Přístupové cesty Zlého – Vojtěch Kodet

Přístupové cesty Zlého – Vojtěch Kodet

Prečo je potrebné hovoriť o prístupových cestách zlého?
Pretože v dnešnej dobe sa ľudia veľmi ľahkovážne otvárajú zlému. Na jednej strane sa stretávame s tým, že je zlo úplne otvorené, demaskované, čo je veľká zmena oproti predchádzajúcim dobám (verejné satanské sekty, ľudia, ktorí sa verejne hlásia k zlu), a potom tu máme mnoho veľmi rafinovaných vecí. Na prvý pohľad nevyzerajú zle a ľudia sa tomu v dobrej viere a v neinformovanosti, niekedy až naivite ľahko otvoria, a potom zistia, že im to veľmi ničí život. Ako po stránke duchovnej, tak po stránke psychickej a niekedy to končí až telesnými problémami. Preto si myslím, že je potrebné na to upozorniť práve z aktuálneho hľadiska, pretože sa zlý duch často tvári ako anjel svetla, čo je jeho taktika od začiatku. Ale podoby, ktoré volí, sú dnes iné, než boli predtým.

Aké sú teda prístupové cesty zlého?
To je široká otázka. V prvom rade je to pokušenie, ktoré všetci každodenne zažívame. Boží nepriateľ útočí na naše slabosti, na naše myšlienky, na našu vôľu, snaží sa nás odvrátiť od konania dobra k nejakému čiastkovému zdanlivému prospechu pre nás a pokúša nás k hriechu. Toto je najčastejšie. Potom sú hriechy, ktoré nás zvláštnym spôsobom otvárajú duchu zla a sú to hriechy proti prvému prikázaniu – keď človek zamení Boha za nejakú modlu a ani si to neuvedomuje. V živote človeka, ktorý je pokrstený a patrí Kristovi, veci dobre fungujú iba vtedy, ak má Boha na prvom mieste. Boží nepriateľ sa snaží, aby toto prvé miesto človek prenechal niečomu inému. Zdanlivo to vyzerá nevinne a ľudia to obhajujú tým, že nikto nie je dokonalý. No iste, nikto nie je dokonalý, ale je dôležité, aby sme sa snažili Pána Boha milovať celým svojím srdcom a túžili po tom, aj keď nám to nejde. A ak má niečo v našom živote prednosť pred Bohom, aby sme to vyznávali.
Aby sme bojovali proti akémukoľvek druhu modlárstva. Tou modlou sa môže stať čokoľvek, najčastejšie vzťahy, ale aj hmotné veci, peniaze, zážitky, zábava. Mladí ľudia v súčasnosti v tejto oblasti najčastejšie „ulietajú“ na omamných látkach, na alkohole, na rôznych druhoch závislosti, na voľnej sexualite, na internete, ale aj na mágii, a tým sa otvára jeden veľký zdroj zlého. Pretože keď v inej oblasti človek zlyhá zo slabosti, vyzná sa a zasa sa vráti späť do vzťahu plného lásky a dôvery voči Bohu. V oblasti mágie, kde človek dá prvé miesto nejakej skutočne zlej veci, okultným praktikám alebo ezoterizmu (čo je v súčasnosti veľmi časté), alebo špiritizmu, tak ten zlý nielenže toho konkrétneho človeka zvedie k hriechu, ale začne si na neho robiť nárok. Pretože vo chvíli, keď zloduchovi dáme to prvé miesto, neopustí ho dobrovoľne. Na to ľudia často zabúdajú a toto býva najčastejším osídlom pre mnohých ľudí, pretože rôzne formy moderného ezoterizmu, špiritizmu a okultizmu sa skrývajú na mnohých miestach a tvária sa pre človeka potrebne a prospešne, no práve v tom je ich veľká pasca.

Svedectvo – Reiki a Kristus

Po nežnej revolúcii, keď som sa vrátil zo základnej vojenskej služby, som začal vedome hľadať Boha. On ma pritom „našiel“ už skôr, čo som pociťoval aj počas tých dvoch strastiplných rokov vojenčiny v cudzej krajine.

Po roku 1989 začali znova fungovať tzv. „laické rády“, a ja som sa rozhodol zaradiť sa k františkánom. Prvýkrát som sa v tomto spoločenstve stretol s modlitbami, čítaním Biblie a s rozhovormi o duchovnom živote. Chodili tam zväčšia dôchodcovia, ale už tu som zažil ľudí ktorý mali niečo, čo som ja vtedy nevedel zadefinovať, ale veľmi ma to priťahovalo. Teraz už viem, že to bola živá viera a Kristova láska.
Po nejakom čase som dostal ponuku ísť robiť do sveta biznisu, a stal som sa obchodníkom. Tá robota ma bavila a navyše sa v nej dalo aj slušne zarobiť.
Časom ma začala ovládať moc peňazí a túžba po bohatstve a uznaní. Vďaka týmto túžbam začali do môjho života vstupovať kompromisy vo vzťahu k Bohu, k vlastnému svedomiu a voči viere. Jedného dňa som si uvedomil, že sedím na dvoch stoličkách a že mám dvoch pánov, ktorí sa vzájomne nemajú radi.
 
Boh ma usvedčil aj skrze kamarátov, ktorí sa ma pýtali, načo chodím do kresťanského spoločenstva, keď to aj tak nežijem. Hovorili, že aj tak mi to nepomôže a že som pokrytec.
Zvolil som si jednoduchšiu a pohodlnejšiu cestu: prestal som tam chodiť a začal som umlčovať svoje svedomie. Nakoniec sa v spoločenstve skladali „sľuby“ a s takým spôsobom života, ako som žil, som tak či tak nedokázal pred Bohom a spolubratmi prisahať „chudobu a čistotu“.
Po dlhšom čase som začal mať duchovný smäd a vedel som, že so svojím neusporiadaním životom, a najmä s neochotou ho usporiadať, nemôžem prísť k Bohu. A tak som začal hľadať iný zdroj na uhasenie tohto smädu vo forme rôznych ezoterických a okultných náuk.

O veštení, poverčivosti, horoskopoch a oslobodení

O veštení, poverčivosti, horoskopoch a oslobodení

p. Elias Vella:
00:00​ V súčastnosti sledujeme veľký rozmach veštenia najmä vďaka médiám, veští sa aj v priamom prenose cez televíznu obrazovku, množstvo ľudí sa obracia na veštcov najmä z otázkami o budúcnosti, vzťahoch, láske, peniazoch, práci. Z veštenia sa im stáva zvyk bez ktorého nemôžu existovať, mnohý to označujú ako fenomén dnešnej doby.
07:17​ Nosenie okultných príveskov (náramkov), na slovensku dobre známych červených šnúrok proti urieknutiu ktoré propagujú aj celebrity môže mi to uškodiť? ( o poverčivosti)
12:55​ horoskopy,
16:50​ Čo robiť keď sa chcú ľudia od toho oslobodiť?

Narcistická porucha osobnosti: Najdôležitejší človek? Predsa ja!

Aj vám sa zdá, že ľudia sú dnes akýsi samoľúbejší? Že sú arogantnejší, povyšujú sa nad ostatných? Nuž, dnešná doba, s precízne vypracovanými profilmi na sociálnych sieťach, týmto vlastnostiam veľmi praje.

Mnohí sú dnes zameraní hlavne sami na seba, ego im silnie a nabádania súčasného sveta, ako napríklad „musíš uveriť tomu, že ty si ten najlepší“, ich v tom iba podporujú.
Chcete malý príklad? Všetci poznáme spevácku súťaž Superstar. Zakaždým sa do nej prihlási vyše 10.000 ľudí a väčšina verí, že sa z nich môžu stať profesionálni speváci. Komické odchody zo scény, keď vyradený „spevák“ vysvetľuje porote, že nič nepochopila. Takto sa narcizmus javí navonok.

Čo je však skutočná narcistická porucha osobnosti?
V čom spočíva jej podstata?
Skúsime si to vysvetliť.
Mýtus o Narkissovi
Pojem narcizmus vychádza z gréckej mytológie. Narkissos bol mládenec, ktorý disponoval telesnou krásou, no bol chladný, nejavil záujem o iných ľudí. Celý svoj záujem upriamoval na vlastný výzor.
Keď sa však zahľadel do svojho obrazu na hladine vody, pochopil, že jeho láska k vlastnému obrazu nikdy nebude opätovaná, a od žiaľu sa utopil. Následne sa premenil na jarný žltý kvet – narcis.
Narcizmus v histórii psychoterapie
Pojem narcizmus sa v psychológii začal používať v 19. storočí, keď bol definovaný ako strata sexuálnych emócií v dôsledku absolútnej sebalásky. Podľa SigmundaFreuda, narodené dieťa je vo svojej podstate narcistické, všetko vníma ako súčasť seba.
Vývinom sa narcizmus postupne mení v lásku k objektom vonkajšieho sveta. V určitej miere je ľudská bytosť stále zameraná na seba, no pri zdravom vývine sa od narcizmu oslobodí. V opačnom prípade ostáva akoby uväznená a nezrelá.

Keď sa však zahľadel do svojho obrazu na hladine vody, pochopil, že jeho láska k vlastnému obrazu nikdy nebude opätovaná, a od žiaľu sa utopil.

Svedectvo – Jozef Demjan – Kristova láska uzdravuje

Nádherný príbeh Júlie a Jozefa sa stal celoslovensky známym po odvysielaní v relácii Modré z neba na TV Markíza.

Jozef je spoluzakladateľom hudobnej skupiny Gyvipen.

Pozri dokument nahratý Českou televíziou- Panna a gay
Charizmatických novomanželov Jozefa a Júliu Demjanovcov pozná mnoho ľudí a to aj vďaka relácii Modré z neba. Nemal som to v živote ľahké.
V detstve ma sexuálne zneužil starší chalan, prešiel som chudobou, okultizmom, depresiami, sexuálnymi partnermi toho istého pohlavia, či pokusmi o samovraždu. Svetlo do môjho života vniesla viera v Ježiša Krista.
„Dúfam, že sa môžem podeliť o svoj príbeh“
 

Manipulace nezbavuje člověka odpovědnosti

Žijeme v nábožensky svobodné zemi, v konzumní společnosti.

I na tomto „trhu“ se celá řada skupin pokouší o „misii“, chce nás oslovit. O úskalích na této cestě hovoříme se ZDEŇKEM VOJTÍŠKEM, zakladatelem Společnosti pro studium sekt a nových náboženských směrů.

Tvrdí se, že jsme národ převážně ateistický. Není to protimluv k přítomnému množství různých náboženských skupin?

Nezdá se, že by česká společnost byla více ateistická než kterákoli jiná na Západě. Přihlášení se k ateismu u nás většinou neznamená vyjádření odporu k duchovním záležitostem, ale vyjádření odporu vůči institucím, církvím. Vyplněním kolonky „bez vyznání“ při sčítání lidu Češi často dávají najevo svůj názor, že církve jsou dogmatické, represivní a chtivé majetku a moci, a že je tedy nejlepší s nimi nemít nic společného. Tento názor má své kořeny v české historii, ale v poslední době spolupůsobí se západní tendencí směrem k oslabení autority všech institucí. Zmenšení významu církví ale vůbec neznamená, že duchovního života je u nás méně. Je jen více rozptýlený, a tím méně viditelný.

Je něco, co spojuje obrovskou rozmanitost jednotlivých hnutí? Mají společného jmenovatele?

Nemůžeme vždy mluvit jenom o hnutí, k nimž lidé více či méně těsně přináležejí. Značná část duchovního života se naopak odehrává mimo jakékoli společenství, zcela privátně, na základě individuální návštěvy nějakých kurzů či seminářů, prostřednictvím různých placených duchovních učitelů a poskytovatelů duchovních služeb, na základě nákupu knih, karet, amuletů, formou duchovní práce na sobě apod. Společný všem novým aktivitám, ať už více či méně organizovaným, je jejich protest proti většinové společnosti a proti církvím, které jsou zavedené a s touto společností v podstatě zadobře. Hlavní výtky proti společnosti míří na materialismus a konzumní životní styl, na nízkou etickou úroveň (např. na podporu soutěživosti a agresivity), na „odlidštěnou“ medicínu, na stravovací návyky (především na jedení masa). A k výtkám vůči církvím, o nichž jsem už hovořil, můžeme přidat ještě třeba neschopnost zprostředkovat živý, aktuální náboženský zážitek.