Magie, kouzelnictví a okultní knihy

Magie a kouzelnictví
Mluvme teď o oblasti magie a kouzelnictví. Nemyslím nyní na kouzla, která spočívají ve zručnosti „kouzelníka“. Jde o něco zcela jiného. Jde o mnohem více. 

Černá a bílá magie
Existuje „černá“ a „bílá“ magie. Jeden muž mi zcela vážně řekl: „Černá magie pochází od ďábla, a tak s ní nechci mít nic společného. Ale v bílé magii se lidé modlí Otčenáš, a to je od Boha.“ Tento muž se nechal obelstít. Ve skutečnosti totiž od ďábla pocházejí magie obě: jak „černá“, tak „bílá“. Ti, co se zabývají „černou magií“, se modlí přímo k satanu, zatímco v „bílé magii“ se také vzývá satan, ale prostřednictvím zdánlivě zbožných a kře­sťanských formulí. Ďábel vždy používá určitou dávku pravdy, aby jeho lež vypadala věrohodně. Kdo je opatrný vůči jedné jeho metodě a odmítne ji jako očividně ďábelskou, často přijme jeho druhou metodu, aniž by to tušil.

Ochranná kouzla
Jsou rolníci, kteří příliš nevěří očkování proti slintavce nebo jiným chorobám dobytka. Důvěřují však „bílé magii“, a proto používají různá ochranná nebo obranná kouzla, na jejichž dobré účinky jsou ochotni přísahat.

Zázračný léčitel
Ďábel  jako zázračný léčitel? Je to možné? – Mnoho lidí už bylo v „ďáblově ordinaci“, aniž by to tušili. Magická zaříkávání mívají různou podobu a mohou se také různě nazývat: „modlitba o uzdra­vení“, „ustálené rčení“ apod. Pokaždé se však vzývá ďábel a počítá se s jeho pomocí.

Magická zaříkávání
Když někdo tělesně trpí, může se dostat k magickému zaříkávání velmi lehce. Mnozí odmítnou operaci, když se dozvědí, že bolesti mohou odstranit okultní kouzelné formule. Tak např. velmi často se lidé snaží tímto způsobem zbavit migrény. Jsou rodiče, kteří nechávají své dětí „léčit modlitbou“ , která vůbec modlitbou není, protože jde o zaříkávání. Jiný recept říká, že se při nemoci mají na okenní římsu položit tři jablka a má se čekat, až uschnou. Tak, jak uschnou ta jablka, tak prý „uschne“ i nemoc. Je zarážející, jak mnohostranné je magické zaříkávání.

Bůh si nenechá poroučet
Ďábel se proměňuje za „anděla světla“. Vydává se za zachránce lidstva. Svou pomoc nabízí v nejrůznějších formách. U ďábla lze získat „uzdravení“ na povel. Bůh si však nenechá poroučet smrtelnými lidmi. Nedomnívejme se, že můžeme Bohu rozkázat: „Milý Bože, teď mne musíš uzdravit!“ Dával snad Pán Ježíš svému Otci rozkazy? Před ukřižováním se Ježíš modlil:
„Otče, chceš-li, odejmi ode mne tento kalich, ale ne má, nýbrž tvá vůle se staň. “ (Luk 22,42).
Bohu nemůžeme poroučet. Vždyť ani Kristus si to nedovolil. Ďábel však na naše rozkazy čeká. Formálně nabízí zázračné uzdravení, ale potom žádá svou cenu. Jeho pomoc není zdarma.

Jak poznat sociopata

Sociopata můžeme definovat jako osobu, trpící antisociální poruchou osobnosti. Tuto chorobu charakterizuje zejména nedostatek ohleduplnosti vůči citům jiných osob, nedostatek studu a výčitek svědomí, manipulativní chování, bezuzdný egocentrismus a ochota používat lži pro dosažení osobních cílů.

V nejhorších případech mohou být sociopati nebezpeční, obvykle se s nimi ale prostě jen těžko vychází. Velmi důležité je, abyste si uvědomili, jestli s nějakou takovou osobou pravidelně přicházíte do kontaktu, ať už je to váš partner nebo kolega. Chcete-li se naučit spolehlivě rozpoznat sociopaty, musíte dávat dobrý pozor, co lidé ve vašem okolí říkají a jak se chovají.

Všímejte si znamení
1. Všímejte si nedostatku studu.
Většina sociopatů dokáže páchat ohavné činy, aniž by je později sžíraly výčitky svědomí. Mezi takové jednání můžeme zařadit třeba fyzické ubližování nebo ponižování jiných na veřejnosti. Jedná-li se o skutečného sociopata, nebude litovat zraněných citů jiných osob a stejně tak s radostí využije lží, manipulativního jednání nebo jakýchkoli jiných neakceptovatelných činů.
Když sociopat spáchá něco špatného, je pravděpodobné, že bude ze svého jednání vinit ostatní.
Sociopat neváhá zranit (fyzicky i psychicky) kohokoli a kdykoli, pokud z toho má osobní prospěch. Právě proto se z takových osob stávají velmi úspěšní lidé.
Sociopat může být krutý ke zvířatům, aniž by za své jednání pociťoval alespoň základní lítost.
 

2. Všímejte si, jestli osoba neustále lže.
Sociopat spokojeně proplouvá životem a vrší jednu lež na druhou, podle toho, jak se mu to hodí. Skutečný sociopat se vlastně cítí nesvůj, když mluví pravdivě. Jakmile je přichycen při lži, nezdráhá se ve lhaní pokračovat a snaží se svá tvrzení zakrýt dalšími lživými fakty. Ve chvíli, kdy je již provalení velké lži na spadnutí, neváhá dramaticky všechno přiznat, ale to jen z toho důvodu, aby si udržel vaši oddanost.
Sociopati také rádi lžou a mlží o své minulosti. Všímejte si proto nesrovnalostí v jednotlivých příbězích.
Někteří sociopati jsou schopni zajít skutečně daleko, když jim jde o to, abyste jim uvěřili. Můžou vám například každé ráno tvrdit, že odchází do práce, a přitom jsou nezaměstnaní.
Někteří sociopati trpí bludy až do té míry, že svým vylhaným historkám opravdu věří. Tak například Charles Manson jednou prohlásil „Nikdy jsem nikoho nezabil! Nepotřebuji nikoho zabíjet!“ (Řekl to v reakci na fakt, že jeho následovníci byli zabiti někým jiným a ne přímo jím).[1]
 

Veštenie

Rovnako ako mágia, aj tento spôsob vyzvedania budúcnosti je prítomný takmer vo všetkých náboženstvách.

Jej úlohou je odhaľovať skryté veci, minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Uskutočňuje sa rôznymi praktikami, v závislosti od kultúrnej tradície, pričom každá z nich sleduje osobitnú logiku a prostriedky. Tak rozlišujeme veštenie s pomocou: snov (oneiromancia), predtúch, mimovoľných pohybov tela, mediálnu posadnutosť, konzultáciu s mŕtvymi (nekromanciu), sledovania letu vtákov (ornitomancia),  vnútorností obetovaných zvierat, ich posledných predsmrtných pohybov, hracích kociek, čŕt pohybujúceho sa steblového zväzku, kárt (kartografia), čajových a kávových usadenín (tasseografia), lebky (frenológia), čísel (numerológia), prírodných a nebeských fenoménov (geomancia, a astrológia) a i.

Osobitným spôsobom sa vydeľujú tri spôsoby veštenia:
1. intuitívne veštenie – vychádza z neznámej schopnosti poznať informácie zo života klienta bez predchádzajúceho stretnutia, v zmysle božského vnuknutia. Tento spôsob veštenia je základom sledujúcich dvoch. Síce sa pokladá za najjednoduchší, no jeho vykonávateľov si v každom spoločenstve osobitne vážili. Prítomný bol aj v hasidickom judaizme, či u indických guru.
2. ovládnutie duchom – nejedná sa hneď o extázu, ako skôr o prijímanie a rozpoznávanie správ od ducha, či materiálneho sveta (vrátane zvierat), dokonca aj od druhých, náhodných ľudí. Znameniami sa chápu aj miesta náhodnej bolesti veštca, ako odpoveď na otázku.
K tomuto druhu veštenia sa rátajú aj starozákonní proroci, či dar jazykov. To však z nášho pohľadu nemôžeme pokladať sa veštenie, lebo, ak ide o pravý dar, uskutočňuje sa jedine z Božej milosti a na dobro spoločenstva. Prítomnosť týchto darov u ľudí je prejavom pôsobenia Ducha Sv. a charizmatického charakteru Cirkvi. Nemožno ho obmedziť, alebo označiť unáhlene za moc zlého.  Aj tu Cirkev, ako rozumná a trpezlivá matka, skúma pôvod a reguluje dar v spoločenstve. Ten istý, neobmedzený Boh môže udeliť dar, komu chce. Dôležité je však rozoznať a odlíšiť ho ako jeho dar na pozadí ovocia, skutkov a života obdareného.
3. veštenie múdrosti – je synkrétistickym spojením náboženstiev Blízkeho Východu (hlavne zoroastrizmu), judaizmu, rímskeho a gréckeho náboženstva. Ide o praktickú astrológiu.

Podľa akého správania spoznáte manipulátora?

Považovali ste sa predtým za vyrovnanú osobnosť a teraz máte o sebe čoraz viac pochybností? Začínate vo svojom vnútri pochybovať o svojich schopnostiach, odborných vedomostiach alebo danostiach, vlastnostiach alebo profesijných kvalitách? Ste pod neustálym tlakom a v strese? Získavate dojem, že nedokážete vhodne komunikovať?

Začínajú sa u vás objavovať aj rôznorodé fyzické problémy, napríklad poruchy spánku, búšenie srdca, dýchacie ťažkosti, bolesti hlavy, žalúdka, zvýšený krvný tlak, kŕče, závraty, kožné problémy alebo sa dokonca dostavujú i depresívne stavy? Ak ste na viaceré predchádzajúce otázky odpovedali kladne, pravdepodobne ste sa stali terčom psychickej manipulácie a neunikli ste manipulatívnym praktikám manipulátora.
Rozpoznať manipulátora je niekedy náročné. Manipulátor sa snaží vnútiť inej osobe myšlienky a názory, ktoré nie sú obeti vlastné a ktoré by dobrovoľne neprijala a získava výhodu voči nej bez toho, aby mala voľbu, či mu vyhovie, alebo nie. Obeť si často ani neuvedomuje, že je manipulovaná.

 Manipulácia je využívanie nevedomosti, neistoty, dobromyseľnosti, naivity, strachu, slušnosti a ďalších viac pozitívnych než negatívnych citov a vlastností iných osôb s cieľom realizovať svoje vlastné, väčšinou utajené a skryté zámery, ciele a plány. Manipulátor môže mať viacero podôb, môže pôsobiť ako dobrý altruista, tvrdý diktátor alebo obeť potrebujúca vašu pomoc. Zaliečaním, chválami, prípadne vzbudzovaním pocitu viny sa vás snaží získať, hrá sa na kamaráta, na ktorého sa možno vždy spoľahnúť alebo úbožiatko, o ktoré sa treba starať. K správaniu ho motivuje zvnútornený obranný mechanizmus, ktorý využíva ako prostriedok na prežitie. Keďže spočiatku vystupuje presvedčivo, takmer každý mu bez odporu podľahne.