Slovo ´okultný´ podľa dvojzväzkovej svetovej encyklopédie World Book Dictionary znamená taký, čo je mimo zákona prirodzeného sveta, za hranicami obyčajného poznania. Taktiež taký, čo má niečo spoločné so silami alebo zákonmi mimo prírody.
Okultizmus je viera v okultné sily, ich štúdium alebo použitie; v 22 dielnej svetovej encyklopédii sa píše, že okultizmus sa vzťahuje na široké rozpätie náboženských praktík zahŕňajúcich mágiu alebo sily mimo prirodzeného sveta (astrológia, veštectvo, viera v magické sily a špiritizmus, viera, že duchovia komunikujú so žijúcimi…)
Viera v okultizmus sa od polovice dvadsiateho storočia veľmi šíri najmä v krajinách „západu“.
Veriacich však predovšetkým zaujíma, čo o týchto otázkach hovorí Cirkev. Aj preto k nim zaujali postoj exorcisti i napr. páter Vojtech Kodet:
„Striktne vzaté, o okultizme by sa vlastne ani nemalo hovoriť – nie preto, že by sme sa báli, ale preto, že to nie je hlavný bod nášho záujmu. Hlavným bodom nášho záujmu je Ježiš Kristus, Božie kráľovstvo, Duch Svätý, ktorý je nám daný a Otec, ktorý nás čaká. Toto si musíme uvedomiť kedykoľvek budeme premýšľať o okultizme a o tom, čo budeme robiť. Napriek tomu sú určité pastoračné dôvody, aby sa o ňom hovorilo.“
Sú na to prinajmenšom dva dôvody:
„Dôverčivosť, naivita, neorientovanosť až streštenosť niektorých našich bratov a sestier, ktorým všetko splýva v jedno, ktorí majú dojem, že čokoľvek použijú vo svoj prospech, je dobré, a všetko, čo je mimoriadne, je Božie.
Ale takto to určite nie je. Mnoho ľudí si myslí, že možno „spatlať“ všetko spolu, že nie sú nijaké deliace hranice a čo mne alebo mojím blížnym nijako viditeľne neublíži, musí byť dobré.“
O tomto probléme treba hovoriť aj preto, že medzi katolíkmi, ale v rozličných protestantských denomináciách sú ľudia, ktorí týmto praktikám robia neplatenú reklamu tým, že proti nim trošku nešikovne bojujú.
Prehnané stráženie antiokultnej čistoty, je niekedy nemúdre, ale čo je hlavné, odvádza nás od Krista namiesto toho, aby sme sa usilovali o to, čo by nás k nemu privádzalo.
