Veštenie

Rovnako ako mágia, aj tento spôsob vyzvedania budúcnosti je prítomný takmer vo všetkých náboženstvách.

Jej úlohou je odhaľovať skryté veci, minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Uskutočňuje sa rôznymi praktikami, v závislosti od kultúrnej tradície, pričom každá z nich sleduje osobitnú logiku a prostriedky. Tak rozlišujeme veštenie s pomocou: snov (oneiromancia), predtúch, mimovoľných pohybov tela, mediálnu posadnutosť, konzultáciu s mŕtvymi (nekromanciu), sledovania letu vtákov (ornitomancia),  vnútorností obetovaných zvierat, ich posledných predsmrtných pohybov, hracích kociek, čŕt pohybujúceho sa steblového zväzku, kárt (kartografia), čajových a kávových usadenín (tasseografia), lebky (frenológia), čísel (numerológia), prírodných a nebeských fenoménov (geomancia, a astrológia) a i.

Osobitným spôsobom sa vydeľujú tri spôsoby veštenia:
1. intuitívne veštenie – vychádza z neznámej schopnosti poznať informácie zo života klienta bez predchádzajúceho stretnutia, v zmysle božského vnuknutia. Tento spôsob veštenia je základom sledujúcich dvoch. Síce sa pokladá za najjednoduchší, no jeho vykonávateľov si v každom spoločenstve osobitne vážili. Prítomný bol aj v hasidickom judaizme, či u indických guru.
2. ovládnutie duchom – nejedná sa hneď o extázu, ako skôr o prijímanie a rozpoznávanie správ od ducha, či materiálneho sveta (vrátane zvierat), dokonca aj od druhých, náhodných ľudí. Znameniami sa chápu aj miesta náhodnej bolesti veštca, ako odpoveď na otázku.
K tomuto druhu veštenia sa rátajú aj starozákonní proroci, či dar jazykov. To však z nášho pohľadu nemôžeme pokladať sa veštenie, lebo, ak ide o pravý dar, uskutočňuje sa jedine z Božej milosti a na dobro spoločenstva. Prítomnosť týchto darov u ľudí je prejavom pôsobenia Ducha Sv. a charizmatického charakteru Cirkvi. Nemožno ho obmedziť, alebo označiť unáhlene za moc zlého.  Aj tu Cirkev, ako rozumná a trpezlivá matka, skúma pôvod a reguluje dar v spoločenstve. Ten istý, neobmedzený Boh môže udeliť dar, komu chce. Dôležité je však rozoznať a odlíšiť ho ako jeho dar na pozadí ovocia, skutkov a života obdareného.
3. veštenie múdrosti – je synkrétistickym spojením náboženstiev Blízkeho Východu (hlavne zoroastrizmu), judaizmu, rímskeho a gréckeho náboženstva. Ide o praktickú astrológiu.

30. Veštenie – kartomantia, chiromantia, irimantia, astrológia 31. Veštenie – prútkarstvo 32. Určenie diagnózy, liečenie, jasnovidectvo, postoj Cirkvi k vešteniu

Čítanie na pokračovanie z knihy o. Marettu na pokračovanie

Veštenie,…
Prútkárstvo
Veštenie – kartomantia, chiromantia, irimantia, astrológia. Veštenie – prútkarstvo. Určenie diagnózy, liečenie, jasnovidectvo, postoj Cirkvi k vešteniu

Zdroj: https://www.youtube.com/channel/UC_gx1q0Sx5LyoSRao8dyi4A

Zachránila ma poslušnosť kňazovi

Na slávnosti Sedembolestnej Panny Márie som si kúpila denník sv. Faustíny. Obraz Božieho Milosrdenstva nám už visel v byte.

V mojom srdci horela veľká nedočkavosť – počuť slová Pána Ježiša, ktoré povedal sestre Faustíne. Akoby som držala poklad. A bol to poklad.


Toho času som patrila do skupiny, ktorá tiež vyznávala Ježiša aj Máriu – tak ako kresťania, ale tvrdili, že všetko je inak. Že Ježiš bol ženatý, a, že On to všetko chcel inak. Modlili sme sa denne ruženec, všetky modlitby aké sa modlia, používali sme kríže, svätých, svätenú vodu, chodili sme do kostola – na spoveď – prijímali sme eucharistiu

 Ale vykladali sa tu karty, liečilo sa energiou reiki, odpájali sa tu duchovia, volali sa anjeli a písalo sa anjelské – automatické písmo. Toto písmo sa písalo aj s Pánom Ježišom aj Pannou Máriou.

Povera, horoskopy, astrológia, veštenie, mágia, špiritizmus

Dnes sa budeme venovať druhej časti textu prvého prikázania. Nebudeš mať okrem mňa iných bohov, ktorým by si sa klaňal. Dnes sa budeme venovať druhej časti textu prvého prikázania. 

Prvé prikázanie zakazuje uctievať iných bohov okrem jediného Pána, ktorý sa zjavil svojmu ľudu. Prvé prikázanie odsudzuje mnohobožstvo. Vyžaduje od človeka, aby neveril v iných bohov a neuctieval iné božstvá okrem jediného pravého Boha. Sväté písmo neprestajne pripomína toto odmietnutie modiel „zo striebra a zo zlata“, ktoré „sú dielom ľudských rúk“, ktoré „majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia“.  Boh, naopak, je živý Boh, ktorý dáva život a zasahuje do dejín.

 Modloslužba sa netýka len nepravých pohanských kultov. Zostáva trvalým pokušením pre vieru. Spočíva v zbožšťovaní toho, čo nie je Boh. Modloslužbou je, keď si človek ctí a uctieva stvorenie namiesto Boha, či už ide o bôžikov, alebo o zlých duchov (napr. satanizmus), o moc, rozkoš, rasu, predkov, štát, peniaze a pod. Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone, hovorí Ježiš. Mnoho mučeníkov zomrelo, lebo sa neklaňali „Šelme“ a odmietali dokonca predstierať, že ju uctievajú. Modloslužba odmieta jedinú zvrchovanosť Boha; je teda nezlučiteľná so spoločenstvom s Bohom.
Teraz sa budeme venovať jednotlivým konkrétnym hriechom.

Papež varoval, že tarotové karty a věštení z ruky je modloslužba

Papež hovořil k publiku po měsíční letní přestávce. Zeptal se svých posluchačů: „Kolik z vás se modlíte s tarotovými kartami, abyste viděli svoji budoucnost?

Kolik z vás si nechává číst z ruky, abyste viděli svoji budoucnost, místo aby jste se modlili k Bohu? “ Řekl: „Bůh žije, zbytek jsou jenom modly a nejsou užitečné.“
František vysvětloval první přikázání: „Nebudete mít přede mnou žádné jiné bohy.“ Poukázal na řecký původ slova „modla“, což znamená „vidět“. Modloslužby byly „vize, které se stávaly posedlostí“.

Modloslužba, veštenie a mágia

MODLOSLUŽBA
2112 Prvé prikázanie odsudzuje mnohobožstvo (polyteizmus). Vyžaduje od človeka, aby neveril v iných bohov okrem Boha,(210) aby neuctieval iné božstvá okrem Jediného. Sväté písmo neprestajne pripomína toto odmietnutie modiel zo striebra a zo zlata“, ktoré „sú dielom ľudských rúk“, ktoré „majú ústa, ale „nehovoria, majú oči, a nevidia“. Tieto márne modly robia márnym aj človeka: „im budú podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria“ (Ž115,4-5.8). Boh, naopak, je „živý Boh“ (Joz 3,10), ktorý dáva život a zasahuje do dejín.


2113 Modloslužba sa netýka len nepravých pohanských kultov. Zostáva trvalým pokušením pre vieru.(398) Spočíva v zbožšťovaní toho, čo nie je Boh. Modloslužbou je, keď si človek ctí a uctieva(2534) stvorenie namiesto Boha, či už ide o bôžikov, alebo o zlých duchov (napr. satanizmus), o moc, rozkoš, rasu, predkov, štát, peniaze a pod. „Nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone,“(2289) hovorí Ježiš (Mt 6,24). Mnoho mučeníkov zomrelo,(2473) lebo sa neklaňali „Šelme“ a odmietali dokonca predstierať, že ju uctievajú. Modloslužba odmieta jedinú zvrchovanosť Boha; je teda nezlučiteľná so spoločenstvom s Bohom.

2114 Ľudský život sa stáva jednotným v klaňaní sa Jedinému. Prikázanie klaňať sa jedine Pánovi robí človeka jednoduchým a chráni ho pred bezhraničnou roztrieštenosťou. Modloslužba je prevrátenosť náboženského citu, ktorý je človekovi vrodený. Modloslužobníkmi sú tí, čo „pojem o Bohu, silne vtlačený do duše, vzťahujú na čokoľvek iné než na Boha“