za svojou umierajúcou matkou šiel. Tak som si zarezervoval letenku do Portorika.
Zabudol som už, aké krásne je Portoriko. Keďže som vyrastal v takej temnote a hrôze, nikdy som sa nenaučil vážiť si malebné okolie nášho malého ostrova v Atlantickom oceáne. Las Piedras je dokonale zasadené v údolí s bujnou zeleňou, zarámované nevýslovnou krásou. Máte pocit, že by ste mohli vystrieť ruku a objať veľkolepé hory El Yunque, a druhou rukou plávať v modrých vodách oceánu. Zvykli sme toto miesto nazývať „Lejak“. Je to jedno z najskvostnejších miest na svete.
Vidieť rodičovský dom prvýkrát po siedmich rokoch bolo pre mňa šokom. Zdal sa byť taký malý a bezvýznamný, ako každý iný dom v tej ulici. No v srdci som vedel, že to nie je pravda. Tento dom bol v celej svojej hĺbke diabolský, plný hrozných spomienok a neopísateľnej bolesti. V každej štrbine sa skrývali démoni zneužívania a zanedbávania – démoni, ktorí tam stále prebývali, potulovali sa v noci po chodbách a strašili ako nočné mory. Cítil som ich v kostiach.