„New Age“ – módne učenie “o spáse” teologicky inšpirované

Heiligenkreuz-Vatikán 11. apríla 2018 (HSP/kath.net/pl/Foto:TASR/AP-Andrew Medichini)
Emeritný kardinál Rímskej kúrie Paul Josef Cordes mal 17. marca 2018 túto nižšie uvedenú prednášku na konferencii Filozoficko-teologickej vysokej školy Benedikta XVI. v kláštore Heiligenkreuz pri Viedni. Kath.net ďakuje J.E. za povolenie uverejniť ju v plnom rozsahu.

New Age – módne učenie o „spáse“ teologicky inšpirované
Arnold Gehlen opísal človeka ako „nedostatkovú bytosť“. Touto charakterizáciou chcel oddeliť „to animálne racionálne“ od zvieraťa. Jeho antropológia iste nenašla všeobecné uznanie. No pojem „nedostatková bytosť“ aj mimo jeho systému myslenia negatívnej sociálnej filozofie zostáva platný. Toto zistenie je dôležitým poukazom na našu krehkosť a nedokonalosť.
Náboženstvá už odjakživa načrtávali cesty, ako riešiť ľudskú slabosť. Nedokonalosť našej bytosti si vytvorila kozmos pohanských bohov. Biblické zjavenie Starého a Nového zákona sa tiež zaoberá reakciami na najrozličnejšie formy ľudskej núdze. A nielen to.
Zvládanie bezmocnosti a biedy sa v Biblii javí dokonca ako podstatný východiskový bod konania Boha v oblasti spásy. Napríklad počas Ježišovho verejného účinkovania sú Evanjeliá pretkané Ježišovými dôkazmi priazne voči trpiacim a núdznym. Na všetkých miestach zasahuje, aby zvrátil biedu a zachránil život. Tak v Markovom evanjeliu je 12 zázrakov spásy: posadnutý v Kafarnaum, Petrova svokra a malomocný v 1. kapitole, ochrnutý v 2. kapitole atď. Keď sa Ježiša Ján Krstiteľ vypytuje, sám robí z jeho fyzických dobrých skutkov znamenie svojej osoby: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú …“ (Mt 11,5 ff). Stará s o jedlo a pitie: premenenie vody na víno (Jn 2,1-11), o zázračné rozmnoženie chleba (Jn 6,1-14). Nakoniec zasahuje proti ohrozeniu človeka prírodou ako pri utíšení búrky na mori (Mk 6, 48-51).

Joga a jej mnohé prúdy
Takéto zistenie zjavenia nenecháva nijaké pochybnosti –nijaký kresťan nesmie prepočuť ľudské volanie o pomoc. Prijať ho je poverením od Krista. Ľudské potreby už vždy boli záväzkami Cirkvi. História je pretkaná výraznými tradíciami pomoci všetkého druhu. Koľkí svätci založili rehole na boj proti utrpeniu – až po sv. Matku Teréziu našich dní.
Vzhľadom na túto chvályhodnú minulosť je možno vhodná malá poznámka: Nech aj stále znova protikresťanské a proticirkevné hlasy silne zhadzujú naše spoločenstvo – my sme ako Cirkev hrdí na svoju úlohu priekopníka v službe človeku.
Ako teraz integrovať modernú vlnu ázijských praktík meditácie do spomínaného spásonosného pôsobenia Cirkvi? Sám som ako študent teológie už v 50. rokoch čítal knihu bývalého jezuitu Huga M. Enomiyu Lassalla „Jóga pre kresťanov“. On až neskôr opustil svoju rehoľu a stal sa budhistickým majstrom zenu. Jeho kniha sľubovala nám seminaristom silu koncentrácie, uvoľnenia a duševný pokoj. Prečo to neskúsiť? Veď to bolo od jezuitu. V katolíckom štandardnom diele „Lexikón teológie a Cirkvi“ zv. 10 (1965) sa hovorí o jóge rozhodne pozitívne ako o sprostredkovanej sile JA a uzdravujúcich silách. Nespomína sa však, že joga je spojená s budhizmom a skrze meditáciu získava osvietenie, no aj vymazanie seba.
To bola polovica minulého storočia. Ako sa dnes prezentuje svet, ktorý nám ponúka cesty spásy východných kultúr uprostred Európy? „Joga pre kresťanov“ vystupovala spočiatku ako jednoduchá gymnastika, ako neškodný uzdravovateľ. V našich šírkach nepochybne otvorila dvere ázijským ponukám spásy. Medzitým sa však už etablovali rôzni meditační epigóni. A otvorila im veľký – aj cirkevný – trh. Túto novú širokú oblasť možno opísať spoločnými pojmami „neognóza“ a „ezoterika“. Už pohľad na internet môže záujemcovi ukázať, akú kariéru urobili ázijské ponuky „wellnessu“ a ich meditačné formy na Západe.

Přístupové cesty Zlého – Vojtěch Kodet

Přístupové cesty Zlého – Vojtěch Kodet

Prečo je potrebné hovoriť o prístupových cestách zlého?
Pretože v dnešnej dobe sa ľudia veľmi ľahkovážne otvárajú zlému. Na jednej strane sa stretávame s tým, že je zlo úplne otvorené, demaskované, čo je veľká zmena oproti predchádzajúcim dobám (verejné satanské sekty, ľudia, ktorí sa verejne hlásia k zlu), a potom tu máme mnoho veľmi rafinovaných vecí. Na prvý pohľad nevyzerajú zle a ľudia sa tomu v dobrej viere a v neinformovanosti, niekedy až naivite ľahko otvoria, a potom zistia, že im to veľmi ničí život. Ako po stránke duchovnej, tak po stránke psychickej a niekedy to končí až telesnými problémami. Preto si myslím, že je potrebné na to upozorniť práve z aktuálneho hľadiska, pretože sa zlý duch často tvári ako anjel svetla, čo je jeho taktika od začiatku. Ale podoby, ktoré volí, sú dnes iné, než boli predtým.

Aké sú teda prístupové cesty zlého?
To je široká otázka. V prvom rade je to pokušenie, ktoré všetci každodenne zažívame. Boží nepriateľ útočí na naše slabosti, na naše myšlienky, na našu vôľu, snaží sa nás odvrátiť od konania dobra k nejakému čiastkovému zdanlivému prospechu pre nás a pokúša nás k hriechu. Toto je najčastejšie. Potom sú hriechy, ktoré nás zvláštnym spôsobom otvárajú duchu zla a sú to hriechy proti prvému prikázaniu – keď človek zamení Boha za nejakú modlu a ani si to neuvedomuje. V živote človeka, ktorý je pokrstený a patrí Kristovi, veci dobre fungujú iba vtedy, ak má Boha na prvom mieste. Boží nepriateľ sa snaží, aby toto prvé miesto človek prenechal niečomu inému. Zdanlivo to vyzerá nevinne a ľudia to obhajujú tým, že nikto nie je dokonalý. No iste, nikto nie je dokonalý, ale je dôležité, aby sme sa snažili Pána Boha milovať celým svojím srdcom a túžili po tom, aj keď nám to nejde. A ak má niečo v našom živote prednosť pred Bohom, aby sme to vyznávali.
Aby sme bojovali proti akémukoľvek druhu modlárstva. Tou modlou sa môže stať čokoľvek, najčastejšie vzťahy, ale aj hmotné veci, peniaze, zážitky, zábava. Mladí ľudia v súčasnosti v tejto oblasti najčastejšie „ulietajú“ na omamných látkach, na alkohole, na rôznych druhoch závislosti, na voľnej sexualite, na internete, ale aj na mágii, a tým sa otvára jeden veľký zdroj zlého. Pretože keď v inej oblasti človek zlyhá zo slabosti, vyzná sa a zasa sa vráti späť do vzťahu plného lásky a dôvery voči Bohu. V oblasti mágie, kde človek dá prvé miesto nejakej skutočne zlej veci, okultným praktikám alebo ezoterizmu (čo je v súčasnosti veľmi časté), alebo špiritizmu, tak ten zlý nielenže toho konkrétneho človeka zvedie k hriechu, ale začne si na neho robiť nárok. Pretože vo chvíli, keď zloduchovi dáme to prvé miesto, neopustí ho dobrovoľne. Na to ľudia často zabúdajú a toto býva najčastejším osídlom pre mnohých ľudí, pretože rôzne formy moderného ezoterizmu, špiritizmu a okultizmu sa skrývajú na mnohých miestach a tvária sa pre človeka potrebne a prospešne, no práve v tom je ich veľká pasca.

Svedectvo – Reiki a Kristus

Po nežnej revolúcii, keď som sa vrátil zo základnej vojenskej služby, som začal vedome hľadať Boha. On ma pritom „našiel“ už skôr, čo som pociťoval aj počas tých dvoch strastiplných rokov vojenčiny v cudzej krajine.

Po roku 1989 začali znova fungovať tzv. „laické rády“, a ja som sa rozhodol zaradiť sa k františkánom. Prvýkrát som sa v tomto spoločenstve stretol s modlitbami, čítaním Biblie a s rozhovormi o duchovnom živote. Chodili tam zväčšia dôchodcovia, ale už tu som zažil ľudí ktorý mali niečo, čo som ja vtedy nevedel zadefinovať, ale veľmi ma to priťahovalo. Teraz už viem, že to bola živá viera a Kristova láska.
Po nejakom čase som dostal ponuku ísť robiť do sveta biznisu, a stal som sa obchodníkom. Tá robota ma bavila a navyše sa v nej dalo aj slušne zarobiť.
Časom ma začala ovládať moc peňazí a túžba po bohatstve a uznaní. Vďaka týmto túžbam začali do môjho života vstupovať kompromisy vo vzťahu k Bohu, k vlastnému svedomiu a voči viere. Jedného dňa som si uvedomil, že sedím na dvoch stoličkách a že mám dvoch pánov, ktorí sa vzájomne nemajú radi.
 
Boh ma usvedčil aj skrze kamarátov, ktorí sa ma pýtali, načo chodím do kresťanského spoločenstva, keď to aj tak nežijem. Hovorili, že aj tak mi to nepomôže a že som pokrytec.
Zvolil som si jednoduchšiu a pohodlnejšiu cestu: prestal som tam chodiť a začal som umlčovať svoje svedomie. Nakoniec sa v spoločenstve skladali „sľuby“ a s takým spôsobom života, ako som žil, som tak či tak nedokázal pred Bohom a spolubratmi prisahať „chudobu a čistotu“.
Po dlhšom čase som začal mať duchovný smäd a vedel som, že so svojím neusporiadaním životom, a najmä s neochotou ho usporiadať, nemôžem prísť k Bohu. A tak som začal hľadať iný zdroj na uhasenie tohto smädu vo forme rôznych ezoterických a okultných náuk.