Empatia alebo narcistické zrkadlenie?

Všetci túžime po tom, aby nám ten druhý rozumel a bol našou spriaznenou dušou. Empatiu vnímame veľmi pozitívne a má na nás dobrý vplyv. Treba však dávať pozor, aby si ju človek nezamieňal so zrkadlením.

Zrkadlenie

Zrkadlíme tomu druhému, čo hovorí a robí. Akoby sme vraveli: „Naozaj ma zaujímaš, chcem byť tvoj priateľ, som z teba paf!“ Vypytujeme sa.

Pri empatii je cieľom zrkadlenia skutočné pochopenie vnútra toho druhého,
narcistické zrkadlenie iba zbiera fakty a informácie o tom druhom.

Narcista vidí, že empatický človek je milý, láskavý a priateľský, že je to preňho potenciálny zdroj lojálneho obdivu a služby: „Tak ty by si ma chcel obdivovať? No, ja nie som proti, poďme do toho!“ Lenže po čase niektoré z tých informácií začne používať proti svojej empatickej obeti. V spoluzávislom / empatickom človeku vyvolá pocit akejsi zaviazanosti voči sebe. A ak máte šťastie a dostatok informácií o narcistoch, po čase (môže to trvať roky) sa vám otvoria oči a zistíte, že ten človek, ktorý sa vám spočiatku javil ako dokonalý, úžasný a pozorný priateľ a partner, takým nikdy nebol a nebude.

Podľa Wikipédie bol Narcis v gréckej mytológii krásny chlapec, do ktorého sa zamilovala nymfa Echo. Tá verklíkovala jeho slová a chradla, lebo jej lásku nikdy neocenil, naopak ňou pohrdol a odmietol ju. Za to ho bohovia potrestali tým, že sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Odvtedy je narcis(ta) synonymom človeka, ktorý je zahľadený do seba a okrem seba samého nemá rád nikoho iného.

Dr. Gloria Polo – od okultizmu k Bohu

Dr. Gloria Polo – od okultizmu k Bohu

V prvej časti opisuje Gloria Polo ako ju zasiahol blesk a čo sa dialo tesne potom. Poznanie neopísateľnej lásky, veľké svetlo, ľudí na zemi, uviaznutých v hriechu, ľudí cirkvi spojených svetlom Ducha svätého a Božou láskou. Poznanie, že do „záhrady“ vchádzajú iba Tí, ktorí sú v milosti Pánovej.

Nebezpečný okultizmus ! Bol som učeníkom okultného majstra. A skončil som na psychiatrii

Videl som, ako dokáže okultizmus liečiť a uzdravovať, akú má moc a kam to celé vedie. Rozhovor so Štefanom Esztergályosom.

Ako ste sa dostali k ezoterike a okultizmu?

Každý človek túži byť v niečom výnimočný. V deviatich rokoch som stratil otca a mama zostala sama s tromi školopovinnými deťmi, čo nebolo jednoduché pre ňu ani pre nás. Odvtedy som vo svojom živote prežíval veľkú frustráciu a zároveň hnev voči Bohu, že otec musel takto zomrieť. To spôsobilo, že som mal neskôr problém s autoritami a pomerne ťažko som sa pretĺkal životom. Veľa z nich ma nejakým spôsobom skúšalo zlomiť a potom boli aj také autority, ktoré ma mali rady, videli vo mne určitú výnimočnosť a vedeli ma v nej povzbudiť. S nimi som vedel spolupracovať. Jednoducho som hľadal svoju jedinečnosť. To bol kľúčový faktor v tom, že som sa neskôr v živote niečím takým zapodieval.

Kedy sa začalo vaše praktizovanie ezoteriky a okultu?

Vždy ma priťahovali nadprirodzené veci. Začalo sa to tým, že cez kamaráta som sa stretol s jedným známym, ktorého sme volali „majster” (úsmev). Bol to chalan, ktorý bol budhista, cvičil kung-fu a tai-či. Hovorili sme spolu o téme budhizmus verzus kresťanstvo a on ma veľmi ľahko presvedčil, že budhizmus je to pravé a kresťanstvo je trošku mimo. To svedčilo o tom, že som nemal správne znalosti, nepoznal som biblického Boha a nečítal som Písmo. A dovtedy som ešte nezažil obrátenie. Nemal som to v srdci, len nejakým spôsobom v rozume. Takže tento chlapík nemal až takú ťažkú prácu, aby ma ovplyvnil.

Pasca okultizmu

Zradné pokušenie  
Veľa ľudí podlieha zradnému pokušeniu a hľadá šťastie v okultizme, a nie v Bohu. Namiesto toho, aby svoje problémy prinášali Ježišovi, vyhľadávajú rady veštcov, jasnovidcov, chiropraktikov, biotronikov alebo mágov.

Venujú sa astrológii, veria horoskopom, poverám a dôležité rozhodnutia robia podľa konštelácie hviezd. V prípade zdravotných ťažkostí navštevujú rôznych liečiteľov, ktorí sú nástrojmi pôsobenia zlého ducha. Sú aj takí, ktorí v honbe za kariérou, peniazmi, mocou a úspechom zasväcujú svoj život diablovi, aby dosiahli zvrátenú sexuálnu rozkoš, moc nad inými alebo bohatstvo.

Ak človek začne dôverovať okultným silám, automaticky odmieta Boha a evanjelium. Takýto postoj vedie k tomu, že človek sa zmení na diablovho otroka. V zosvetštenej a pohodlnej spoločnosti, v ktorej víťazí nemravnosť, rozvody, interrupcia, eutanázia, klamstvo a úplatkárstvo a kostoly zívajú prázdnotou, sa okultizmus teší veľkej popularite. Od ateizmu ľudia ľahko prechádzajú k viere v okultizmus, k sektárstvu, poverám, orientálnym kultom, modloslužbe, ba až k satanizmu.
Historické údaje poukazujú na úzku spojitosť medzi národným socializmom, marxizmom a démonológiou. Zakladatelia komunizmu Marx, Engels, Lenin a Stalin sa venovali okultizmu a boli pod diablovou nadvládou. Podobné zväzky s diablom mali aj Hitler a jeho spoločníci, ktorí sa tiež venovali okultným praktikám.

Okultizmus je diablovo náboženstvo a človek, ktorý sa mu venuje, je otrokom zlých duchov. Dejiny vyvoleného národa, ako aj dejiny celého ľudstva nám jasne ukazujú, že vždy, keď sa ľudia odvrátili od pravého Boha, upadli do najprimitívnejšej modloslužby. Existuje istá zákonitosť: každý úpadok nábožnosti sprevádza nárast poverčivosti a praktizovanie rôznych foriem okultizmu.
Okultizmus je spojený s vierou v existenciu duchovných síl alebo energií, pomocou ktorých človek môže poznať budúcnosť, získať zdravie, úspech alebo mimoriadne schopnosti na ovládanie a manipulovanie iných ľudí. Záujemca o toto tajomné poznanie musí najskôr prejsť procesom iniciácie, počas ktorého sa venuje rôznym okultným praktikám: zaklínaniu, cvičeniam, meditáciám a pod. Ľudia venujúci sa okultizmu môžu nadobudnúť schopnosti, ktoré im umožnia čítať myšlienky iných ľudí, predvídať budúcnosť, pôsobiť na iných, manipulovať ich, materializovať predmety, nadväzovať kontakt so zosnulými (v skutočnosti ide o kontakt so zlými duchmi, ktorí napodobňujú duše zosnulých). Títo ľudia sa takto nevedomky otvárajú na zákerné pôsobenie zlých duchov, ktorých nedokážu ovládať. Takto sa dobrovoľne odovzdávajú pod desivú nadvládu zlých síl.

Umíte asertivně jednat?

Máte smysluplnou odpověď na všechno? Umíte říci ne a víte jak se bránit?

Stane se vám, že neumíte rychle zareagovat? Tipy jak sebevědomě prosadit svůj názor.
A stává se vám, že vás někdo svoji osobností „přejede“?.  
Známý příklad ze života. Stojíte v řadě v řetězci rychlého občerstvení a prodavač se vás zeptá, zda chcete celé menu. Pokud máte stále problém říci ne, jste přesně náš případ. Ovšem i pokud jste schopni si obhájit, co chcete, můžete najít další zajímavé tipy.

CO JE TO ASERTIVITA/ASERTIVNÍ JEDNÁNÍ?
Je to především schopnost prosadit vlastní názor. Tedy klíčová, v životě nedocenitelná, dovednost. Dokážete díky ní čelit i manipulativnímu chování. Tedy jednáte podle sebe, ne podle toho, jak vás někdo umě navede. Následující techniky asertivní komunikace vám mohou pomoci.
Pokud je to vaše slabá stránka, je možné absolvovat kurz, který se na asertivní komunikaci specializuje. Nabídka je široká. Navštívit můžete základní jednodenní kurz, nebo dokonce i týdenní letní školy. Stačí jen trochu pohledat na internetu.

Človek pod vplyvom ducha Jezabel s charakteristikou „úbožiak“

Jedná sa o hybrid medzi charakteristikou záľudnej a pôvabnej Jezabel a Jezabel charakteristiky typu „Peter Pan“.

Nositeľ ducha Jezabel vykresľuje seba vždy ako osobu, ktorou v skutočnosti  nie je. Poobzeraj sa okolo nej a nájdeš tam i nositeľa ducha Achaba, ktorý ju podporuje.

 Hlavné charakteristiky:  Základnou potrebou je pozornosť a kontrola, riadené seba-ľútosťou a potrebou obviniť druhých za vlastné chyby, udržanie si povesti ako sladkej a nevinnej osoby. Hlavnou  charakteristickou črtou je plášť obeti a odmietanie zodpovednosti za jej zlé konanie. Nie sú zodpovední za to, čo sa udialo. Neprijímajú zodpovednosť za svoje vlastné správanie. Je to vždy chyba niekoho iného. Správanie môže byť „normálne“, až dovtedy, dokiaľ neurobia nejakú chybu. Potom prenesú vinu na niekoho iného ​​a stávajú sa falošnou obeťou pravej obete. Tento spôsob správania jej udeľuje pozitívnu pozornosť okolia, pohodlie a záchranné úsilie iných, pokiaľ čo skutočná obeť je označená ako zlo. Falošný plášť obeti je potrebné rozlíšiť od skutočnej obete zneužitia, skôr než sa rozhodnete označiť niekoho za nositeľa ducha Jezabel. Nositeľ ducha Jezabel takto spôsobuje zneužitie svojho okolia voči jej pravej obeti.

Sebaľútosť je psychický stav mysle jedinca,  vnímaný v  nepriaznivých situáciách, ktorý nie je schopný akceptovať danú situáciu, neprijíma ju a nemá sebaistotu a dokonca ani schopnosť sa s danou situáciou vyrovnať. To je charakterizované presvedčením človeka, nositeľa tohto ducha, že je obeťou udalostí a preto si zaslúži prejav sústrasti. Sebaľútosť je všeobecne považovaná za negatívnu emóciu v tom, že všeobecne nepomôže riešiť nepriaznivú situáciu. Toto v sociálnom kontexte môže mať za následok, buď ponuku sympatií okolia alebo poskytnutú radu. Seba-ľútosť môže byť považovaná za normálnu a za určitých okolností je i zdravá a to vtedy, ak to prechodne  vedie buď k akceptácií alebo k rozhodnutiu zmeniť danú situáciu.