Home Čarodejníctvo, Okultizmus, Oslobodenie Archive by category "Čarodejníctvo, okultizmus, satanizmus, modloslužba" (Page 7)

Kategória: Čarodejníctvo, okultizmus, satanizmus, modloslužba

Prvá kategória, prostredníctvom ktorej sa prejavuje činnosť démonov v okultizme, je veľmi populárna oblasť veštenia. Podľa definície má veštenie svoj pôvod v latinskom slove divinare, čo znamená predvídať.

Veštenie je predpovedanie budúcnosti pomocou nadprirodzených javov. Človek, ktorý predpovedá budúcnosť, sa volá veštec. Božie slovo na mnohých miestach veštenie zakazuje, lebo je to druh modloslužby. Keďže niektorí ľudia sú skutočne obdarení nadprirodzenou schopnosťou predpovedať budúcnosť, všetci exorcisti a ľudia zaoberajúci sa touto problematikou hovoria, že sa to deje pomocou démonických síl. Boh niekedy zjaví budúcnosť človeku, ale robí to len zriedka a vtedy, ak je to nevyhnutné pre spásu človeka. Robí to pomocou Svätého Ducha, darom proroctva.

Účel nesvětí prostředky – rozhovor o léčitelství

Jak odlišit léčitelství od daru uzdravování? Mnoho svědků víry mělo přece léčitelské schopnosti.

Rozhovor s P. Vojtěchem Kodetem O.Carm. pro Katolický týdeník 12/2015.

Častokrát se léčitelem nazýval člověk, který rozuměl bylinám a věděl, co na co používat a co nepoužívat – například. sv. Hildegarda, jejíž osobou se dnes rádi zaštiťují esoterici. Mnozí léčitelé však nejsou jen bylinkáři, ale šarlatáni, kteří současně s doporučením bylin diagnostikují postižení pacienta pomocí kyvadélka, pružiny nebo jasnovideckých schopností, působí na pacienty předáváním energie a následně tyto tzv. kladné energie vkládají do bylin a vlastně je tím očarovávají. To jsou ovšem metody okultní, jimiž může být spoután i ten, kdo od takového léčitele přijímá pomoc v dobré víře, že jde o dar Boží. Pomoc těchto léčitelů je pak draze zaplacena. Často dojde jejich působením pouze k odstranění symptomů nemoci, nikoliv k vyléčení, ale hlavně se lidé skrze tyto metody otevřou světu démonů, kteří si časem vyberou svou daň. Účel nesvětí prostředky a křesťan by měl dobře rozlišovat, z jakého zdroje léčivá síla pochází a kdo na něho vkládá ruce. Něco jiného je dar uzdravování, který je jedním z charismat Ducha svatého. Tím působí Bůh uzdravení skrze modlitbu.

Jak tyto „správné“ léčitele odlišit od těch, kteří využívají jiné síly?
Kdo má dar uzdravování od Boha, tak se nad nemocným modlí ve jménu Ježíše Krista za uzdravení, jak čteme v Písmu, a nečaruje nad ním, neposílá mu nějaké energie, ani se nedoptává nějakým kyvadélkem nebo jiným prostředkem na to, co pacientovi je a co má dělat. Takovému člověku ale neříkáme léčitel, nýbrž je to ten, kdo se modlí za uzdravení. A kdo je „jen“ bylinkář, také neléčí, ale doporučuje přírodní léčebné prostředky.

Pages: 1 2

Korene nevery a okultizmu

Praktizovanie rôznych foriem okultizmu je jedným z najťažších hriechov proti prvému Božiemu prikázaniu. Aké sú najhlbšie korene tohto hriechu a nevery v Boha?

Falošný obraz Boha
 Ježiš Kristus nám zjavuje celú pravdu o tajomstve Boha, ktorý je jeden v dokonalom spoločenstve osôb: Otca, Syna a Ducha Svätého. Každého z nás povolal k životu a do spoločenstva lásky s ním. Ustavične nad nami bdie s veľkou nehou, mocou a rozhodnosťou najlepšieho Otca. Existujeme a žijeme len preto, lebo nás Boh miluje. Láskou Boha je osoba – Duch Svätý. On je vzájomnou láskou Otca a Syna. Celý svet bol stvorený a je udržiavaný pri živote silou tejto Lásky. Keď Stvoriteľ stvoril človeka na svoj obraz a podobu, urobil ho schopným milovať, čiže prijať dar Ducha Svätého a odovzdávať ho iným. V tomto je obsiahnutá najväčšia dôstojnosť človeka – že skrze modlitbu môže nadviazať osobný vzťah lásky s Bohom, spojiť sa s ním vo sviatostiach, dovoliť Bohu, aby ho oslobodzoval z otroctva hriechov a uzdravoval zo všetkých zranení, slabostí, chorôb ducha, aby človek mohol bez prekážok milovať láskou, ktorú mu dáva Boh. Toto je plnosť šťastia: byť milovaný a milovať čistou, nezničiteľnou láskou.

Túto pravda o Bohu ustavične spochybňuje a deformuje v ľudskej mysli sila zla. V opise prvotného hriechu Satan, ktorého Ježiš nazval „luhárom a otcom lži“ (Jn 8, 44), našepkáva človeku myšlienku, že Boh ho nemiluje, pretože mu svojím zákazom bráni dosiahnuť úplné šťastie: „Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš“ (Gn 2, 17). Diabol spochybňuje to, čo hovorí Boh: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“ (Gn 3, 4 – 5). Poznať dobro a zlo znamená dosiahnuť Božiu všemohúcnosť. Adam a Eva uverili diablovi, a prestali veriť Bohu. Uverili, že hriech im prinesie plnosť šťastia, a prestali veriť v to, čo hovoril Boh: že hriech zabíja lásku, vedie k duchovnej smrti a k zotročeniu silou zla. Diablovi sa podarilo zdeformovať v ľudskej mysli obraz Boha a podnietiť človeka k prvému hriechu, k odvrhnutiu viery v to, čo mu predtým zjavil Boh. Keďže diabol je „luhár a otec lži“ (Jn 8, 44), neprestáva sa pokúšať zdeformovať obraz Boha v duši a srdci človeka. Chce, aby človek prestal veriť a dôverovať Bohu, prestal sa modliť a neprijímal sviatosti, aby odvrhol Božie prikázania a morálne zásady a aby sám rozhodoval o tom, čo je dobré a čo zlé.
Človek, ktorý má vo svojom vnútri falošný obraz Boha, sa búri proti Bohu, uteká od neho, až nakoniec spochybňuje jeho existenciu. Nemecký filozof Friedrich Nietzsche napísal: „Keby Boh existoval, nedokázal by som zniesť, že ja nie som Boh.“ Ak človek uverí v to, čo diabol hovorí o Bohu, začne žiť v postoji vzbury voči Bohu a to sa stane príčinou jeho najväčšieho nešťastia a utrpenia. Naďalej bude hlboko túžiť po šťastí, ktoré je neuvedomenou túžbou po Bohu, ale začne ho hľadať v zmyslovej rovine, v rôznych ideológiách, sektách, pohanských náboženstvách alebo v okultizme.

Pages: 1 2