Heiligenkreuz-Vatikán 11. apríla 2018 (HSP/kath.net/pl/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)
Emeritný kardinál Rímskej kúrie Paul Josef Cordes mal 17. marca 2018 túto nižšie uvedenú prednášku na konferencii Filozoficko-teologickej vysokej školy Benedikta XVI. v kláštore Heiligenkreuz pri Viedni. Kath.net ďakuje J.E. za povolenie uverejniť ju v plnom rozsahu.
New Age – módne učenie o „spáse“ teologicky inšpirované
Arnold Gehlen opísal človeka ako „nedostatkovú bytosť“. Touto charakterizáciou chcel oddeliť „to animálne racionálne“ od zvieraťa. Jeho antropológia iste nenašla všeobecné uznanie. No pojem „nedostatková bytosť“ aj mimo jeho systému myslenia negatívnej sociálnej filozofie zostáva platný. Toto zistenie je dôležitým poukazom na našu krehkosť a nedokonalosť.
Náboženstvá už odjakživa načrtávali cesty, ako riešiť ľudskú slabosť. Nedokonalosť našej bytosti si vytvorila kozmos pohanských bohov. Biblické zjavenie Starého a Nového zákona sa tiež zaoberá reakciami na najrozličnejšie formy ľudskej núdze. A nielen to.
Zvládanie bezmocnosti a biedy sa v Biblii javí dokonca ako podstatný východiskový bod konania Boha v oblasti spásy. Napríklad počas Ježišovho verejného účinkovania sú Evanjeliá pretkané Ježišovými dôkazmi priazne voči trpiacim a núdznym. Na všetkých miestach zasahuje, aby zvrátil biedu a zachránil život. Tak v Markovom evanjeliu je 12 zázrakov spásy: posadnutý v Kafarnaum, Petrova svokra a malomocný v 1. kapitole, ochrnutý v 2. kapitole atď. Keď sa Ježiša Ján Krstiteľ vypytuje, sám robí z jeho fyzických dobrých skutkov znamenie svojej osoby: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú …“ (Mt 11,5 ff). Stará s o jedlo a pitie: premenenie vody na víno (Jn 2,1-11), o zázračné rozmnoženie chleba (Jn 6,1-14). Nakoniec zasahuje proti ohrozeniu človeka prírodou ako pri utíšení búrky na mori (Mk 6, 48-51).
Joga a jej mnohé prúdy
Takéto zistenie zjavenia nenecháva nijaké pochybnosti –nijaký kresťan nesmie prepočuť ľudské volanie o pomoc. Prijať ho je poverením od Krista. Ľudské potreby už vždy boli záväzkami Cirkvi. História je pretkaná výraznými tradíciami pomoci všetkého druhu. Koľkí svätci založili rehole na boj proti utrpeniu – až po sv. Matku Teréziu našich dní.
Vzhľadom na túto chvályhodnú minulosť je možno vhodná malá poznámka: Nech aj stále znova protikresťanské a proticirkevné hlasy silne zhadzujú naše spoločenstvo – my sme ako Cirkev hrdí na svoju úlohu priekopníka v službe človeku.
Ako teraz integrovať modernú vlnu ázijských praktík meditácie do spomínaného spásonosného pôsobenia Cirkvi? Sám som ako študent teológie už v 50. rokoch čítal knihu bývalého jezuitu Huga M. Enomiyu Lassalla „Jóga pre kresťanov“. On až neskôr opustil svoju rehoľu a stal sa budhistickým majstrom zenu. Jeho kniha sľubovala nám seminaristom silu koncentrácie, uvoľnenia a duševný pokoj. Prečo to neskúsiť? Veď to bolo od jezuitu. V katolíckom štandardnom diele „Lexikón teológie a Cirkvi“ zv. 10 (1965) sa hovorí o jóge rozhodne pozitívne ako o sprostredkovanej sile JA a uzdravujúcich silách. Nespomína sa však, že joga je spojená s budhizmom a skrze meditáciu získava osvietenie, no aj vymazanie seba.
To bola polovica minulého storočia. Ako sa dnes prezentuje svet, ktorý nám ponúka cesty spásy východných kultúr uprostred Európy? „Joga pre kresťanov“ vystupovala spočiatku ako jednoduchá gymnastika, ako neškodný uzdravovateľ. V našich šírkach nepochybne otvorila dvere ázijským ponukám spásy. Medzitým sa však už etablovali rôzni meditační epigóni. A otvorila im veľký – aj cirkevný – trh. Túto novú širokú oblasť možno opísať spoločnými pojmami „neognóza“ a „ezoterika“. Už pohľad na internet môže záujemcovi ukázať, akú kariéru urobili ázijské ponuky „wellnessu“ a ich meditačné formy na Západe.
