Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete

Skúsený exorcista ThDr. ICLic. PaedDr. Jozef Maretta, PhD. v knihe Odpoveď Cirkvi na fenomén Zlého vo svete, zameriava svoju pozornosť na pôvodcu smrti, jeho pokušiteľskú činnosť ale aj na pomoc tým, ktorí podľahli jeho taktikám. Venuje sa nasledovným témam: okultizmus, mágia, veštenie, špiritizmus, alternatívna medicína, joga, reiky, autogénny tréning, rosenkruciáni – bratstvo ruže a kríža, teozofia, hermetický rád zlatého úsvitu, ordo templi orientus, okultné spoločnosti a i.
Publikácia podrobne rozoberá pôsobenie Zlého ducha v dnešnom svete a tiež stanovisko Cirkvi, ktorá ponúka pomoc – víťazstvo Ježiša Krista nad smrťou, hriechom i diablom.

Nedajte sa zviesť, 1.-3. časť

1.Pred čím nás Panna Mária varuje? A prečo je vhodné dať pána Boha na prvé miesto?
2.Boh Ťa neprestane milovať ani keď budeš žiť v obrovských hriechoch. Riešením všetkých problémov je zasvätenie sa Ježišovi skrze ruky Panny Márie.
3.Ježiš nám posiela svoju matku Pannu Máriu, aby sme boli v bezpečí. Čo zaznelo vo Fatime a v Akite? 4.Nebojme sa, Pán je s nami až do konca! Aké máme prisľúby od Pána, že nás bude chrániť a sprevádzať…

Duchovný obchvat a ako sa mu vyhnúť

Čo je duchovný obchvat?
Definícia, úrovne a príklady

Väčšina ľudí sa obracia k meditácii a duchovnejšiemu životu, pretože sa chcú cítiť lepšie. Túžia po živote s menším stresom, nepohodlím a bolesťou a chcú sa napojiť na väčšiu ľahkosť, pohodu, radosť a hojnosť. To je veľmi dobrý dôvod na meditáciu. Niekedy je však život jednoducho bolestivý. Definícia duchovného obchvatu je, keď využívame svoju meditačnú prax na to, aby sme unikli tejto pravde, namiesto toho sa pripútame k toxickej pozitivite a vyhýbame sa tak skutočnému rastu.

Duchovný obchvat je definovaný ako používanie vlastnej spirituality na to, aby sme sa vyhli konfrontácii s nevyriešenými problémami buď na osobnej, medziľudskej, alebo systémovej úrovni. Tento termín spopularizoval v 80. rokoch minulého storočia John Welwood, budhistický učiteľ a psychoterapeut, ktorý tento jav pozoroval vo svojej vlastnej duchovnej komunite.
Duchovný obchvat je pokus využiť svoju spiritualitu alebo meditačnú prax nie na vyrovnanie sa s realitou aká je, ale na únik, vyhnutie sa danej realite alebo jej potlačenie. Príklady duchovného obchvatu môžu zahŕňať nasledujúce:
– Odpútanie sa bez súcitu. Napríklad zámena ľahostajnosti za vyrovnanosť.
– Vyhýbanie sa nepríjemným pocitom.
– Snaha používať meditáciu ako prostriedok na vyhýbanie sa emóciám alebo ich potláčanie namiesto súcitného svedectva o všetkom, čo sa objaví.
– Nadraďovanie meditačnej praxe. Vyhlasovanie nadradenosti alebo spravodlivosti nad tými, ktorí nezdieľajú vašu prax.

Čo je duchovná manipulácia

Manipulovať znamená vyjednávať, ovládať alebo ovplyvňovať vo svoj prospech. Duchovná manipulácia je technika, používaná v niektorých cirkvách a kultoch, zneužívajúce ľudí, aby ich ovládli a získali zisk. Vytvárajú zároveň dojem, že ich učenie je založené na Biblii.
Niektoré náboženské skupiny vytrhávajú Písmo z kontextu, aby podporili svoje presvedčenie. Izolujú „dôkazové texty“ a „vyberajú si z nich verše“, aby neinformovaných ľudí presvedčili, že ich výklad je správny. To dokonca do takej miery, že tvrdia, že len oni majú „pravdu“ a všetci ostatní sa mýlia. Niektorí dokonca pozmenili Bibliu a vytvorili vlastný preklad, aby podporili svoje náboženské predsudky.

Čo je Theléma

Wikipédia definuje Thelému nasledovne (https://sk.wikipedia.org/wiki/Thel%C3%A9ma) : Theléma je ezoterické a magické náboženstvo či duchovná filozofia založená Aleisterom Crowleym (1875–1947) začiatkom 20. storočia [1].  Jej jadro tvoria Sväté knihy thelémske, z ktorých prvou a najvýznamnejšou je Kniha Zákona. Je tiež známa ako Liber AL vel Legis, ktorú Crowley napísal počas mystickej skúsenosti, ktorú mal v Káhire v apríli roku 1904.[2]
Unikurzálny hexagram s hore mieriacim kvetom s piatimi lupeňmi. Symbol thelémskeho hnutia.
Slovo „theléma“ vychádza z podstatného mena θέλημα, ktoré v starogréckom dialekte koiné vyjadruje slovo „vôľa“. Odvodzuje sa od slovesa θέλω (thélo), „chcieť, byť (niekoho) vôľou“. Prívrženci thelémy sa nazývajú thelémiti.[3]