Eliáš

Vo Svätom písme, v Sirachovcovej knihe, je celá časť (48. kapitola) venovaná Eliášovi. Karmel sa poze­rá na Eliáša ako na proroka, na Božieho priateľa, ktorý svedčí o živom Bohu a je citlivý na jeho opravdivú prítomnosť.

Je apoš­tolom jediného, opravdivého Boha. Vystupuje proti nebezpečenstvu falošných kultov. Mohli by sme sa spýtať, aká je charizma Eliáša? Biblia to vyjadruje jasne (1 Kr 17, 1): „Žije Boh, v prítomnosti ktorého stojím.“ („Žije Pán, v ktorého službe stojím.“)  Teda prvou vecou Eliášovej charizmy je uvedomenie si prítom­nosti živého Boha. Eliáš ho nachádza v hĺbke svojej existencie, keď ho Boh oslovuje: „Odíď a ostaň na hore v mojej prítomnosti.“ Vo svojej prítomnosti Boh odkrýva človeku pravdy. Prvú – aby vy­šiel zo zeme svojho bydliska, zo svojej mentality, zo svojich tú­žob, plánov, zámerov, zo svojho egoizmu, zo svojich záujmov a aby vyšiel na horu chudobný,  bezbranný, bez rozhodnutia, v celej pravde vlastnej existencie: učiť sa milovať opravdivého Boha. Tak ako Abrahám musel vyjsť zo svojej zeme, Boh aj Eliášovi hovorí to isté: Choď a vystúp na horu, pobudni v mojej prítomnosti. Boh po­zýva Eliáša, aby žil v jeho prítomnosti, v jeho čoraz väčšej priazni, aby žil len pre neho. Boh je úplne iný, odlišný od toho, ako si ho my predstavujeme, ba iný, než ako si ho predstavoval Eliáš. Vyzýva ho: Ostaň na hore v mojej prítomnosti. A Eliáš to urobí. Usiluje sa prežiť prítomnosť Boha. Prežívať prítomnosť Bo­ha pre nás znamená aj nový spôsob prežívania svojej prítomnosti v Cirkvi, vo svete, nový spôsob pochopenia samého seba, svojho miesta v Cirkvi a vo svete. Eliáš odhaľuje, odkrýva na hore úplne niečo nové: nie hrozného Boha ohňa, strašného Boha Mojžiša, kto­rého všetci kedysi pod horou Sinaj prežívali, ale odhaľuje Boha jemného vánku. Boh pozýva Eliáša, aby novým spôsobom prežil Boha a rúca v ňom všetky jeho predstavy o Bohu. “Ja nie som tým Bohom, ktorého ty poznáš. Nie som tým Bohom, v ktorého veríš. Ja som úplne iný.” To je zmysel prežívania Boha na hore.

Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete

Skúsený exorcista ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD. v knihe Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete, zameriava svoju pozornosť na pôvodcu smrti, jeho pokušiteľskú činnosť ale aj na pomoc tým, ktorí podľahli jeho taktikám. Venuje sa nasledovným témam: okultizmus, mágia, veštenie, špiritizmus, alternatívna medicína, joga, reiky, autogénny tréning, rosenkruciáni – bratstvo ruže a kríža, teozofia, hermetický rád zlatého úsvitu, ordo templi orientus, okultné spoločnosti a i.
Publikácia podrobne rozoberá pôsobenie Zlého ducha v dnešnom svete a tiež stanovisko Cirkvi, ktorá ponúka pomoc – víťazstvo Ježiša Krista nad smrťou, hriechom i diablom.

Nedajte sa zviesť, 1.-3. časť

1.Pred čím nás Panna Mária varuje? A prečo je vhodné dať pána Boha na prvé miesto?
2.Boh Ťa neprestane milovať ani keď budeš žiť v obrovských hriechoch. Riešením všetkých problémov je zasvätenie sa Ježišovi skrze ruky Panny Márie.
3.Ježiš nám posiela svoju matku Pannu Máriu, aby sme boli v bezpečí. Čo zaznelo vo Fatime a v Akite? 4.Nebojme sa, Pán je s nami až do konca! Aké máme prisľúby od Pána, že nás bude chrániť a sprevádzať…

Kultúra mentality obete

Počuli ste už niečo o kultúre mentality obete? Sťažujete sa alebo sa vám niekto neustále sťažuje? Viete, čo to znamená mať mentalitu obete? (Victimist – a.j., zo slova obeť – victim )

•Čo sa skrýva za komplexom mučeníka?

• Úloha a funkcia sociálneho psychológa

• Pozícia pozorovateľa v sociálnej psychológii

Duchovný obchvat a ako sa mu vyhnúť

Čo je duchovný obchvat?
Definícia, úrovne a príklady

Väčšina ľudí sa obracia k meditácii a duchovnejšiemu životu, pretože sa chcú cítiť lepšie. Túžia po živote s menším stresom, nepohodlím a bolesťou a chcú sa napojiť na väčšiu ľahkosť, pohodu, radosť a hojnosť. To je veľmi dobrý dôvod na meditáciu. Niekedy je však život jednoducho bolestivý. Definícia duchovného obchvatu je, keď využívame svoju meditačnú prax na to, aby sme unikli tejto pravde, namiesto toho sa pripútame k toxickej pozitivite a vyhýbame sa tak skutočnému rastu.
Duchovný obchvat je definovaný ako používanie vlastnej spirituality na to, aby sme sa vyhli konfrontácii s nevyriešenými problémami buď na osobnej, medziľudskej, alebo systémovej úrovni. Tento termín spopularizoval v 80. rokoch minulého storočia John Welwood, budhistický učiteľ a psychoterapeut, ktorý tento jav pozoroval vo svojej vlastnej duchovnej komunite.
Duchovný obchvat je pokus využiť svoju spiritualitu alebo meditačnú prax nie na vyrovnanie sa s realitou aká je, ale na únik, vyhnutie sa danej realite alebo jej potlačenie. Príklady duchovného obchvatu môžu zahŕňať nasledujúce:
– Odpútanie sa bez súcitu. Napríklad zámena ľahostajnosti za vyrovnanosť.
– Vyhýbanie sa nepríjemným pocitom.
– Snaha používať meditáciu ako prostriedok na vyhýbanie sa emóciám alebo ich potláčanie namiesto súcitného svedectva o všetkom, čo sa objaví.
– Nadraďovanie meditačnej praxe. Vyhlasovanie nadradenosti alebo spravodlivosti nad tými, ktorí nezdieľajú vašu prax.