Diabol pracuje ako úžernícka nebankovka, požičia rád, aby časom získal všetko

Pápež František v jednej zo svojich katechéz poukázal na pokušenia všetkých čias – úspech, moc a peniaze. Sú symbolom túžob, ktoré dávajú ilúziu slobody, no v skutočnosti zotročujú, pretože modla vždy zotročuje. Akým spôsobom?
Modla nikdy nedá lásku. Viete, ako sa chytajú opice? Do takej akoby väčšej vtáčej búdky dáte napríklad kokosový orech, ktorý sa nedá vybrať cez otvor. Keď opica príde, strčí do otvoru ruku a snaží sa orech vytiahnuť. Vtedy sa objaví lovec. Opica chce utiecť, lenže orech ju „nepustí“. Lovec spokojne môže prísť a chytiť ju. Opica drží, čo chce. Zároveň sa jej zoberie to, čo nechce. Ona síce má orech, ale prišla o svoju slobodu.
V sociológii poznáme efekt opičej labky. Ľudia túžia po moci, kariére, peniazoch. 

Keď dostanú, po čom túžia, otvoria sa im oči a zisťujú, že stratili slobodu, že sú len figúrkou v rukách mocnejších. Figúrkou, ktorá zabezpečuje pre nich zdroje a pohodlný život. Cítia sa ako handra na použitie, a keďže nevedia, ako z toho vyjsť von, utešujú sa aspoň vonkajšími zážitkami či metódou odvrátenia pozornosti – všímajú si chyby na druhých a ohovárajú.
Vyslobodenie často hľadajú v alkohole, drogách či niekde inde, kde sa môžu aspoň trochu vyventilovať. Pokušenia, ktoré spomínate, sú krásne iba z diaľky, nie zblízka. Modla si človeka namotáva na seba. Prináša mu strach, lebo už bez nej nevie žiť, hoci na druhej strane by sa jej chcel zbaviť. Ide to, ale len s Božou pomocou.

Možno i preto si mnohí ľudia kupujú rôzne predmety, ktoré im majú priniesť šťastie či zvláštnu ochranu. Niektorí si ich zadovážia len z estetického dôvodu. Nakoľko zaváži úmysel zaobstarania a vlastnenia takýchto vecí „pre šťastie“?
Ak je šťastie závislé nie od toho, čo mám vnútri, ale od vonkajšej veci, disponujem sa k tomu, aby som bol manipulovaný. A potom je jedno, či si kúpim kameň alebo ruženec. ​Je to len povera, že moje šťastie závisí od nosenia kríža, červenej šnúrky, hviezd a podobne.

Čo si môže človek spôsobiť takouto poverou?
Poverou sa človek otvára pôsobeniu Zlého, ktorého priťahuje každé iracionálne správanie. Človek sa vedome a dobrovoľne zrieka svojej slobody, aj keď len postupnými krokmi.

Dá sa hneď na prvý pohľad spoznať, ktorý predmet je okultný, ezoterický, magický?
Ak je na predmete použitý špecifický symbol, tak áno. Hoci treba vedieť, že mnohé symboly, ktoré sa používajú, sú len „ukradnuté“. Kresťania napríklad bežne používali obrátený kríž. Je to symbol svätého Petra, ktorý zomrel ukrižovaný dole hlavou, a podobne.
Je potrebné, aby sme chápali význam symbolov. Telo je symbolom duše. Slovo je symbolom myšlienky, teda vonkajším vyjadrením toho, čo je vnútri. Aj tento svet vznikol Božím slovom, je vyjadrením Božej myšlienky (Gn 1, Jn 1). Do nastavenej harmónie medzi vnútorným a vonkajším svetom vstúpil diabol so svojou disharmóniou. Nedokáže zmeniť Boží projekt, môže len falšovať vonkajšie vyjadrenie. Preto máme symboly, ktoré sú v súlade s Božím projektom, a tie, ktoré sú v disharmónii s ním.

Kresťanská symbolika sa snaží vyjadriť vonkajším znakom Boží plán s týmto svetom. Aj v pohanskej kultúre nachádzame očakávanie vykupiteľa vyjadrujúce svojimi symbolmi, ktoré kresťanská kultúra prijala za svoje. Z generácie na generáciu si ľudia prenášali radostnú správu, ktorú Boh oznámil Adamovi a Eve pri vyhnaní z raja. Išlo o zvesť, že raz príde Spasiteľ, ktorý vykúpi ľudstvo z otroctva satana a prinesie ľuďom nový poriadok a večný život (porov. Gn 3, 15).