Kategória: Spôsoby komunikácie – Manipulácia, asertivita

Jste si jistí, že narcistu „přece poznáte“?
Nebo že potom, co to máte za sebou, „už víte a dalšímu narcistovi nenaletíte“?
Můžu Vám téměř zaručit, že NE. Narcistických jedinců je tolik druhů a projevujou se kolikrát tak protikladně, že rozpoznat jeden druh ještě zdaleka neznamená, že vzápětí neskočíte na vějičku narcistovi jinýho typu. Spíš je to dost předprogramovaný, že ano.

Každej narcista má totiž velmi spolehlivej radar. A empatickou duši, navíc sladce předchroustanou, pozraňovanou (a navíc, co si budeme povídat – i vycvičenou) jiným narcistou cítí na dálku jako žralok čerstvou krev.

Všichni narcisti mají ovšem ve svým počínání určité společné jmenovatele. A navíc – ty společné jmenovatele LZE pozorovat (pokud je CHCEME VIDĚT) HNED OD ZAČÁTKU. V podstatě od PRVNÍHO KONTAKTU. V prvním dílu povídání o oněch společných jmenovatelích – indiciích, jak včas rozpoznat narcistu – si budeme povídat z celé sedmnáctky o prvních šesti 😉

Zdroj YouTube

Keď ľudia počujú slovo NARCIS myslia si, že ide o človeka, ktorý sa potrebuje dokonalo prezentovať, byt super nastajlovaný. (POZRITE SI AJ:    • ODznova #29 – Pia…  ) NARCIS…?

Ale narcistická porucha je niečo úplne iné. Takýto človek dokáže protistranu priam zničiť. Zuzana Zacharová žila s takýmto človekom, ale podarilo sa jej vystúpiť z bludného kruhu manipulácií. Ako zistiť, že žijete s človekom s takouto poruchou a čo sa dá robiť? A čo odkazuje Zuzana ľuďom, ktorí s takýmto človekom žijú? Ako to vôbec rozpoznať? A začať žiť odznova? Prajem vám príjemné sledovanie.

Ak by mohol tento rozhovor pomôcť ďalším, podeľte sa oň zdieľaním na sociálnych sieťach alebo linkom do mailu. K rozhovoru sme urobili aj článok v magazíne: https://www.40plus.sk/co-je-to-narcis… Budem rada, ak zanecháte v komentári váš odkaz Zuzane, prípadne ďalším divákom, ak ste sa sami s takýmto typom problému stretli…

S kým mám tú „česť“? Aj keď táto otázka pre vás znie možno ironicky, pre narcistu je úplnou samozrejmosťou. Velikášstvo a povýšenectvo sú dve charakteristiky, ktoré narcistov veľmi dobre vystihujú. Traduje sa síce, že narcista je osoba, ktorá sa má príliš rada, no nie je to len o tom. Ak hovoríme o skutočnom narcistovi, toto je len jedna z tých menej podstatných súčastí jeho „ja“.

Narcisti sa prejavujú nadmerným pocitom vlastnej dôležitosti, majú hlbokú potrebu obdivu, znížený pocit pre empatiu, vinu a zodpovednosť. Kontinuálne používajú rôzne manipulatívne techniky, emočne a psychologicky zneužívajú iných na dosiahnutie svojich cieľov. Tento psychologický teror zo strany narcistov, ktorý neraz končí úplnou deštrukciou osobnosti obete, nazývame syndróm narcistického zneužívania. O tomto syndróme sme sa rozprávali s doktorom Robertom Tomšikom z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v podcaste Veda na dosah.

PaedDr. Robert Tomšik, PhD. je vedecko-výskumný pracovník v oblasti psychológie. Pôsobí vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave a svoju vedeckú činnosť zameriava na oblasť psychometriky, pedeutológie a porúch osobnosti, konkrétne narcistickej poruchy osobnosti a syndrómu narcistického zneužívania. Publikuje predovšetkým z oblasti metodológie psychologického výskumu, metodológie kvantitatívneho výskumu a štatistického spracovania dát. Za svoju publikačnú činnosť bol dvakrát nominovaný na Osobnosť Slovenska v oblasti psychológie. V praxi pôsobí ako odborný konzultant pre obete narcistického zneužívania.

Záznam z přednášky Prof. MUDr. Cyrila Höschla, DrSc., FRCPsych. – předního psychiatra a ředitele Národního ústavu duševního zdraví, na téma „Duševní poruchy: Je chyba v genech nebo v prostředí?“

V dnešní době se pořád častěji setkáváme s fenoménem rozvoje různých duševních poruch u dospělých, ale i u mladých lidí a dětí. Na jedné straně je rozmach těchto nemocí obrovský, na straně druhé však v očích veřejnosti přetrvává stále veliká míra stigmatizace. Stojí za tím vším zejména prostědí a uspěchaná stresujúcí doba, ve které žijeme, nebo se to vše děje hlavně zásluhou našich zděděných genů – kde nastala ta klíčová chyba?