Kresťanský web - Môj ľud hynie, lebo nemá poznania. Pretože si odmietol poznanie, odmietnem ťa, nebudeš mi slúžiť ako kňaz. Zákon svojho Boha si zabudol, aj ja zabudnem na tvojich synov. (Oz 4:6) Lebo odbojnosť je (ako) hriech čarodejníctva, svojvoľnosť je (ako) hriech modlárstva. Pretože si pohrdol Pánovým slovom, zavrhne ťa, nebudeš kráľom!“ (1 Sam 15-23)
HomeArchive by category "Jezabel, falošné náuky" (Page 17)
Kategória: Jezabel, falošné náuky
Bola dcérou sidonského kráľa Etbála a manželkou izraelského kráľa Achaba. Pod jej vplyvom sa v Izraeli najviac rozšírila modloslužba. Zabíjala Pánových služobníkov verných Bohu. Jezabel je silný démonický duch aktuálny aj v dnešnom svete a v Cirkvi. Preto treba poznať jej charakter, o ktorom sa dozvedáme v Prvej a Druhej Knihe kráľov.
Dzisiaj natrafiłem na interesujący tekst o Duchu Jezebel. Jest on widziany zarówno w kobietach w relacjach męsko – damskich jak i na poziomie większej grupy jaką jest zgromadzenie (kościół).
W ostatnich dniach toczymy bitwę o prawdziwego i czystego mężą mówiącego z natchnienia Bożego, by wyjść. Jest to bitwa pomiędzy demonicznymi mocami wpływu Izebel i obiecanym przywróceniem ducha Eliasza. W naturalnym, biblijnym otoczeniu Królowa Jezebel manipulowała królem Achabem i zmuszała proroków (mężów Bożych) do ukrywania się. Eliasz wyszedł z autentycznym proroczym płaszczem, aby rozbroić rządzącą fałszywą moc. Tak jak było w tym kontekście historycznym, musimy uczyć się i stosować w naszych czasach równoległe lekcje. Czas ujawnić wpływ Izebel i autorytet i namaszczenie prawdziwego proroctwa, aby rozbroić tę groźną, mroczną moc. Spójrzmy na przeszłość królowej Jezebel i taktykę, którą zademonstrowała.
Tło na temat królowej Jezebel i jej taktyk. Spojrzenie na 1 Królów 16:31 “Grzechy Jeroboama, syna Nebata, uznano za nieliczne, gdy on wszedł, ponieważ wziął za żonę Izebel, córkę Ethbaala, króla Sydończyków, i poszedł i służył Baalowi. wielbił go. ” Achab ożenił się wbrew nakazowi Bożemu i otworzył drzwi do “religijnego bałwochwalstwa” kultu Baala, w tym aktów dziecięcej ofiary i rozwiązłości, w tym zarówno heteroseksualnych, jak i homoseksualnych rytuałów płodności.
Žalm 19:15 hovorí: „Nech sú Ti po vôli reči mojich úst a rozjímania (meditovanie) môjho srdca pred Tebou, ó Hospodine, moja skala a môj Vykupiteľ!“ Čo je teda nekresťanská a kresťanská meditácia a ako máme praktizovať kresťanskú meditáciu?
Žiaľ, slovo meditácia vnímame s príznakom niečoho mystického. Nekresťanská meditácia: je meditácia vyprázdnením mysle počas sedenia v nezvyčajnej polohe. Pre iných meditovanie predstavuje komunikáciu s duchovným svetom vôkol nás. Kresťanská meditácia nemá nič spoločného s východným mysticizmom, ako je napr. lectio divina, transcendentná meditácia alebo rozjímavá modlitba. Tieto druhy meditácie predpokladajú, že potrebujeme počuť „Boží hlas“ nie cez Jeho Slovo, ale pre osobné prejavenie Boha skrze meditáciu.
Niektoré cirkvi sú plné ľudí, ktorí sa domnievajú, že počuli slovo od Boha. Často si však navzájom protirečia a tak spôsobujú neustále rozdelenia v tele Kristovom. Kresťania nemajú opustiť Slovo Božie, ktoré je: „užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré.“ (2. Timoteovi 3:16-17). Ak je Biblia dostatočná na to, aby nás učinila spôsobnými na všetko dobré, prečo potom namiesto toho pátrame po mystických skúsenostiach?
Kresťanská meditácia je výlučne pre Božie slovo a pre jeho pochopenie. Dávid toto chápal, a preto hovorí: „Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ (Žalm 1:1-2). Skutočná kresťanská meditácia je, keď sa oddávame štúdiu Písma, modlíme sa nad ním a hľadáme, aby nám Boh dal chápanie skrze Jeho Ducha, ktorý nás vovedie do pravdy (Ján 16:13). Vtedy túto pravdu aplikujeme do života, poddáme sa Písmu v našom každodennom živote. Toto spôsobí duchovný rast a dozrievanie v Božích veciach, tak ako nás učí Duch Svätý.
Charakteristika nevyzretej formy ducha Jezabel, nevyvinutá, avšak i tak je stále veľkým problémom.
Má mentalitu mladistvého. Nositelia tejto formy sú priateľskí, dobrodružní, hľadajúci zábavu a neplechy, pričom však porušujú spoločenské pravidlá, chcú niečo dosiahnuť, hľadajúci vzrušenie, majú radi výzvy, robia veci, aby zistili, či partner je ochotný s nimi zostať.
Spoločensky sú veľmi príjemní, ale ich akcie môžu odrážať vzburu proti osvedčeným tradičným hodnotám. Neškodia úmyselne, majú však tendenciu búriť sa a klamať. Takýto spôsob správania spôsobuje deštrukciu a to i prostredníctvom porušovania spoločenských noriem a pravidiel.
Sú nezodpovední, neuznávajú omyly, stávajú sa bezstarostnými, neopatrnými, následne na to môžu začať veľa riskovať a to najmä vykonávaním krádeží. Môžu hovoriť pravdu, ale ak to uznajú za vhodné, klamú: „Úprimný klamár“. Úprimne uveria i tomu, čo povedia, mysliac si, že je to to najlepšie, čo povedali a tak si to i odôvodnia. Úprimnosť je motivovaná praktickými dôvodmi. Pri klamaní môžu mať veľmi úprimný výraz na tvári. Pri tom sa môžu tváriť veľmi milo. Majú zlý úsudok, sú impulzívni. Môžu sa stať nezávislými. Od času, kedy začnú robiť veľa chýb, majú potrebu byť závislýí na druhých, aby tak vyvážili svoje vlastné chyby. To je pre nich výhodné, pričom však tlačia na danú osobu, a tak ju zaťažujú.
Majú silnú fantáziu. Sú nereálni a rojkovia – budú sa snažiť utiecť z problémov a „začať nový život“ s niekým, kto vôbec nemusí vôbec vedieť o ich problémoch. Týmto spojením túžia po dobrom živote s druhými ľuďmi a chcú byť nimi i prijatí.
Napomeň priateľa – azda o ničom nevie a povie ti: „Neurobil som to!“
Ak však urobil, (dosiahneš), aby to znovu nerobil. Napomeň blížneho – azda to ani nepovedal: ak však povedal, aby to neopakoval. Napomeň priateľa: často sa vyskytne aj ohovárka. Preto never každému slovu! Mnohí sa previnia jazykom, ale nie úmyselne. Ktože sa ešte neprevinil jazykom?! Napomeň blížneho prv, ako by si sa mu vyhrážal. (Sir 19:13-17 ) Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.(Mt18, 15-17)
ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v neho v každej veci, v neho, ktorý je hlavou, Kristus, (Ef 4:15 (ROH))
„nech vie, že ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov.“(Jk 5:20)
Často cúvame od konfrontácie niekoho napomenúť z nekajúceho hriechu. Asertívny veriaci kresťan však bude riskovať jeho popularitu za účelom prednesenia pravdy pre napravenie bezprávia alebo hriešneho spôsobu života. Asertívny človek – ak idú veci zlým smerom, s odvahou dokáže predniesť duchovné problémy pastorom, kňazom. Pýta sa: Ak by tu stál Ježiš, robil alebo hovoril by som to? Ako by reagoval ON? Božia asertivita znamená robiť alebo hovoriť niečo pre prínos toho druhého, jeho napomenutie a jeho nasmerovanie na správnu cestu podľa Božieho Slova spôsobom, ktorý ho neponíži, neurazí (agresívnym alebo pasívne- agresívnym spôsobom) ale odkryje pravdu. Pasivita („len aby bol pokoj“ za každú cenu) problém nevyrieši iba oddiali a necháva ho narásť až do jeho vyvrcholenia, kedy už prebiehajúci deštrukčný proces je len veľmi ťažké zastaviť. Nie je to tvrdé vyžadovanie spravodlivosti s odsúdením niekoho. Je motivovaná otvorenou láskou, nie sebectvom alebo dominanciou nad niekým.
Asertívne jednanie je motivovaná otvorenou láskou. „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných. Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:“(Flp 2, 3-5) „Veď nemám nikoho, kto by tak zmýšľal a tak úprimne sa o vás staral, lebo všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.(Flp 2:20-21)
„veď túžil po vás všetkých a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli, že ochorel. A naozaj bol chorý až na smrť, ale Boh sa nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok na zármutok.“(Flp 2:26-27)
Pracujme na sebe – spoznávajme sa, buďme poddajný, otvorený k napomínaniu. Učme sa byť podobný Kristovi – eliminujme agresivitu, pasivitu a ich kombináciu, osvojujme si asertivitu podľa vzoru Ježiša pre rozširovanie Božieho kráľovstva už tu na zemi. Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.(Jn 14:6)
V bežných situáciach bol možno jemným dieťaťom. Avšak v tomto príbehu demonštroval svoju asertivitu. Rozhodol sa zostať v Jeruzaleme. Na otázku rodičov sa neospravedlňoval, jeho odpoveď bola priama. Rodičia mu však nerozumeli. (Lk 2, 41-52). Kľúč k Ježišovej asertivite ležal v tzv. Cykle milostí (Cycle of Grace), ktorý je postavený na Akceptácií (Mt 3, 17- milovaný Syn), Bytí (Jn 3:34, Jn 5:20, Jn 10:30 – prepojenie na Boha Otca a Ducha Svätého), Hodnotách (Jn 14, 6- vedel kým bol) a Dosiahnutí poslania – Úspešnej misií. Ježiš nám ukázal, že milosť a Božia láska nezávisí na tom, čo sme dosiahli alebo ako sme akceptovaní spoločenstvom, cirkvou, spoločnosťou, alebo ako sme vnímaní druhými, alebo ako sa vidíme my sami. Ak vieme, že sme bezpodmienečne milovaní a akceptovaný taký, akými sme v skutočnosti a že sme jedineční v Božích očiach – už to by nám malo dať istotu v našom konaní a dosiahnutí Bohom do nás vloženého cieľa (AKCEPTOVANIE – HODNOTA – DOSIAHNUTIE CIEĽA)
Iné príklady Ježišovej asertivity uvedené v Biblií Mt 5, 38-42 38 Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. 39 Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé; 40 a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť. 41 A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve. 42 Tomu, kto ťa prosí, daj; a od toho, kto si chce od teba niečo vypožičať, sa neodvracaj. Pozn: Výroky Mt 5:39-42 je potrebné chápať v súvislosti so zvykmi vtedajšej doby a až vtedy pochopíme ich asertívnosť.
Ďaľšie podľa knihy Speak up! Christian assertiveness od R.Sanders and H.N.Malony: Mk 10,13-15Mk 10:21Mk 14:62Jn 4, 1-42Mk 6, 30-32Lk 9, 10-11Lk 22, 39-44Mt 5:5… Zopakujeme, Ježišova aserivita je založená na akceptovaní Bohom Otcom, Bytí v ňom, Jeho hodnotách a Dosiahnutí Ním do Neho vloženého cieľa. Na tom istom cykle milostí by sme i my mali postaviť svoj život. Vedz, že Boh ťa miloval ešte pred stvorením sveta (Ef 1:4). Ježiš nebol hlučný, nebol agresívny. Dokonca nebol poddajný a vonkoncom nie pasívny. Ukázal reálnu asertivitu. Zariskoval, dokonca revolučne, keď vniesol priamy konflikt autoritám jeho dní. Inicioval zmenu. Adresoval nám veci, požiadavky (učenie) vo vzťahu k Nemu a Nebeskému Otcovi. Rešpektoval právo každého; tradície a zvyky a kládol otázky, ak činy a zvyky nemali zmysel. Hneval sa, bol smutný, plakal, bol sklamaný, ukázal radosť, srdečnosť.
Príklady asertivity Ježišovych nasledovníkov – apoštolov v Biblií: Hnevajte sa a nehrešte; slnko nech nezapadá nad vaším rozhnevaním sa, ani nedávajte miesta diablovi. ( Ef 4:26-27) Aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, a aby som smelo zvestoval tajomstvo evanjelia, ktorého vyslancom som aj v okovách, aby som mal v ňom odvahu hovoriť, ako som povinný. (Ef 6,20) lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi, (2Kor10, 4-5) Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. (2Kor 3, 12-13 )
Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných (wikipédia). Slovo asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického slova „to assert“, čo znamená „tvrdiť, požadovať“. Autorom asertívnej komunikačnej metódy je AmeričanAndrewSalter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a tiež schopnosti povedať „nie“. Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany. Skutočná asertivita jenástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.
Pojem „asertivita“ nie je chápaný vždy správnym spôsobom. V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu agresivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.
Lebo reči majú pyšné a prázdne a zvádzajú žiadosťami tela a výstrednosťami tých, čo sotva unikli tým, čo žijú v blude. Sľubujú im slobodu, ale sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho, kto sa ho zmocnil. Ak sa teda tí, čo poznaním nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli poškvrnám sveta, znova do nich zapletú a dajú sa premôcť, ich koniec je horší, ako bol začiatok. Bolo by pre nich lepšie, keby neboli vôbec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznať a odvrátiť sa od svätého prikázania, ktoré sa im zverilo. Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie: „Pes sa k tomu vrátil, čo vyvrátil, a umyté prasa váľa sa v blate zasa.“ (2Pt 2, 18-22)
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.
