Kategória: Narcizmus a iné poruchy osobnosti

Představa laika o narcismu se omezuje na člověka, který touží po obdivu. Zdá se pochopitelné, že se narcisové objevují hojně v politice. Narcismus ale patří mezi nejhlubší poruchy osobnosti a nejde zdaleka jen o vyžadovaný obdiv.

Narcismus je v psychologii velmi široký koncept, který popisuje určitý způsob narušení osobnosti člověka. Jedná se zároveň o jednu z nejtěžších poruch s minimální šancí na změnu v průběhu života. Má svůj původ ve velmi raném dětství, kde mohla být matka, která nedokázalasvému dítěti zprostředkovat jemné předivo lidským pocitů a emocí. Když dítě pláče, dostane od takové matky namísto pohlazení a vlídných slov rohlík. Někdy ale může jít pouze o delší odloučení malého dítěte v podobě hospitalizace, nebo matka chybí zcela a nebo naopak mohla zahlcovat až ničivou pseudoláskou. Osobnost, která se pak v takovém člověku vytvoří, postrádá dobrý obraz matky, uvnitř je prázdno, mrtvo.

Upírské vztahy
Narcistický člověk je jako upír, který žije životy druhých lidí. Nemá přístup k vlastním niterným potřebám, není mu dostupný stav, že by opravdu po něčem toužil, poznává přání až v přáních druhých lidí. Nemůže být proto sám, chce být držitelem věcí, po kterých touží druzí lidé. Potíž je v tom, že jakmile něčeho dosáhne, ztrácí to svoji cenu. Kráčí stále po okraji propasti prázdnoty, velké narcistické deprese, která se může dostavit kdykoliv. V takovém okamžiku vše ztrácí smysl, zbývá jen nuda, nicota, úvahy o sebevraždě. Všechno je znehodnocené, ohrožené a nenachází nic nového. Je to pro něj absolutní konec. Narcis politik se bude křečovitě snažit, aby se o něm psalo, mluvilo, aby na něj útočili nebo ho oslavovali. Nezájem je nejhorší trest, upír bez krve druhých nepřežije. Proto porušuje hranice mezi sebou a druhými, hranice slušnosti a hranice osobního prostoru, předvádí se, upozorňuje na sebe, ale za tím vším je zároveň skrytá prázdnota.

MUDr. Olena Maidanevych, MUDr. Oleksandr Semerenko, Odborný liečebný ústav psychiatrický, n. o., Predná Hora

Práca sa zameriava na aktuálny problém nazývaný „selfies“, ako na novú formu nelátkovej závislosti u mladistvých, na utváranie skupín selfie závislých osôb. Zaoberá sa základnou klasifikáciou, tvorbou a šírením selfie, jej spoločnými znakmi so závislosťou od psychoaktívnych látok. Hľadá vhodný prístup k diagnostike, uvádza aktuálne trendy liečby selfies závislosti.

„Prosím, nerobte selfies. Nám stačia aj iné epidémie.“ Maxim Kononenko (1)

Cieľom práce je priblížiť odbornej verejnosti nový druh závislosti − závislosť od selfies (po-slovensky napr.: „patologickú potrebu vytvárať si „svojky“, „chorobné sebafotografovanie“), po-ukázať na jej vznik, rozvoj, na komorbiditu pri selfies-závislosti, na patológiu sebaidentifikácie v súvislosti s patologickým vývojom osobnosti, ale aj na dôsledky tejto závislosti, či na problémy jej diagnostiky a liečby.

Autori upozorňujú na aktuálnosť problému vo svetle integrácie IT technológií v bežnom živote jednotlivcov, najmä mladých ľudí. Kladú dôraz na aktuálnosť problému a na potrebu špecializovaných skupín zameraných na komplexnú psychoterapiu týchto pacientov.

Materiál a metodika: podkladom na vypracovanie referátu bola publikovaná odborná literatúra a údaje z internetu.
Celý referát si môžete prečítať tu:
Štúdia – Selfies
 
Zdroj:
http://www.solen.sk/pdf/c206671a1f429bac50547e31dfd3844d.pdf

Narcisti doslova zahlcujú sociálne siete svojimi selfies. A veľmi sa im páči, keď na ne ľudia reagujú. To, čo si ostatní už dávno mysleli, sa rozhodli preskúmať tentoraz vedci.

Niektorí ľudia zdieľajú s inými na sociálnych sieťach prakticky každý krok svojho života. Je na návšteve posilňovne, je v reštaurácii, je na koncerte či je u kaderníka… O všetko sa musia podeliť s verejnosťou! Vedci tvrdia, že na to treba nielen kus poriadneho sebavedomia, ale aj samoľúbosti – ináč to nefunguje.
Odborníci v rôznych častiach sveta potvrdili celou sériou štúdií, že narcisticky založení ľudia sú na sociálnych sieťach neporovnateľne aktívnejší ako tí, čo samoľúbosťou netrpia. Vytvárajú si celé série fotografií, na ktorých prezentujú výlučne seba.
 

Sedem manipulatívnych hier človeka s narcistickou poruchou osobnosti podľa Dr. Lesa Cartera

Základným modusom bytia narcisa je, že svojím správaním ubližuje a je mu jedno, ako sa pri tom jeho okolie cíti. Za emócie, ktoré vyvolá, nepreberá zodpovednosť, pretože „to“ už nie je jeho problém. Americký psychoterapeut Dr. Les Carter opísal sedem základných manipulatívnych stratégií narcisa, podľa ktorých ho môžete rozoznať.

1. „Nauč sa mi veriť.“
Na prvý pohľad sa zdá, že narcis je extrémne vnímavý, citlivý, vzbudzuje dojem nesmierne empatického človeka. Môže to byť šarmantný, vtipný, zábavný spoločník, obľúbený v spoločnosti. Bude vás pozorne počúvať a vy po chvíli nadobudnete presvedčenie: „Fíha, to je teda super parťák!“ No nedajte sa zmiasť. Je to len jeho hra v štýle: Povedz mi, ako sa cítiš, a ja si to detailne zaznamenám (aby som to raz mohol použiť proti tebe). Prvým poznávacím znamením, že máte do činenia s narcisom, je, že zatiaľ čo vy sa mu v dobrej viere zdôveríte, on vám o sebe nepovie takmer nič.

2. „Otvor mi svoje srdce. Vyrozprávaj mi všetko.“ A potom sa to začne – zničujúca kritika…
Druhým krokom manipulatívnej hry narcisa je, že ak sa mu raz zdôveríte, spustí sa jeho podprahová a premyslene zacielená kritika vašej osoby, správania, vzhľadu, názorov, konania a všetkého, čo je na vás jedinečné.

3. Pracuje so strachom
Ruka v ruke s bezbrehou a zraňujúcou kritikou prichádza narcisova najsilnejšia zbraň – strach, ktorý narcis prenáša na svoje obete. Ide o extrémne zákernú hru, keď sa človek, ktorý sa stýka s narcisom, bojí vysloviť svoj názor, ktorý sa nemusí nevyhnutne zhodovať s názorom narcisa. Je to podvedomý strach prejaviť svoju jedinečnosť, slobodnú vôľu a názor (to prekáža narcisovi asi najviac zo všetkého). Tretím poznávacím znamením, že sa skutočne stýkate s narcisom, je, že akýkoľvek iný názor vyvolá v narcisovi hnev. A keďže nechcete mať problémy a vyvolávať konflikty, budete v komunikácii s takouto osobou radšej mlčať.

4. Svoju obeť sabotuje a ohovára za chrbtom
Ľudia s narcistickou poruchou osobnosti sa snažia izolovať svoje obete od okolia, rodiny a najbližších priateľov. Postupujú spôsobom veľmi sofistikovaného ohovárania za chrbtom v štýle: „Viem, že ste boli Danielkou vždy nadšení, veď ona vie byť aj milá, ale toto a toto o nej neviete…“ Je to nebezpečná hra, prostredníctvom ktorej sa narcis dostane do nadradenej pozície a z nej svoju obeť najlepšie ovláda a psychicky týra.