Korene Jezabel a spôsoby otvárania sa tomuto duchu

Deti sa rodia, aby z nich boli normálne, milované bytosti. Je na preskúmanie, prečo niektoré deti, ako to bolo napr. u Jezabel,  boli nasmerované  ku zlu. Otvorili sa tak prítomnosti zla, ktoré potom mohlo dominovať nad ich myslením.

Písmo hovorí, že bojujeme nie je proti „telu“, ale proti (zlým) duchom a kniežatstvám na vysokých miestach. Musíme mať na pamäti, že Jezabel  je duch, ktorý napadne ľudí,  ktorí sú rovnako obeťou, ako aj  ľudia, ktorí škodia svojím správaním druhým.
                Po prvé, je dôležité mať pod kontrolou  alebo zastaviť ubližovanie, ktoré infikovaná osoba vytvára. Nemali by sme sa však zastaviť iba tam. Mali by sme skúmať u tejto osoby korene daného problému a pomôcť jej, ak to bude možné, oslobodením. Ak sa nám podarí dostať ku koreňom, prečo je niekto pod vplyvom ducha Jezabel, potom jej budeme vedieť pomôcť k oslobodeniu a uzdraveniu od tohto podmaňujúceho vplyvu. V opačnom prípade je spása a večný život  tejto duše v riziku.

Bežné spôsoby  otvárania dverí tomto duchu:


1. Zrieknutie sa otca a strata duchovnej a fyzickej ochrany. V poslednom storočí, neprítomnosť otca v domácnosti nie je iba ekonomická. Malé dieťa, predovšetkým dievča, potrebuje mať silný mužský obraz, ktorý ju učí, že je cenná, milovaná, chránená. Ak chýba toto mužské krytie, jej život sa vymyká kontrole a stáva sa zranenou. Dieťa okamžite prechádza do režimu vlastnej ochrany, učiac sa spôsobom ako kontrolovať svoje okolie, aby zabránilo ďalšej bolesti a zraneniu. Matka sa jej môže zdať nedostatočnou a v niektorých prípadoch dokonca dieťa môže vidieť matku ako tú, ktorá ju odohnala od otca preč a je preto zodpovedná za jeho bolesti. Ak je matka tradičná, zostane v matkinom dome, dieťa potom zisťuje, že matka ju nedokáže ochrániť tak, ako cíti potrebu a tak deti vyrastú, vidiac tradičné ženy ako slabé a neschopné ženy. Matka nebola dosť dobrá na to, aby si „udržala svojho muža.“ V prípade, že matka bola agresívna, to ju robí pre ženy navždy nepriateľom. V prípade, že matka je „slobodná žena“ v liberálnom zmysle, dieťa sa učí, že iba ženy sú silné a že iba im sa dá dôverovať a s nimi nadväzovať kontakty. V prípade, že matka má hodnoty, ktoré sú proti tradičným morálnym hodnotám, potom dieťa skončí na klzkom svahu lesbizmu/homosexuality. Ak sa ukáže, že otec opustil manželku kvôli inej žene, alebo že otvorene vyjadruje jeho interpretáciu a hodnotu lásky cez sexualitu, potom sa dieťa naučí, že prijať otcovu lásku  je možné cez sex, ktorým  upriamuje jeho pozornosť. Táto lekcia bude prenesená následne na iné ženy/ mužov, že dievča/alebo chlapec, bude chcieť byť takto s nimi spojený. Dieťa bude hľadať lásku „na všetkých zlých miestach,“ a bude používať sex, nie lásku, lákaním iných, odvtedy čo  nevie, čo je pravá,  Božia láska vychádzajúca z muža.

2. Týranie detí. Zneužívanie detí, najmä sexuálne, od tej doby čo sa stalo intímnym, má trvalé následky… .v Národnom centre pre týrané detí a zanedbávanie (NCCAN), ktorý je súčasťou amerického Ministerstva zdravotníctva a sociálnych služieb, sa zhromažďujú údaje o počte prípadov nahlásených v Detskej Ochrannej Službe (CPS) každý rok, pričom však skutočný počet nahlásených prípadov je malý v porovnaní s počtom skutočných prípadov. Môžeme tak uvažovať pri pohľade na niekoľko štúdií, ktoré sa dotazovali dospelých, zneužívaných v detstve. Až dospelí s väčšou pravdepodobnosťou nahlásia svoje vlastné zneužívanie v detstve, pretože už nežijú v strachu okamžitej odvety násilníka a mali už dostatočný čas na zotavenie sa z psychologických účinkov života v domácnosti, kde boli zneužívané. Štúdia vykonaná vo veľkých organizáciách riadenej starostlivosti na severovýchode, ktorá skúmala rozdiely v ročných nákladoch na zdravotnú starostlivosť medzi zneužitými ženami a ženami bez histórie zneužívania, zistila, že zneužívanie detí a zanedbávanie nahlasovania z minulosti, bolo hlásené u 42,8% žien u tejto dopytovanej vzorky respondentov (sexuálne zneužívanie: 18,4%; fyzické týranie: 14,2%; citové zneužívanie: 24,1%; citové zanedbávanie: 21,1%; fyzické zanedbávanie: 12,2%), pričom asi polovica z týchto žien spĺňala kritériá závažnosti pre viac ako jeden typ týrania. „
      Dôsledky, avšak nie všetky, zahrňujú poruchy v sexuálnej oblasti, ako sú ťažkosti počas pohlavného styku; dysfunkcia túžby, vzrušenia alebo orgazmu; zvodné správanie, kompulzívna činnosť a prostitúcia; predčasné sexuálne správanie; zmätok v sexualite a starostlivosti; úzkosť; seba-deštruktívne správanie; problémy vo vzťahoch; ocitnutie sa znovu v pozícií obete.
      Môžeme tak vidieť, ako sú dvere duchu Jezabel otvorené, odkedy je známy s mnohými z týchto vlastností. Zneužívané dieťa bude rozumieť sexu iba ako fyzickej stimulácií a zo skúseností oddelí lásku, intimitu a dôveru. A tak sa iní stávajú objektom  stimulácie a uspokojenia. Miesto pre skutočný vzťah nie je, pretože  nechápu, čo skutočný vzťah je.

Jezabel – v bojovom duchu

Konfliktne orientovaný jedinec

Možno mu priradiť 2 úrovne. Akýkoľvek, vskutku zlý človek, začne so slabším pôsobením. Ak nie je kontrolovaný, bude pokračovať v niečom, ešte horšom. Tento duch je deštruktívny a sadistický.

(Poznámka: Keď ľudia myslia o čarodejniciach / „Jezabel“ v Biblii, automaticky myslia na ženy. Pokiaľ v Písme sú iba občas uvedené  jednotlivé ženy, väčšina čarodejníkov boli muži.)

Nízka úroveň – konflikt a podvod :

1.Zvyčajne nie je náboženský. Ateistické názory. Osoba, ktorá by sa mohla menej  zaujímať o Boha, môže Boha zosmiešňovať alebo mať iné bojovo orientované prejavy.
2.Môže alebo nemusí byť vzdelaný a úspešný, ale je múdry zlomyseľným spôsobom.
3.Vnútorne sa cíti mimo kontroly, takže odozva je kontrola jeho okolia.
4.Neverí iným, má obviňujúci charakter. 
5.S obľubou sa púšťa do súboja. Môže prejsť z pokoja do zúrivosti v priebehu niekoľkých sekúnd.
6.Má problémy s hnevom a predsudkami. Uráža ľudí.
7.Stavia ľudí proti sebe. Obete môžu byť použité ako ich nástroj, ovplyvňovania druhých, postaviac obete do pádu, zatiaľ čo on sa teší  pohľadom na svoj výkon.
8.Drží si svojich spojencov  a ciele oddelene, aby sa zabránilo jeho odhaleniu, takže nemajú šancu si porovnávať skutočnosť a prísť na to, kým je.
9.Prekrúcaním ľudských slov iniciuje zlý pohľad na situáciu. Začína jeho vlastnú propagandu.
Používa  taktiku „strachu“, predstiera odbornosť.
10.Podvádza umelecky – snaží sa presvedčiť ostatných, že je nepostrádateľný, že jedine odborník zvládne tento problém.
11.Kradne  a podvádza.
12.Odsúhlasí hocičo a potom sa razom postaví proti. Obviní vás z porušenia zmluvy.
13.Právne predpisy, poručnícky súhlas a normálne sociálne alebo osobné zápisy u neho nič neznamenajú.
14.Baví ho hrať úlohu obete.
15.Nemá rád  protirečenie. Bude na vás útočiť ak to robíte.  Použije vulgárne výrazy a urážky.
16.Pomsta.
 
Najlepšia reakcia:
Očakávajte od neho ignorovanie zmluvy. Zabráňte spoluúčasti. Buďte sebestačný. Vyhnite sa úrovne  „ver mi“ .
 

Náboženský duch

Základná stratégia nepriateľa je priviesť nás k tomu, aby sme sa sústredili na zlo. A zároveň sa odvrátili od Pánovej slávy a od kríža.

Spracované podľa publikácie:

Přemožení náboženského ducha
Rick Joyner

Jeho taktika má podobu náboženského ducha – zlého ducha, ktorý je atrapou skutočnej lásky k Bohu a skutočnému uctievaniu. Tento duch cirkev poškodil oveľa viac ako New Age a všetky ďalšie kulty dohromady.
Náboženský duch je démon ktorý sa snaží nahradiť Božiu moc v našich životoch náboženskou aktivitou. Jeho hlavným cieľom je dosiahnuť to, aby kresťania mali „vonkajšiu formu zbožnosti, ale ich moc im bola cudzia“. Náboženský duch funguje ako kvas v ceste. Nepridáva chlebu ani hmotu ani nutričnú hodnotu – len ho nafukuje. Podobne je to s vedľajším produktom náboženského ducha. Nerozmnožuje život alebo moc cirkvi, len sýti pýchu človeka. Práve pýcha spôsobila jeho prvotný pád a takmer všetky ostatné pády.
Náboženský duch nám bráni počuť Boží hlas. Vedie nás totižto k tomu, aby sme predpokladali, že už Božiu mienku poznáme – vieme, čo Boh hovorí a čo mu spôsobuje radosť. Tento klamný pocit je dôsledkom presvedčenia, že Boh je rovnaký ako my.
S týmto nepriateľom sa do istej miery stretáva každý z nás. Základným rysom farizejov predsa bolo to, že sa sústredili na chyby druhých, ale voči vlastným chybám boli slepí. Je kľúčové, aby sme sa oslobodili od tohto zničujúceho klamu a už do neho neupadali znova. Inak nebudeme schopní uctievať Hospodina v Duchu a v pravde.
Tomuto boju sa nikto nevyhne. Otázkou zostáva len to, na akej strane budeme bojovať.
V knihe Přemožení náboženského ducha nachádzame zoznam varovných znamení prítomnosti náboženského ducha a tiež kroky, ktoré môžeme podniknúť, aby sme sa týchto postojov zbavili. Kľúčom a cieľom je dôverný vzťah s Bohom, ktorý sa prejavuje láskou k nemu a k blížnemu.

Prirodzenosť náboženského ducha

Náboženský duch je démon, ktorý sa snaží nahradiť náboženskou aktivitou moc Ducha Svätého v živote veriaceho. Jeho primárnym cieľom je mať cirkev, ktorá sa „drží formy zbožnosti, ale zapiera jej moc“ (2Tim 3:5). Apoštol Pavol toto svoje nabádanie zakončil: „vyhýbajte sa takýmto ľuďom!“ Tento náboženský duch je tým „kvasom farizejov a sadukajov“ (Mt 16:6), pred ktorým Pán varoval svojich učeníkov.
Keď Pán používal metafory, tak to bolo kvôli tomu, že charakterizovali predmet lekcie. Náboženský duch funguje ako kvas v chlebe. Nedáva mu žiaden obsah (význam) alebo výživnú hodnotu, ale ho len nafúkne. Takýto je výsledok náboženského ducha. Nedá život a moc cirkvi. Kŕmi človeka samotnou pýchou, ktorá spôsobila prvý pád a takmer každý pád odvtedy. Satan, zdá sa, že rozumie lepšie ako cirkev tomu, že „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (Jak 4:6). On veľmi dobre vie, že Boh nebude potvrdzovať žiadnu prácu, ktorá by mohla byť nafúknutá pýchou a že Boh Sám ju bude dokonca odmietať. Preto satanova stratégia je učiniť nás pyšnými, dokonca pyšnými aj z dobrých vecí, ako napríklad: koľko si čítame Bibliu, koľko svedčíme alebo kŕmime chudobných. On vie veľmi dobre, že ak aj robíme Božiu vôľu v pýche, tak bude brzdiaca a môže pracovať aj smerom k nášmu pádu.
Satan tiež vie aj to, že keď sa už dostane kvas do chleba, tak je ho takmer nemožné odstrániť. Pýcha, vo svojej najhlbšej podstate, je najťažšia pevnosť k náprave a odstráneniu. Náboženský duch nás drží od načúvania Božiemu hlasu tým, že nás povzbudzuje, aby sme nadobudli myslenie, že my už Boží názor poznáme, že vieme, čo hovorí a čo sa Mu páči. Tento zvod je výsledkom viery, že Boh je ako my. Toto spôsobuje aj racionalizáciu Písma, ktorá nám umožňuje veriť, že karhanie, nápravy, slová korekcie sú pre iných ľudí, a nie pre nás.
Ak je toto problém v tvojom živote, pravdepodobne si už začal myslieť, že ako veľmi si niekto potrebuje prečítať tento text. Nemuselo ťa napadnúť, že Boh vložil tento text do tvojich rúk, lebo ho sám potrebuješ. V skutočnosti ho všetci potrebujeme. Toto je nepriateľ, s ktorým do istého stupňa všetci zápasíme. Je to celkom nevyhnutné, aby sme boli oslobodení z tohto devastujúceho zvodu a aby sme slobodnými aj zostali. Nebudeme schopní uctievať Pána v Duchu a v Pravde, dokiaľ to neurobíme.
Do akého stupňa sme boli oslobodení z tohto mocného zvodu, bude priamo ovplyvňovať stupeň, v ktorom budeme schopní kázať skutočné evanjelium v pravej moci. Cirkevná konfrontácia s náboženským duchom bude jeden z impozantných zápasov posledných čias. Každý bude bojovať v tejto bitke. Jedinú vec, ktorú si potrebujeme presne stanoviť je, že na ktorej strane tohto boja budeme!
Nebudeme mať autoritu oslobodzovať druhých z temnoty, dokiaľ sami nebudeme v tej oblasti slobodní. Aby sme sa postavili na pevnú pôdu od tohto obrovského nepriateľa, musíme poprosiť Pána, aby zasvietil na nás svojím svetlom, aby nám ukázal ako toto aplikovať do našej osobnosti. Ako Pán neustále konfrontoval farizejov, tak je to aj príkladom, že cirkevný boj od samotného počiatku bol práve s týmto duchom. Práve ako primárna charakteristika farizejov bola ich tendencia zamerať sa na to, čo je v iných zlé, zatiaľ čo sú slepými k svojim vlastným chybám, tak aj náboženský duch sa snaží učiniť nás viac náchylných k tomu, aby sme hľadali to, čo je zlé s druhými, miesto potreby našej vlastnej nápravy.

Človek pod vplyvom ducha Jezabel s charakteristikou „úbožiak“

Jedná sa o hybrid medzi charakteristikou záľudnej a pôvabnej Jezabel a Jezabel charakteristiky typu „Peter Pan“.

Nositeľ ducha Jezabel vykresľuje seba vždy ako osobu, ktorou v skutočnosti  nie je. Poobzeraj sa okolo nej a nájdeš tam i nositeľa ducha Achaba, ktorý ju podporuje.

 Hlavné charakteristiky:  Základnou potrebou je pozornosť a kontrola, riadené seba-ľútosťou a potrebou obviniť druhých za vlastné chyby, udržanie si povesti ako sladkej a nevinnej osoby. Hlavnou  charakteristickou črtou je plášť obeti a odmietanie zodpovednosti za jej zlé konanie. Nie sú zodpovední za to, čo sa udialo. Neprijímajú zodpovednosť za svoje vlastné správanie. Je to vždy chyba niekoho iného. Správanie môže byť „normálne“, až dovtedy, dokiaľ neurobia nejakú chybu. Potom prenesú vinu na niekoho iného ​​a stávajú sa falošnou obeťou pravej obete. Tento spôsob správania jej udeľuje pozitívnu pozornosť okolia, pohodlie a záchranné úsilie iných, pokiaľ čo skutočná obeť je označená ako zlo. Falošný plášť obeti je potrebné rozlíšiť od skutočnej obete zneužitia, skôr než sa rozhodnete označiť niekoho za nositeľa ducha Jezabel. Nositeľ ducha Jezabel takto spôsobuje zneužitie svojho okolia voči jej pravej obeti.

Sebaľútosť je psychický stav mysle jedinca,  vnímaný v  nepriaznivých situáciách, ktorý nie je schopný akceptovať danú situáciu, neprijíma ju a nemá sebaistotu a dokonca ani schopnosť sa s danou situáciou vyrovnať. To je charakterizované presvedčením človeka, nositeľa tohto ducha, že je obeťou udalostí a preto si zaslúži prejav sústrasti. Sebaľútosť je všeobecne považovaná za negatívnu emóciu v tom, že všeobecne nepomôže riešiť nepriaznivú situáciu. Toto v sociálnom kontexte môže mať za následok, buď ponuku sympatií okolia alebo poskytnutú radu. Seba-ľútosť môže byť považovaná za normálnu a za určitých okolností je i zdravá a to vtedy, ak to prechodne  vedie buď k akceptácií alebo k rozhodnutiu zmeniť danú situáciu.