Prvá kategória, prostredníctvom ktorej sa prejavuje činnosť démonov v okultizme, je veľmi populárna oblasť veštenia. Podľa definície má veštenie svoj pôvod v latinskom slove divinare, čo znamená predvídať.
Veštenie je predpovedanie budúcnosti pomocou nadprirodzených javov. Človek, ktorý predpovedá budúcnosť, sa volá veštec. Božie slovo na mnohých miestach veštenie zakazuje, lebo je to druh modloslužby. Keďže niektorí ľudia sú skutočne obdarení nadprirodzenou schopnosťou predpovedať budúcnosť, všetci exorcisti a ľudia zaoberajúci sa touto problematikou hovoria, že sa to deje pomocou démonických síl. Boh niekedy zjaví budúcnosť človeku, ale robí to len zriedka a vtedy, ak je to nevyhnutné pre spásu človeka. Robí to pomocou Svätého Ducha, darom proroctva.
Analýzu rozporuplnosti a nebezpečenstva kníh a filmov Harry Potter je vykonaná kňazom, ktorý pred obrátením praktizoval okultizmus a čarodejníctvo.
V súčasnosti i niektorí teológovia hľadajú analógiu medzi Ježišom Kristom a Harrym Potterom, čo však z nevedomosti vedie k zahmlievaniu pravdy a stieraniu rozdielov medzi dobrom a zlom.
Zdroj: YouTube
Určite skoro všetci ste sa v živote stretli s tým, že vám pri rozprávaní o svojom živote váš priateľ z ničoho nič trikrát zaklopal na najbližšie „drevo“ s poznámkou: „Musím zaklopať, aby to ostalo tak!“ Alebo prídete niekam do rodiny, kde slovná kombinácia pri náhlej nevoľnosti niektorého člena ich rodiny znie: „Počkaj, uvarím ti uhlíkovú vodu!“
To všetko je mágia!
„Táto mágia sa veľmi často praktizuje aj v našej farnosti a praktizujú ju mnohí naši „mladí“ farníci,“ – vyjadrenie z jednej farnosti Slovenska.
Mágia – maleficium (privodenie zla, zlorobenie). Ide o také konanie alebo slová, pomocou ktorých sa niekto obracia na diabla a prosí ho, aby uškodil inému človeku. Často sa pri tom používajú rôzne predmety a vykonávajú rôzne rituály – podobnosť so sviatosťami (diabol napodobňuje Ježiša). Tieto veci alebo rituály samé o sebe nie sú škodlivé, stavajú sa škodlivými, keď sa vykonávajú z úcty k Satanovi.
Mágia je pre veriacich opakom viery. Všetky druhy mágie sú pre kresťana absolútne neprípustné. (páter V. Kodet)
Mágia je zo všetkých troch okultistických kategórií — veštenie, mágia a špiritizmus — najzvláštnejšia a najťažšie definovateľná. Na pochopenie najjednoduchšiu definíciu mágie nájdeme v diele Kurta Kocha Medzi Kristom a satanom: „Je to umenie alebo aspoň pokus mimozmyslovými prostriedkami spoznať a ovládnuť svet duchov, ľudí, zvierat a rastlín súčasne so svetom mŕtvej matérie za pomoci mystických a iných sprievodných rituálov.“
Vychádzajúc z tejto definície, si v súvislosti s okultistickou mágiou treba uvedomiť štyri závažné momenty:
1. Mágia sa praktizuje aktivizáciou mimozmyslových síl. A práve preto, že v mágovi pôsobia mimozmyslové sily, pokladá sa za prejav okultizmu.
2. Mágia sa prostredníctvom mystických obradov a rituálov usiluje ovládnuť a podrobiť si iných.
3. Ten, kto praktizuje mágiu, môže sa pokúsiť prostredníctvom obradov a rituálov získať vplyv, pomocou ktorého ovládne svet rastlín a zvierat.
4. Iní, čo sa zaoberajú mágiou, usilujú sa prostredníctvom obradov a rituálov ovládnuť anorganický svet neživej hmoty.
Prvá kategória, prostredníctvom ktorej sa prejavuje činnosť démonov v okultizme, je veľmi populárna oblasť veštenia. Podľa definície má veštenie svoj pôvod v latinskom slove divinare, čo znamená predvídať. Veštenie je predpovedanie budúcnosti pomocou nadprirodzených javov. Človek, ktorý predpovedá budúcnosť, sa volá veštec.
Božie slovo na mnohých miestach veštenie zakazuje, lebo je to druh modloslužby. Keďže niektorí ľudia sú skutočne obdarení nadprirodzenou schopnosťou predpovedať budúcnosť, všetciexorcisti a ľudia zaoberajúci sa touto problematikou hovoria, že sa to deje pomocou démonických síl. Boh niekedy zjaví budúcnosť človeku, ale robí to len zriedka a vtedy, ak je to nevyhnutné pre spásu človeka. Robí to pomocou Svätého Ducha, darom proroctva.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi:
2115 Boh môže zjaviť budúcnosť svojim prorokom alebo iným svätým. Ale správny postoj kresťana, čo sa týka budúcnosti, spočíva v tom, že sa s dôverou odovzdáva do rúk Prozreteľnosti a zrieka sa každej nezdravej zvedavosti v tomto ohľade. Nepredvídavosť však môže byť nedostatkom zodpovednosti.
2116 Treba odmietnuť všetky formy veštenia: uchyľovanie sa k satanovi alebo k zlým duchom, vyvolávanie mŕtvych alebo iné praktiky, o ktorých sa mylne predpokladá, že „odhaľujú“ budúcnosť. Používanie horoskopov, astrológia, čítanie z ruky, výklad predpovedí alebo osudov, jasnovidectvo a uchyľovanie sa k médiám prejavujú vôľu mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžbu nakloniť si skryté mocnosti. Sú v protiklade s úctou a rešpektom spojenými s láskyplnou bázňou, ktoré sme povinní mať jedine voči Bohu.
Slovo ´okultný´ podľa dvojzväzkovej svetovej encyklopédie World Book Dictionary znamená taký, čo je mimo zákona prirodzeného sveta, za hranicami obyčajného poznania. Taktiež taký, čo má niečo spoločné so silami alebo zákonmi mimo prírody.
Okultizmus je viera v okultné sily, ich štúdium alebo použitie; v 22 dielnej svetovej encyklopédii sa píše, že okultizmus sa vzťahuje na široké rozpätie náboženských praktík zahŕňajúcich mágiu alebo sily mimo prirodzeného sveta (astrológia, veštectvo, viera v magické sily a špiritizmus, viera, že duchovia komunikujú so žijúcimi…)
Viera v okultizmus sa od polovice dvadsiateho storočia veľmi šíri najmä v krajinách „západu“.
Veriacich však predovšetkým zaujíma, čo o týchto otázkach hovorí Cirkev. Aj preto k nim zaujali postoj exorcisti i napr. páter Vojtech Kodet:
„Striktne vzaté, o okultizme by sa vlastne ani nemalo hovoriť – nie preto, že by sme sa báli, ale preto, že to nie je hlavný bod nášho záujmu. Hlavným bodom nášho záujmu je Ježiš Kristus, Božie kráľovstvo, Duch Svätý, ktorý je nám daný a Otec, ktorý nás čaká. Toto si musíme uvedomiť kedykoľvek budeme premýšľať o okultizme a o tom, čo budeme robiť. Napriek tomu sú určité pastoračné dôvody, aby sa o ňom hovorilo.“
Sú na to prinajmenšom dva dôvody:
„Dôverčivosť, naivita, neorientovanosť až streštenosť niektorých našich bratov a sestier, ktorým všetko splýva v jedno, ktorí majú dojem, že čokoľvek použijú vo svoj prospech, je dobré, a všetko, čo je mimoriadne, je Božie.
Ale takto to určite nie je. Mnoho ľudí si myslí, že možno „spatlať“ všetko spolu, že nie sú nijaké deliace hranice a čo mne alebo mojím blížnym nijako viditeľne neublíži, musí byť dobré.“
O tomto probléme treba hovoriť aj preto, že medzi katolíkmi, ale v rozličných protestantských denomináciách sú ľudia, ktorí týmto praktikám robia neplatenú reklamu tým, že proti nim trošku nešikovne bojujú.
Prehnané stráženie antiokultnej čistoty, je niekedy nemúdre, ale čo je hlavné, odvádza nás od Krista namiesto toho, aby sme sa usilovali o to, čo by nás k nemu privádzalo.
