Ako byť uzdravený, ak som dieťaťom narcistických rodičov

V okamihu, keď Brian prvýkrát pochopil termín narcistická porucha osobnosti, nastala v jeho mozgu tma.

Väčšinu života strávil s tým, mysliac si, že je bláznom, že je lenivý a hlúpy – tri slová, ktoré jeho otec o ňom často hovoril ostatným členom rodiny a priateľom. Jeho otec ho tiež prísne a tvrdo trestal, usporiadal zbytočné súťaže, v ktorých býval jeho otec vždy víťazom, nikdy sa mu neospravedlnil, nepreukázal mu empatiu, aj keď bol Brian zranený. So všetkými taktiež zaobchádzal, akoby boli podradní.

NARCISMUS: JAK POZNÁTE, ŽE UŽ JSTE NEBO JEŠTĚ NEJSTE NARCISTA? PŘINÁŠÍME NEJČASTĚJŠÍ PŘÍZNAKY, MOŽNÁ SE V NICH NAJDETE

„Jsem velkorysý. Jsem velmi společenský, a když se setkávám s novými lidmi, udělám pokaždé zatraceně dobrý první dojem.“ Pod těmi všemi vnějšími kouzly a…

Pod těmi všemi vnějšími kouzly a vydatnou dávkou sebeúcty byste možná vlastně mohli být narcisisty. Ale je dobré si říci, že existuje opravdu tenká hranice mezi notnou dávkou vysokého sebevědomí a skutečnou poruchou osobnosti, kterou narcismus je. Vytipovali jsme sedm příznaků, které vám pomohou rozklíčovat vlastní podezření na narcismus.Ale ještě před tím, než si odkryjeme příznaky, měli bychom si říci, co to vlastně narcismus je a kde se vzal. Pojmenování je po řeckém hrdinovi Narcisovi, který se zamiloval do odrazu své tváře ve vodní hladině natolik, až se v něm utopil. Ale narcisistická porucha osobnosti (NPD) je definována více než jen láskou. Podle amerického psychiatrického sdružení je tato porucha definováno jako „grandiózní smysl pro sebedůležitost s nutností nadměrného obdivu vůči sobě samému a fantaziemi o bezlimitním úspěchu a moci.

„Tito lidé nemají povědomí ani ponětí o tom, co dělají, což znamená, že necítí žádnou vinu nebo výčitky za jejich činy,“ uvádí psychiatrička Whitney Hawkins. Je důležité si uvědomit, že je rozdíl mezi lidmi, kteří mají narcisistické tendence, a těmi, kteří mají narcisistickou poruchou. Na rozdíl od první skupiny, kdy by lidé mohli trpět jen nafoukaným pocitem sebeúcty, lidé s NPD bojují s méně stabilním smyslem identity.
 „Pod tímto tvrdým a chlubivým zevnějškem je často velmi křehká osoba, která nezvládne přijmout kritiku,“ doplňuje Hawkins.
„Narcismus může pocházet už z dětství, kdy byl člověk příliš hýčkán, nebo příliš kritizován. Tito lidé se mohou potýkat s nejistotou, nízkou sebeúctou nebo žárlivostí. A proto, aby tyto pocity potlačili, mohou se pokoušet o to, že se budou sami před sebou stavět na výsluní,“ vysvětluje terapeutka Kimberly Hershenson. Musíme si uvědomit, že NPD je klinická diagnóza, pokud tedy v následujících příznacích poznáte sami sebe, bylo by vhodné se poradit s odborníky.

Súčasné poňatie narcizmu

Spoločnosť, v ktorej žijeme, nielenže narcizmus podporuje, ale ho aj vyžaduje a produkuje. Mnoho pracovných odvetví vyžaduje od svojich zamestnancov presne také charakteristické črty a rysy, ktorými disponuje narcistický človek (Lasch, 2016).

Iný pohľad na narcizmus v súčasnosti popisuje Navaro a Poynter (2015, s. 31), ktorí tvrdia, že označenie človeka ako narcistického, je v súčasnosti veľmi ľahkovážne používané a nepochopené. Používanie prívlastkov pojmu prirovnávajú k nálepkovaniu. S ľahkovážnym používaním termínu narcizmus v dnešnej dobe úzko súvisí aj strata psychologickej podstaty, resp. obsahu tohto pojmu (Lasch, 2016).
Lasch upozorňuje na chybu kritikov narcizmu, pretože ho odmietajú vnímať z pohľadu klinickej psychológie. To znamená, že odmietajú aj etiológiu a sociálny aspekt narcizmu. Kritici sa pritom mylne domnievajú, že prijatie narcizmu z pohľadu klinickej psychológie uberie dôležitosť užitočnosti narcizmu v spoločnosti. Lasch túto chybu vidí predovšetkým vo formách narcizmu, ktoré sú neklinické a stretávame sa s ním v každodennom živote (Lasch, 2016).

Čo sa stane s narcistom počas narcistického kolapsu?

Predstiera chorobu, má extrémne záchvaty pasívnej agresívnej úzkosti (záchvaty paniky) a výrazné neurotické prejavy.

Falošne sa usmieva, hovoriac, akoby bolo všetko v poriadku, pokiaľ fialovie a žily mu navierajú na čele. Majú tendenciu štekať príkazmi, bičovať, vykrikovať mená a chytať sa za čelo. Ženy – narcistky, často menia drasticky svoj účes a z trucu začnú piť. Videl som narcistky doslova zlomyseľne opité a bezmocné a to tak, že ste sa o ne museli postarať. Mnohí si zvyšujú morálny charakter. Niektorí zúfalo prechádzajú šialenými cestičkami, len aby ukázali neznámym ľuďom, že sú to dobrí ľudia. Niektorí dokonca bezdôvodne organizujú párty na poslednú chvíľu. Môže sa jednať o zlomyseľnú sexuálnu, drogovú, potravinovú závislosť; je to v podstate obrovský hnev. Môžu sa tiež predvádzať v prác, stratiť prácu.

Je to ďalekosiahly mentálny kolaps, v ktorom vidíte skutočne nespútaného šialeného človeka, ktorý sa po celý čas snažil pred vami skrývať. Pripomína to robota vo filme, ktorý keď zmokne, vyskratuje a začne postupne prechádzať všetkými jeho naprogramovanými osobnosťami. Do písmenka som to vypozoroval na svojej bývalej priateľke a dá sa to popísať ako niečo, čo by ste videli iba v hororovom filme. V takomto stave sa jedná o mimoriadne nebezpečných ľudí. Ak uvidíte takéto chovanie, pokúste sa uniknúť a v žiadnom prípade nevchádzajte do kontaktu s danou osobou!

Patologické dôsledky porúch vo vývine – Narcizmus

Aj dnes by sme v rámci našej rubriky Očami viery, vedy a kultúry venovali opäť pozornosť téme z priesečníka psychológie a spirituality s názvom: Citový a náboženský vývin v prvých piatich rokoch života.

Tento krát by sme sa zamysleli nad patologickými dôsledkami porúch v citovom vývine dieťaťa, ktoré sa môžu ovplyvniť aj prežívanie duchovného života v dospelom veku.
Poruchy vo vývine počas prvého štádia citového vývinu, teda počas prvého roku života dieťaťa sú dôvodom najvážnejších psychických porúch v dospelom veku. Môžu sa prejaviť v poruche psychotického charakteru, ako je napr. schizofrénia, ale najmä v poruchách osobnosti, a z nich sú najzávažnejšie predovšetkým antisociálna, narcistická a paranoidná porucha osobnosti.

Narcistická štruktúra osobnosti a pýcha
 
Dnes sa pozastavíme najskôr pri narcistickej poruche, či štruktúre osobnosti. Dôvodom je jednak to, že okrem základnej poruchy či fixácie v ranom detstve ju veľmi intenzívne podporuje aj dnešná postmoderná, konzumná a hedonistická kultúra. Druhým dôvodom je samotný cieľ tejto relácie, ktorá sleduje citový vývin v jeho spojitosti s náboženským. V tomto zmysle, ako hovorí taliansky jezuita, psychológ a psychoterapeut Giovanni Cucci vo svojej knihe Fascinujúce zlo. Sedem hlavných hriechov, psychologická dimenzia prvého zo siedmich hlavných hriechov, „pýchy“, býva označovaná práve ako narcistická porucha osobnosti.

Narcistická porucha osobnosti: Najdôležitejší človek? Predsa ja!

Aj vám sa zdá, že ľudia sú dnes akísi samoľúbejší? Že sú arogantnejší, povyšujú sa nad ostatných?

Nuž, dnešná doba, s precízne vypracovanými profilmi na sociálnych sieťach, týmto vlastnostiam veľmi praje.
Mnohí sú dnes zameraní hlavne sami na seba, ego im silnie a nabádania súčasného sveta, ako napríklad „musíš uveriť tomu, že ty si ten najlepší“, ich v tom iba podporujú.

Chcete malý príklad? Všetci poznáme spevácku súťaž Superstar. Zakaždým sa do nej prihlási vyše 10.000 ľudí a väčšina verí, že sa z nich môžu stať profesionálni speváci. Komické odchody zo scény, keď vyradený „spevák“ vysvetľuje porote, že nič nepochopila. Takto sa narcizmus javí navonok.

Čo je však skutočná narcistická porucha osobnosti?
V čom spočíva jej podstata?