Harry Potter – zradná učebnica mágie

Poplašné správy o prepojení Harryho Pottera na mágiu, ba až satanizmus, som dlho považovala za prehnané až škrupulantské. Ale keď do knižnej a filmovej potterománie dorástli naše deti, chcela som tie argumenty „pre istotu“ poznať. Prednáškam o zlých stránkach Harryho Pottera sa dlhodobo venuje kňaz Pavol Hucík. Dlhý večerný rozhovor s ním na fare v Hrboltovej (mestská časť Ružomberka) nebol bez zimomriavok…

Pavol Hucík vo svojom tínedžerskom veku praktizoval tzv. bielu mágiu, čiže nepoužíval ju na škodenie druhým. Ako však zdôrazňuje, každá mágia je zlá, lebo človek sa v nej usiluje o niečo, čo mu Boh bežne neumožňuje. V rámci svojich možností mu to však rád umožní Satan, aby na človeka získal vplyv. A preto sa každý magický úkon koná s viac alebo menej priamou pomocou diabla.

Prvé klamstvo Harryho Pottera
Práve v tom je prvé veľké klamstvo Harryho Pottera– presviedča, že biela mágia je dobrá, môže človeku pomôcť. Pavol Hucík sa venuje obetiam mágie a pomáha im oslobodiť sa spod vplyvu diabla. Na Slovensku absolvoval viac než 100 prednášok na túto tému a aj vďaka tomu osobne pozná viacerých, ktorých HP inšpiroval vyskúšať mágiu naostro. „Niet lepšieho spôsobu, ako naučiť široké masy, a najmä deti, že mágia je dobrá,“ tvrdí. Niektorí to skúsili hneď, iným to ostalo v podvedomí a na mágiu sa obrátili, keď sa ocitli v ťažkostiach. Napríklad, keď človeku ochorie dieťa, vo svojom zúfalstve hľadá akúkoľvek pomoc.

Pavol Hucík dokonca pozná dievča, ktoré bolo aktívnou kresťankou a dnes je satanistkou, pričom prvý krok k mágii urobilo práve po prečítaní Harryho Pottera. Tvrdí, že HP je učebnicou mágie. „Dieťa sa tam dozvie prakticky všetko. Je to reálna mágia, prezentuje sa tam približne 15 okultných praktík a desiatky princípov, ktoré reálne fungujú vo svete mágie: aspoň 60 skutočných zaklínaní, skutočné mená démonov a čarodejníkov, ozajstné satanistické pozdravy používané na sabatoch atď.,“ hovorí s tým, že sám – ako znalec bielej aj čiernej mágie – by to lepšie nenapísal. To je aj jeho odpoveď na otázku, či si Rowlingová len nenaštudovala potrebné informácie o mágii, aby napísala zaujímavú knižku, ako to bežne robia autori, keď chcú písať napr. o stredoveku alebo o vojne a musia si naštudovať, čo sa vtedy obliekalo, jedlo, ako sa žilo, aké existovali zbrane, taktiky, pravidlá v armáde… „Toto by laik nikdy nenapísal,“ tvrdí hrboltovský farár. „Stredoškolské učebnice píšu vysokoškolskí profesori.“ Takže Rowlingová musela všetko poznať až príliš dobre.

Druhé klamstvo Harryho Pottera
A musela mať zlý zámer. Dôkazom toho je druhé veľké klamstvo Harryho Pottera– stieranie hranice medzi dobrom a zlom. V bežnej rozprávke je dobro a zlo jasne pomenované. „Táto kniha má s rozprávkou spoločnú len formu,“ konštatuje P. Hucík. Samotný Harry Potter má podľa neho viacero zlých vlastností (je povýšenecký, ironický, násilnícky, pomstychtivý, tvrdohlavý, lakomý, klame…), ktoré vôbec nie sú odsúdené. Najviac sa však hranica medzi dobrom a zlom stiera práve tým, že Harry je siedmym horcruxom Voldemorta. Voldemort je v knihe paralelou Satana, stelesnením zla. Svoju dušu vtelil do siedmich „horcruxov“, čo je skratka zo spojenia „horribilis crux“ (hrôzostrašný kríž). Horcruxy sú protikladom siedmich sviatostí, v ktorých je prítomný Ježiš. „Mať v sebe dušu iného je definícia posadnutosti,“ vysvetľuje P. Hucík. „Takže Harry Potter je posadnutý. Voldemortom.“ To znamená, že hlavná dobrá postava knihy je zároveň súčasťou hlavného záporáka…

Podobne ako paralela horcruxy – sviatosti sú do HP prepašované aj ďalšie symboly, v ktorých sa diabol – „Božia opica“ – opičí po kresťanstve. Napr. Voldemortovo meno sa akože nemôže vyslovovať a volajú ho „ten-koho-netreba-menovať“ alebo „veď-viete-kto“ – čo je podobné ako meno Jahveho v Starom zákone. Had, s ktorým sa Harry rozpráva v ZOO, pripomína hada v raji, s ktorým sa rozprávala Eva. Harry má na čele blesk, ktorý je bežným symbolom satanistov. Pripomína Ježišovu vetu, že videl Satana „padať z neba ako blesk“. Napokon, samotný Harry Potter má pripomínať Ježiša Krista, lebo tiež musel zomrieť, aby porazil zlo, a potom vstal z mŕtvych.

Nebezpečí okultismu a magie

Pozvání pastorační asistentky Mgr. hany Reichsfeld přijal Václav Čáp – misionář a teolog. Pro všechny přítomné měl připravenou přednášku o nebezpečí okultismu a magie.

Uvedl nás do této problematiky. Zároveň poukázal jak je lze rozpoznat a jaká je obrana proti jejich vlivům.
Mnozí z nás si pod těmito pojmy představují temné duchy, postavy oděné v černých hábitech vzývající kouzelné formule či jiné mnohdy i trochu úsměvné představy.
Na okultismu a magii však není veselého zhola nic.
 Slovo „okultismus“ pochází z latinského „occultus“ – tajný, skrytý, utajený. 
Okultismus představuje duchovní nauku („vědu“) spojenou se zvláštními schopnostmi, ve které lidé hledají buď poznání nebo moc z jiného zdroje než z Boha, a to tam, kde takové poznání nebo moc může pocházet pouze z Boha. Jde o tajnou nebo skrytou nauku, která se zabývá nadsmyslovými jevy, jež nelze vědecky vysvětlit. Každá okultistická nauka vychází z přesvědčení, že ve světě kromě racionálně poznaných sil existují ještě jiné neznámé síly, se kterými může člověk nějakým způsobem zacházet a je ovládat pomocí magie nebo tajné praktiky, a tak dosáhnout nadvlády nad lidmi nebo věcmi. Takovými praktikami za účelem tajného poznání nebo moci se lidé otevírají působení zlých duchů, i když si to neuvědomují a často mají pocit, že nedělají nic špatného. Všechny křesťanské církve považují jakékoli formy okultismu za hříšné a škodící člověku na jeho životní cestě. Písmo sv. Starého i Nového zákona v tomto mluví zcela jasně.
 

Dôvody, prečo sa nikdy nedať tetovať …

V tomto oči otvárajúcom videu odhaľujeme, čo Biblia SKUTOČNE hovorí o tetovaniach a duchovných dôsledkoch, o ktorých sa vo väčšine kresťanských cirkví nehovorí. Levitikus 19:28 jasne hovorí: „ Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán! ,“. Aký to má význam pre dnešných kresťanov? Skúmame vôbec staroveký duchovný význam značiek vytetovaných na tele a taktiež to, čo sa deje v neviditeľnej duchovnej ríši, keď trvalo tetovaním zmeníte svoje telo?…

Zdroj YouTube. Titulky vo videu sa dajú nastaviť na slovenčinu, hovorené slovo na poľštinu

Levitikus 19:28 je biblický verš, ktorý zakazuje Izraelitom robiť si zárezy do tela pre mŕtvych (ako formu smútenia) a vypaľovať si na kožu akékoľvek znamenia (tetovanie), pričom sa pripomína, že Pán (Boh) je ich posväcujúci Boh. Tieto príkazy boli súčasťou širšieho zákonníka v knihe Levitikus, ktorý stanovoval svätosť a oddelenie izraelského ľudu od pohanských praktík. 
Tento verš je v kontexte prikázaní o tom, ako sa majú Izraeliti správať sväto a oddelene od okolitých národov, ktoré praktizovali pohanské rituály. Zákaz sa týkal:

  • Zárezy do tela: Praktiky pohrebných obradov, kde si ľudia robili rany na tele.
  • Tetovanie (znamenia): Označovanie tela, čo bolo vtedy spojené s pohanskými modlami a rituálmi. 

Boh (Hospodin/Pán) ich v tomto verši uisťuje, že on je ten, kto ich posväcuje a odlišuje od ostatných národov. 

Vo videu odpovede na:

  • Pôvodný hebrejský kontext Leviticus 19:28 a jeho moderné uplatnenie.
  • Ako boli tetovania historicky spojené s pohanským uctievaním a démonickými rituálmi.
  • Čo sa deje v duchovnej ríši, keď si necháte urobiť tetovanie.
  • Prečo je dôležité, že vaše telo je „chrámom Ducha Svätého“ (1 Korinťanom 6:19-20).
  • Súvislosť medzi krvnými zmluvami a trvalými značkami na tele.
  • Ako môže nepriateľ využiť tetovania ako vstupné body v duchovnom boji.

Čo je biela, čierna a červená mágia

Mágia. Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym – hoci aj preto, aby mu získal zdravie – vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov.

Podľa toho sa rozlišuje mágia na čiernu a bielu. Čierna mágia sa zameriava na zlo. Ide o to, ako poškodiť materiálne (majetok), alebo telesne (zdravie) iného človeka, či v krajnom prípade sa usilovať pomocou magických praktík aj o jeho smrť. Biela mágia sleduje ciele ako materiálna prosperita, úspech v podnikaní, zdravie, … Lenže proklamovaná biela mágia môže byť často iba pláštikom pre praktizovanie čiernej mágie. Žiadna mágia nie je dobro pôsobiaca, i keď sa snaží tento dojem vyvolať. 

Biela mágia

Pri bielej mágii hovoríme o magických úkonoch a rituáloch, ktorých cieľom je nejaké dobro; aspoň zdanlivé. Tým cieľom môže byť vyliečenie z choroby, ochrana pred zlom a nešťastím, odrobenie kliatby či urieknutia, získanie a úspech v práci, podnikaní, zvládnutie skúšky a mnohé ďalšie. Ľudia, ktorí ju vykonávajú najčastejšie hovoria, že využívajú neznáme prírodné sily, ktoré však ešte nie sú dostatočne vedecky preskúmané alebo tvrdia, že ich schopnosti pochádzajú od Boha. Neraz je magický rituál sprevádzaný modlitbou. V byte „bielych mágov“ visia kríže a obrazy svätých a pod. Zarážajúcim je však fakt, že na to, že by to mal byť Boží dar, si dosť často nechávajú za jeho použitie zaplatiť.

Čierna mágia

O čiernej mágii hovoríme ak sa niekto pokúša pomocou presného rituálu, magického gesta alebo vyslovenia kliatby spôsobiť nejaké zlo. Tak, ako je možné zaplatiť si a najať výpalníka alebo vraha, aby niekoho zranil či dokonca zabil, tak je to možné aj cez mágiu. Úlohu výpalníka pritom zohráva diabol. Boh nie je povinný zabrániť účinkom čiernej mágie, hoci to v skutočnosti často urobí. 1Jednoducho rešpektuje slobodné rozhodnutie človeka. O čiernej mágii hovoríme aj vtedy, ak sa niekto usiluje dosiahnuť isté pozemské „dobro“, pričom verí, že magickým rituálom ovládne zlého ducha, ktorý očakávaný efekt spôsobí. Medzi svetoznáme rituály čiernej mágie patrí napr. voodoo a macumba, prípadne santeria. Nám známejšie sú praktiky ako uhranutie a slovné alebo predmetové prekliatie, ľudovo „porobenie“.

Červená mágia

Červená mágia alebo tzv. mágia „lásky“ zahŕňa magické úkony zamerané buď na získanie sympatie, zaľúbenia a vzťahu želanej osoby alebo naopak na ublíženie tomu, kto bol vo vzťahu neverný alebo na rozchod dvoch milujúcich sa ľudí. Na tento cieľ sa použije buď nejaký nápoj, napr. červené víno (tzv. „nápoj lásky“) alebo časti tela toho človeka, napr. vlasy, koža, krv, nechty alebo iné predmety, ktoré dlhší čas nosil pri sebe. Je to úplná zvrátenosť, pretože láska je vtedy láskou, ak je slobodným vyjadrením citu, ktorý má človek voči niekomu. Takéto „znásilňovanie“ cez mágiu nikomu neprinieslo skutočnú lásku. Slepý vzťah naviazanosti k druhej osobe nemá žiadnu hodnotu a ani zďaleka sa nedá porovnať so skutočnou láskou.

Prevzaté z:
http://modlitba.sk/?p=2180 ,
http://modlitba.sk/?p=2178,
http://modlitba.sk/?p=2176